Mojcasopis.sk

December sa dá prežiť aj bez darčekov, stromčeka a vôbec bez Vianoc. Zaujímalo nás, ako trávia najkrajšie kresťanské sviatky stúpenci iných náboženstiev.

Vraj sviatky lásky a pokoja. Ich sprofanovaná podoba sa na nás valí zo všetkých strán, v obchodoch nám ich nanucujú už od konca októbra a skutočnú pohodu si užijeme snáď až pri štedrovečernej večeri. Mnohí ľudia aj na Slovensku však tento čas neprežívajú dramaticky.

Jedným z nich je Ing. Zuheir Kotroch, ktorý sa k nám priženil zo Sýrie. Na Slovensko prišiel pred rokmi študovať a momentálne pôsobí v Inštitúte blízkovýchodných štúdií, ktorý sa snaží sprostredkovať dialóg medzi európskou a blízkovýchodnou kultúrou.  „Ak chceme poznať postoj moslimov ku kresťanským sviatkom, v prvom rade treba povedať, že sú islamské krajiny, kde žijú spoločne moslimovia aj kresťania, a zároveň aj čisto moslimské štáty,“ vysvetľuje.  „Napríklad v Jordánsku, Libanone či mojej rodnej Sýrii nažívajú obe vierovyznania v zhode. Takže hoci Vianoce oslavujú len kresťania, atmosféru sviatkov prežívajú i moslimovia, okrem toho, Vianoce sú štátnym sviatkom. Moslimovia vtedy navštevujú svojich kresťanských susedov, aby im mohli popriať k sviatkom.“ Ako ďalej hovorí, moslimovia žijúci u nás majú poväčšine za manželky Slovenky. Ak konvertujú na islam, Vianoce ne-oslavujú. Islam však povoľuje, že pokiaľ má moslim manželku kresťanského vierovyznania, tá si ho môže zachovať. „Nakoniec, Ježiš Kristus je spoločným prorokom pre obe náboženstvá, ibaže každé mu prisudzuje inú mieru dôležitosti,“ dôvodí pán Kotroch.

Dvojaký sviatok
Moslimovia majú počas roka dva náboženské sviatky. Prvé sú malé sviatky – Eid al Futr, ktoré trvajú tri dni po ukončení pôstneho mesiaca ramadánu. Veľké sviatky – Eid al Adha trvajú štyri dni a začínajú sa po ukončení púte do Mekky, 70 dní po skončení ramadánu.  „Tieto dni začíname sviatočnou modlitbou, potom navštevujeme na cintorínoch svojich zosnulých a nasledujú rodinné a priateľské návštevy. Práve veľké sviatky zväčša padnú do obdobia kresťanského adventu a napríklad vlani sa s Vianocami úplne prekryli,“ usmieva sa pán Kotroch. On sám si zažil oboje – jeho manželka je Slovenka a aj počas štrnásťročného pobytu v Sýrii u nich Vianoce prebiehali vcelku  „zvyčajne“.  „Teda normálne so stromčekom, s darčekmi či štedrovečernou večerou,“ hovorí pani Kotrochová. Ako ďalej svorne tvrdia, dvoch synov vychovávali tak, aby boli v prvom rade dobrými ľuďmi. Nuž a pán Kotroch sa pamätá aj na svoj prvý vianočný darček:  „Boli to ponožky,“ smeje sa.

