Na tento prípad naša „dokonalá“ justícia len tak ľahko nezabudne. Všetko sa začalo v marci 2002 vo Valaskej pri Brezne. Matej Ivančík (18) vtedy vo svojom dome v miestnej časti Hronec spolu so štefanom Budinským (16) zabili Editu (18). Podľa obžaloby obaja chlapci dievčinu zbili päsťami, neskôr ju dokopali. Obeti potom dali na tvár uterák, oblepili ju lepiacou páskou, telo zabalili do plachty a zahrabali v záhrade. Motívom bolo, že Edita „bonzla“ rodičom troch dievčat, že navštevujú chlapcov.
„Videl som, ako ju ten psychopat kopal do hlavy. Za nič, len preto, že jeho priateľka Lena nemohla ísť von,“ spresnil nám motív jeden z obvinených štefan Budinský.
Asi o dva týždne prišiel na rad Miro Puška (18). K dvojici vrahov sa vtedy pridal aj ďalší mladík Peter škoda a v dome boli aj spomínané dievčatá, s ktorými sa mládenci stýkali, teda Ivančíkova priateľka Lena R., Budinského frajerka Silvia N. a aj Ivana H. Mirovi Puškovi, prezývanému Džibe, chceli dať vraj iba príučku za predchádzajúce nezhody. I jeho najprv bili päsťami, neskôr ho kopali. Podľa výpovedí Petra a štefana im to nariadil Matej, oni iba poslúchli, lebo sa ho báli. Jeden z nich po ležiacom Mirovi aj poskákal.
V čase bitia a vraždy mladého Pušku boli dievčatá podľa všetkého vo vedľajšej kuchyni. Keď Džibeho zabili, jeho telo tiež zabalili a zakopali vedľa Edity v záhrade. Oboch mŕtvych navyše zasypali cementom, poliali vodou a zahrabali zeminou. Vraždy sa stali v dome, v ktorom po starých rodičoch býval Ivančík a kde s kamarátmi a so spomínanými kamarátkami organizoval pitky.
Bez obvinenia
Mladíci v roku 2005 dostali tvrdé tresty – Ivančík 24 rokov, škoda 13 a mladistvý Budinský 9, všetci mali v tom čase už dva roky odsedené vo vyšetrovacej väzbe. O úlohe dievčat v celom prípade sa mlčalo. Keďže sa im Ivančík vyhrážal smrťou, neoznámenie trestného činu im podľa zákona prešlo. Dnes je však všetko inak. Mladíci sú po škandalóznej procesnej chybe súdu od 30.septembra doma. Ivančíka pustili z väzenia, pretože krajskí sudcovia nepožiadali Najvyšší súd včas o predĺženie jeho väzby. V prípade ostatných dvoch Najvyšší súd žiadosť o predĺženie väzby zamietol. Podozriví vrahovia sú teraz spolu so svojimi rodičmi doma a dušujú sa, že vinní sú tí druhí.
Nepotrestanie troch dievčat, ktoré boli počas vraždy v dome, je ďalší výsmech spravodlivosti, to je asi jediné, na čom sa zhodnú rodiny útočníkov i obetí. „Je to pre mňa novinka, nevedel som, že tam boli aj ďalšie osoby, asi ich vypočuli len ako svedkov. Podrobnejšie vás bude vedieť informovať predseda senátu Ďurta,“ povedal nám vtedajší predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Ľudovít Bradáč. Predseda senátu Rudolf Ďurta bol v čase našej návštevy práceneschopný, člen senátu Arnošt škorpil nám však potvrdil, že dievčatá vypočuli len ako svedkyne.
„Vzniesť proti nim obvinenie bolo úlohou vyšetrovateľa, na základe čoho by prokurátor podal návrh obžaloby. Pravdepodobne to však vyšetrovateľ neuznal za potrebné.“ Informácie banskobystrickej policajnej hovorkyne Márie Faltányovej nás prekvapili najviac: „Vyšetrovateľ neobvinil dievčatá a vypočul ich ako svedkyne, lebo tie pri vražde vôbec neboli.“ (!!!)
