Mojcasopis.sk

Ani po decembrovom summite v Kodani sa nezdá, že by zmeny klímy počas posledných rokov, ktoré sa budú zrýchľovať a povedú k  tragickejším dôsledkom, ako priniesli všetky vojny dohromady, nejako zvlášť rušil zažitý stereotyp politických priorít.

Politici demokratických krajín vedia, že by sa nedostali k vládnutiu, keby sa snažili tlačiť do hláv voličov úvahy o potrebe znížiť ich životnú úroveň hoci o polovicu a  „obetovať“ ju na riešenie ekologických problémov. Takisto vedia, že by rýchlo o vládu prišli, keby s čímsi podobným začali. Pri súčasnom čoraz rýchlejšie sa valiacom postupe klimatických zmien však možno dokáže hrozbu už len takýto drastický zásah s istotou zvrátiť. Pritom je jasné, že ak ľudstvo bude postupovať kodanským tempom, teda neplodnými úvahami, či na ňom prehrala OSN, alebo EÚ, či nejaké solidárne miliardy dolárov rozvojovým krajinám čosi vyriešia a podobne, v priebehu niekoľkých rokov Zem začne vystavovať podstatne tvrdšie účty sedemmiliardovému premnoženému ľudskému druhu, ako sú dnešné hurikány, zemetrasenia, víchrice či povodne.

Bezmocné politické systémy
Mnohí odborníci predpokladajú, že okrem zníženia spotreby vyspelých ekonomík by sa navyše Afričan musel vzdať snáh o dosiahnutie podobnej spotreby prírodných zdrojov (ropy, plynu, vody, potravín) ako Číňan, Číňan takej spotreby ako Slovák, Slovák ako Nemec a Nemec ako Američan. No a keďže iba nejakých vyše 300 miliónov ľudí z USA spotrebúva až 35 percent zdrojov celej Zeme a túži spotrebúvať ešte viac, skromnosť hoci na spôsob Gándhiho planéte Zem nehrozí. Navyše história potvrdzuje, že o zavedenie a nariadenie nalinkovanej skromnosti by sa hádam účinne mohol pokúsiť len celosvetový totalitný systém pod vodcovstvom jediného človeka (strany)! Ani nie jednotlivé totalitné štáty, veď napríklad komunistické modely nás presvedčili a stále presviedčajú, že popri svojom ekonomickom zaostávaní ešte viac pľundrujú planétu ako demokracie. Vrátane produkcie skleníkových plynov.

Inštinkty nestačia
Kodaň ponúkla len trápne riešenia znižovania skleníkových plynov najväčších producentov v najbližších rokoch. Popri predchádzajúcej argumentácii však existuje množstvo ďalších dôvodov, prečo sa ľudstvo nezmôže na čosi účinnejšie. Jeden z najznámejších slovenských odborníkov z radov environmentalistov MUDr. Juraj Mesík sa okrem iného domnieva, že človek svojimi inštinktmi nedokáže reagovať na hrozbu klimatických zmien, pretože napríklad mozog Európana sa väčšinou uspokojí už s predstavou, že najviac postihnutí budú najchudobnejší Afričania, Ázijčania či obyvatelia Latinskej Ameriky. A napríklad taký Slovák verí, že hrôzy na Slovensko nedosiahnu.  „Pohnú s nami až horúčavy a požiare, ktoré zabijú desaťtisíce Európanov, hurikány, ktoré zdevastujú americké veľkomestá, či povodne v husto osídlených oblastiach aj na Slovensku,“ predpokladá Mesík.

Predátor a virtuálny svet
Ani takéto dodatočné prebudenie však nemusí byť isté vo svete, ktorý dnešný človek, v každom okamihu bombardovaný množstvom informácií, vníma ako katastrofy virtuálne. Veď si spomeňme, že ešte aj Bratislavčan sa na neďaleké zničené Tatry pred niekoľkými rokmi v televízii pozeral ako na neosobný film. Samozrejme, pretože na tej istej obrazovke už videl – aj vďaka pôsobivým filmovým trikom – otrasnejšie scény, ako boli polámané tatranské smreky! Podľa Mesíka sme ostali v dobe tvrdého nástupu virtuálneho vnímania sveta stále obdarení len inštinktmi vrcholového predátora a len jeho predstavivosťou spojenou s naším bezprostredným ohrozením. Určite na tom niečo je, pretože aj vrahovia potvrdia, že pre ľudskú psychiku je ťažšie človeka uškrtiť holými rukami, ako ho zastreliť povedzme zo vzdialenosti sto metrov, nehovoriac o odpálení na vzdialenosť desiatok kilometrov, keď si výsledok  „práce“ môžu kontrolovať na displeji.

Žaba a horúca voda
Aby vedci overili niektoré inštinkty v extrémnych podmienkach, vhodili žabu do horúcej vody, no tá sa snažila dostať z nej okamžite von. Keď ju však vložili do nádoby so studenou vodou a postupne ju prihrievali, dezorientovaná žaba sa uvarila bez toho, aby sa pokúsila vodu opustiť.