Sviatok svetiel
Židovské spoločenstvo v tomto čase neoslavuje Vianoce, ale Chanuku alebo sviatok svetiel.  „Týka sa víťazstva Makabejcov nad kráľom Antiochom Epifanom IV. Ten vydal kráľovský výnos, ktorým postavil židovské náboženstvo mimo zákona,“ vysvetľuje hovorca Ústredného zväzu Židovských náboženských obcí na Slovensku Jaro Franek. „Zakázal svätenie šábesu, dodržiavanie rituálnych zákonov, obrady v Jeruzalemskom chráme. Za porušenie stanovil trest smrti. Židia pod vedením rodiny Makabejcov bojovali proti gréckej nadvláde a pod ich kontrolu sa dostal Jeruzalemský chrám,“ pokračuje. Napriek tomu, že v jeho sklade bolo len jednodenné množstvo posvätného oleja, zažali chrámovú lampu, ktorá sa plnila výlučne posvätným olejom. Technológia jeho prípravy si vyžadovala osem dní. Podľa tradície sa stal zázrak a jednodenné množstvo oleja vydržalo svietiť celých osem dní. Na pamiatku týchto udalostí zapaľujú v židovských domácnostiach počas sviatku každý deň o jednu lampu viac. Prvý večer jednu, druhý večer dve až po posledný večer, keď zapália osem lámp. Židia však nezdobia stromček ani si nedávajú darčeky. „Chanuka nie je nábožensky dôležitým sviatkom, židia si ju pripomínajú, pretože sa snažia poučiť z minulosti a zmysluplne smerovať do budúcnosti,“ spresňuje Franek. Makabejské vojny sa odohrali necelých dvesto rokov pred udalosťami, ktoré oslavujú kresťania počas Vianoc.

Omilostený kapor
„V priebehu viac než dvetisíc päťsto rokov existencie budhizmu v Ázii vzniklo mnoho rôznych škôl. Hoci to hlavné, učenia o mysli a o tom, ako rozpoznať jej potenciál, zostávajú vždy tie isté, budhizmus v každej krajine, do ktorej prišiel, nadobudol trochu inú  ‚príchuť‘ a vonkajší vzhľad. Preto sa aj tradičné sviatky v rôznych krajinách často veľmi líšia a sú spojené skôr s kultúrou krajiny než s budhizmom samotným,“ rozhovorí sa Juraj Turek z bratislavského centra budhizmu diamantovej cesty. Vianoce ako sviatok sú podľa neho pre väčšinu západných budhistov – ako koniec koncov aj pre mnohých iných Európanov – najmä rodinným sviatkom a príležitosťou potešiť svojich blízkych.  „Myslím, že len málokto by sa neradoval z toho, že ľudia sú k sebe pozornejší, štedrejší a láskavejší bez toho, že by za to niečo očakávali,“ pokračuje. Napriek mnohým smerom a školám majú aj budhisti spoločný sviatok.  „Nazýva sa Vesak a pripadá na deň prvého májového splnu,“ hovorí Juraj Turek. Pripomínajú si ním, že v tento deň princ Siddharta, neskôr známy ako Budha, čiže  „prebudený“, po niekoľkých rokoch intenzívneho skúmania a meditácie v odľahlých lesoch severnej Indie rozpoznal prirodzenosť svojej mysle. Vianoce však u Turekovcov prebiehajú pomerne obvykle.  „No za-obídu sa bez zabíjania vianočného kapra,“ smeje sa Juraj Turek a dodáva, že väčšinu darčekov už má kúpenú a schovanú:  „Nemôžem prezradiť kde, lebo priateľka je veľmi zvedavá a určite by ich rozbalila.“

IBA BIZNIS
Vianočné sviatky neslávi ani slovenská herečka Soňa Valentová, no každý deň hlása lásku a pokoj. Patrí medzi Svedkov Jehovových, šiestu najpočetnejšiu náboženskú spoločnosť na Slovensku. Na rozdiel od kresťanstva neslávia Svedkovia Jehovovi Vianoce, pretože vraj majú pohanský pôvod. Pripomína sa nimi zimný slnovrat, ktorý pohania slávili rozličnými obetami. Ježišovo narodenie nie je sviatok, Ježiš podľa Svedkov Jehovových nie je Boží syn, iba Bohom stvorený a jeho skutočné narodenie údajne nesúvisí s vianočným dátumom.  „Mnoho ľudí sa teší z Ježišovho narodenia a ja s nimi každý deň prežívam túto radosť,“ hovorí Soňa Valentová. „Z dnešných Vianoc však ťaží najmä biznis, a to sa mi nepáči. Lásku v srdciach si predsa môžeme navzájom želať každý deň, nielen vo výnimočnom čase.“ Herečka v minulosti oslavovala tradičné kresťanské sviatky v kruhu rodiny. Stromček a darčeky pripravovala najmä pre dcérky Natáliu a Katarínu. No keď dospeli, situácia sa zmenila. Po smrti manžela režiséra Pavla Haspru sa herečka oslavy Ježišovho narodenia celkom zriekla.