Mojcasopis.sk

Veterné smršte, povodne či horúčavy patria ku globálnemu otepľovaniu, Slovensko nie je výnimkou.

Minulotýždňová dramatická búrka s bleskobitím a víchricou v Bratislave a na Záhorí, ale aj nedávna tragédia na festivale Pohoda na trenčianskom letisku sú dôkazom, že globálne otepľovanie zanecháva pečať i na Slovensku. Pritom je takmer isté, že s prírodnými pohromami nás postihnú aj exotické choroby, premnoženie hmyzu, znížená odolnosť rastlinstva a v konečnom dôsledku hlad.

Z výšenie hladiny morí, mohutné zrážky s prívalovými dažďami a po nich premnoženie parazitického hmyzu, potopy, suchá, horúčavy, neúroda, ale aj ďalšie dosiaľ nepoznané extrémnosti hrozia v konečnom dôsledku masovým vyhladením populácie.

Nastal čas hasiť?
Je globálne otepľovanie aj na Slovensku nezvratným procesom? Dá sa spomaliť?  „Otázka mi pripomína šľahajúce plamene zo strechy domu a hasičov váhajúcich, či už je čas hasiť,” hovorí popredný slovenský meteorológ RNDr. Ivan Panenka (1934), expredseda Slovenskej meteorologickej spoločnosti pri SAV (na snímke). „Za život populácie vďačíme skleníkovým plynom, ktorých sú asi 3 promile z množstva plynov tvoriacich atmosféru Zeme. Tak to aspoň bolo pred priemyselnou revolúciou. Vďaka skleníkovým plynom je priemerná zemská teplota +15 °C, pri ich absencii by to bolo -18 °C. Teraz sa však množstvo plynov blíži už k 4 promile a pribúdajú ďalšie skleníkové plyny. Ľudskou činnosťou sa vytvára či uvoľňuje mnoho metánu. Produkuje ho najmä hovädzí dobytok, len v Číne vyše 450 miliónov kusov. Účinné sú aj prírode cudzie freóny. Oteplenie sa iste dá spomaliť, a tým uľahčiť situáciu našim potomkom. Netreba nič iné, len urýchlene zastaviť rast emisií skleníkových plynov a potom ich množstvá znižovať. Začať treba obmedzením freónov a halogénnych uhľovodíkov, súčasne s tým obmedziť používanie fosílnych palív (dreva, uhlia, ropy, zemných plynov). Hanbou civilizácie je falošné, pokrytecké obchodovanie s nevyčerpanými emisiami a predaj týchto kapacít veľkoproducentom a pôvodcom znečistenia. Planéta je rukojemníkom bohatých a vyspelých krajín, ktoré rozhodnú o našom bytí či nebytí. Globálne katastrofické dôsledky treba čakať už v druhej polovici 21. storočia. Obmedzenie dôsledkov či snaha im predísť si žiadajú predstih desiatok rokov.”

Experimenty sa musia skončiť
Ivan Panenka zdôrazňuje, že v globálnom rozmere planetárnych procesov sa nedá experimentovať. Myslí si, že plne zvrátiť súčasný stav je nad sily a možnosti nielen obyvateľov Zeme, ale i stavu poznania ľudstva vôbec. Veľké výkyvy teploty, striedania ľadových a medziľadových dôb sú dané zmenami koncentrácie skleníkových plynov. Ich dnešný nárast sa nepochybne prejaví ďalším otepľovaním a tento trend môžu zmeny žiarenia Slnka len mierne spomaliť či zrýchliť, ale nie zvrátiť. V žiadnom prípade sa však tieto zmeny nevyhnú Slovensku.

Pílime si pod sebou konár
„V strednej Európe hrozí do konca storočia oteplenie o 4 °C,” uvádza klimatológ a meteorológ profesor Milan Lapin (na snímke).  „V atmosfére bude o 25 percent viac vodnej pary, čo sa prejaví na zmenených podmienkach. Ekonomika i príroda sa na ne dokážu adaptovať, len ak zmeny postupujú pomaly. No uvedená zmena teploty je rýchla a môže mať zničujúce účinky na celý rad prirodzených ekosystémov. Podľa ekonómov si napríklad vynakladané prostriedky na budovanie protipovodňových hrádzí a systémov na zabezpečenie pitnej vody vyžiadajú veľmi vysoké náklady. Alebo povedané inak: nedokážu na to dostatočne rýchlo reagovať. Základnou požiadavkou ľudstva by malo byť zredukovanie emisií skleníkových plynov, ktoré vypúšťame do atmosféry. Ak sa to nepodarí, môže vzrásť globálna teplota vzduchu aj o viac ako 3 °C. Ak sa to podarí, a pristúpia na to najväčší znečisťovatelia na svete, môže byť globálne oteplenie za sto rokov iba 1,4 °C. Ten druhý prípad je prijateľnou hodnotou na adaptovanie sa všetkých ekosystémov bez závažných rizík ekologickej nestability.”
Podľa Ivana Panenku si pílime konár, na ktorom sedíme, a je nám dnes ešte dobre. Dokedy? Vyjadrenia oboch vedcov hovoria jasnou rečou. Dnešné pohromy sú len začiatkom... 

Čo nás čaká?
V minulom storočí stúpli priemerné teploty o 0,6 °C, do roku 2100 sa podľa nastúpeného tempa zrejme zvýšia až o 5,8 °C! Podľa odborníkov z toho pre Slovensko vyplýva, že povodne budú u nás mohutnejšie, suchá dramatickejšie, začnú sa ešte viac vyrovnávať rozdiely medzi ročnými obdobiami, vyrastie u nás tropické rastlinstvo, objaví sa tropický hmyz prenášajúci také choroby ako malária, spavá nemoc, bilharzióza (smrteľné ochorenie spôsobené tenučkým červom, ktorý voľne žije v tropických vodách) a podobne. Medzitým by sme si mali užiť každý rok sa zvyšujúce počty ničivých požiarov a prívalových dažďov, ktoré súčasná technika nedokáže dlhodobo predpovedať. Nájdeme peniaze aspoň na čiastočnú prípravu a na budovanie výstražných systémov pred pohromami?

Najťažšie dni Slovenska
• Veterná smršť sa v novembri 2004 prehnala Slovenskom a zničila časť národného parku Vysoké Tatry. Za jednu noc vylámal vietor asi tri milióny kubíkov stromov, toľko lesníci vyťažia na Slovensku počas roka. Poisťovne vyčíslili predbežné škody spôsobené víchricou na 120 miliónov Sk (dnes 3 983 270,26 €). Na tomto území vznikol neskôr rozsiahly požiar, ktorý sa podarilo uhasiť až po niekoľkých dňoch.

• V marci tohto roku padla v Žiarskej doline obrovská lavína. Množstvo snehu sa uvoľnilo vlastnou váhou vinou oteplenia.
• Prvé pozorované tornádo sa nad Vysokými Tatrami prehnalo (zatiaľ bez následkov) začiatkom júla tohto roku.
• Obeťou víchrice sa stal mladý muž a zranilo sa štyridsať ľudí pri zrútení stanu na festivale Pohoda na trenčianskom letisku.
• S prívalom vôd najmä na Dunaji a Morave súvisí rekordné premnoženie komárov. Pribúdajú prípady krupobitia a zničenej úrody, zásahy bleskom.
• Povodne zabili 51 ľudí a za posledných desať rokov spôsobili škody vo výške 166 miliónov € (5 miliárd Sk).