O nevine dievčat má však vážne pochybnosti aj Zdeno Puška, otec zavraždeného Mira Pušku. „Aj dievčatá sú do toho zapletené, ale keďže sa im Ivančík vyhrážal, sudca ich len vypočul. Ale ony o všetkom vedeli a keby mali aspoň kúsok cti, aspoň by mi vtedy povedali, kde mám zakopaného syna, ktorého som musel osemnásť mesiacov hľadať.“
Nočné mory
Ako nespravodlivý vníma súdny proces aj rodina Budinských. „Môj syn udal vrahov a svedčil, hoci sa mu Ivančík dokázateľne vyhrážal smrťou, a napriek tomu šiel do väzby. Prečo však zákon chránil dievčatá a jeho nie?“ krčí plecami šimon Budinský. O úlohe dievčat vo vraždách vraj nechce viac hovoriť, aby ho súd neobvinil z ovplyvňovania svedkov.
štefan sedí pred nami na stoličke napätý ako na výsluchu. Ťažko sa vyjadruje, pôsobí spomalene, jeho mama i sestra podobne ako otec však stoja pri ňom. Hovorí, že napriek strachu sa Ivančíkovi nepodarilo prinútiť ho, aby vraždil, len sa prizeral. „Každý človek pochopí, prečo som to neoznámil. Veď ten blázon sa vyhrážal, že ma zabije, ak ho udám. Aj dievčatám, ktoré boli pri vražde Pušku v kuchyni, sa vyhrážal, preto to neoznámili. Ale ony nešli sedieť, iba ja. Kde je spravodlivosť? “
štefana vraj vo väzení najviac bolelo, keď Ivančíka prepustili domov a jemu zrazu neprišiel list od rodičov, hoci mu pravidelne písali. „Strašne som sa bál, že im niečo urobil. V noci som mal mory, že som našiel svoju sestru zahrabanú za výťahom, a keď som sa hrabal v zemine, vytiahol som odtiaľ aj svoju mamu.“ Možno štefanovi jeho nočné mory pripomínali vraždy, pri ktorých sám bol a možno aj vraždil. V každom prípade Matej Ivančík je preňho stelesnený diabol. „Už pred vraždami ma stále bil a šikanoval. Raz ma skoro zabil, lebo som ho vraj udal polícii, že vykráda chaty. Veľmi som sa ho bál, až tak, že ani rodičom som nič nepovedal. A keď sa rodičia hádali, čo mi je, radšej som vyskočil z okna.“ štefan nám ukázal aj jazvy na chrbte, ktoré mu po skoku z okna zostali.
Iná výpoveď
Iný názor na štefanovu vinu majú súdni znalci. Ani u jedného z pravdepodobných vrahov nezistili duševnú poruchu, ktorá by znižovala ich zodpovednosť za vražedné konanie. Mateja však označili za psychopatickú agresívnu osobnosť, ktorá má snahu ovládať a kontrolovať iných. Peter škoda je tiež psychopatická osobnosť s prvkami nezrelosti a impulzívnosti. štefan si po páde z balkóna poškodil hlavu a chrbticu. Lieči sa na epilepsiu, čo však nemalo vplyv na jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Agresívne konal podľa znalcov aj preto, aby obhájil miesto v asociálnej partii.
Nový súd
Matej Ivančík dnes pracuje na aktivačných prácach v miestnych zberných surovinách. Je vraj vystresovaný z väzenia, seká dobrotu a čaká na súd. Jeho mama nám povedala, že teraz to chcú všetci hodiť na jej syna, ale Budinský aj škoda klamú.
Druhého aktéra prípadu Petra škodu, ktorý vraj ako jediný spolupracoval s vyšetrovateľmi, hoci ho všetci považujú za najväčšieho lumpa, v dedine nevídať.
27. októbra má byť v Banskej Bystrici ďalšie súdne pojednávanie. Všetci si od neho veľa sľubujú, najmä Budinskí a Puškovci. Isté je len jedno. Životy dvom mladým zavraždeným ľuďom už nikto nevráti.
