Zručne chytí pohár za tanierik pod stopkou a naleje doň zlatý mok. Keď sa pohár chytí práve takto, vraj pri štrgnutí cinká krajšie. „Na ochutnávku vína nemôžete použiť hocijaký pohár. V hornej časti musí byť zúžený ako tulipán, aby ste mohli precítiť jeho buket, vôňu. Pohár s vínom najprv pekne zatočíte. Potom si ho dáte oproti svetlu a pozriete sa, či je víno čisté a iskrivé. Biele víno musí mať peknú zelenožltú farbu. Nakoniec si z neho pustíte pár kvapiek na jazyk a vychutnávate ho. Zamýšľate sa nad tým, aký dojem vo vás vyvoláva. Aby ste ho mohli vyjadriť slovami, potrebujete predstavivosť. Jeden totiž môže vo víne cítiť lupienky bielych ruží, iný povie, že má broskyňovú chuť.“
Vincúrka z Poľnohospodárskeho družstva Vajnory tvrdí, že na to, aby človek mohol dobre vychutnať víno, potrebuje mať dlhé roky skúseností s nápojom bohov.
Rytierka vína
Prvá slovenská rytierka vína dobre vie, o čom hovorí, lásku k vínu dostala doslova do vienka. „Moja rodina pochádza z Modry. Otec aj dedo boli vinohradníci, vinári. Odmalička ma to ťahalo za humná do vinohradu. Mama sa aj hnevala, dievčaťu by sa vraj patrilo robiť niečo iné, ale ja som sa jednostaj motala okolo otca, bol to môj prvý učiteľ. Pre ženu je práca s vínom ťažká a náročná. Vo vinohrade je to kopačka, rezačka a škrabačka. V pivnici zasa prešovačka a lisovačka. Vlastne všetko, čo sa deje v našej pivnici, si odrobím vlastnými rukami.“
Málokto by uveril, že táto žena bez mejkapu, v pracovnom oblečení a so zrobenými rukami, ktorá sa celý deň pohybuje medzi sudmi plnými vína a v manuálnej práci zastane ktoréhokoľvek vinára, je vinárska inžinierka a kandidátka vied. „Vyštudovala som Vysokú školu poľnohospodársku, odbor vinohradníctvo a vinárstvo, v Ledniciach. Kandidatúru som si urobila o mojom najobľúbenejšom víne Feteasca Regala, čo v preklade znamená Kráľovské dievčatko.“ Nečudo, že náš popredný enológ profesor Fedor Malík o nej vo svojej knihe Víno moja vášeň napísal: „Jarka je hádam jedinou našou praktickou vedkyňou, ktorá sa celý deň pohybuje v montérkach. Jarka sa viniču a vínu oddáva, miluje ho.“ Pani Laudová sa pred pár dňami ako jediná Slovenka stala rytierkou, členkou Európskeho vinárskeho rytierskeho stavu. „Rytieri vína pôsobia v desiatich štátoch Európy. Členstvo získavajú len najlepší vinohradníci a vinári, ktorí by sa nemali spreneveriť klasickým ideálom rytierskej čestnosti,“ vysvetľuje František Slezák, ktorý je prokonzulom rytierskeho stavu na Slovensku.
„Sú to ľudia, ktorí chcú povznášať a podporovať vinárstvo, lebo víno je dobré,“ poznamenáva novopečená rytierka. Dôkazom jej slov je aj jej Burgundské šedé z neskorého zberu a Tramín červený z ľadového zberu, ktorý odborná porota tento rok zaradila do národného archívu medzi 100 najlepších slovenských vín.
Slovensko praje bielemu vínu
Okrem vynikajúcej vinárky je pani Laudová aj hrdá slovenská vínna lokálpatriotka. „Slovensko je charakteristické hlavne svojimi bielymi vínami. Ich kvalitu oceňujú aj v takej kolíske zlatého moku, ako je Francúzsko. Dokonca si dovolím tvrdiť, že keby sa ich krajina nachádzala v takom prostredí a pracovali by s takými prostriedkami ako my, neviem, či by z toho dokázali vyťažiť toľko, koľko dokážeme my.“
Najznámejšími a najkvalitnejšími bielymi vínami sú odrody malokarpatského Rizlingu rýnskeho a Tramínu červeného. Čo sa týka červeného vína, Slovensko sa podľa Laudovej geograficky nachádza na hranici jeho pestovania.
Celkovo je podľa jej názoru na pestovanie viniča obzvlášť vhodné okolie Bratislavy až po Modru. „Základom skutočného prírodného bohatstva tohto regiónu je pôda z rozpadnutej žuly.“ Veľmi vhodný na pestovanie viniča je podhorský pás Malých Karpát. „Bohužiaľ, novodobí šľachtici si na týchto miestach stavajú honosné vily. Potom si urobia párty a kúpia si na ňu kalifornské víno. Chýba nám akékoľvek vlastenectvo. Nevieme si chrániť svoje vinice ako Nemci alebo švajčiari.“
Zázračný rok 2006
Zdá sa, že napriek stále sa zmenšujúcej rozlohe slovenských vinohradov zažije krajina pod Tatrami zázračný vinohradnícky rok. Nielen Laudová, ale aj ďalší odborníci si myslia, že „tento rok bude bohatý na prívlastkové vína“. Bol dostatok slnka, tepla aj vlahy. Vďaka tomu má hrozno vysokú prirodzenú cukornatosť, a tým rastie jeho kvalita, ktorá bude jednou z najlepších. „Cukornatosť dosiahla 21 stupňov, tam sa začínajú kvalitné prívlastkové vína.“
Konečný verdikt budú môcť vinári vyrieknuť až v novembri, keď začnú pracovať s mladými vínami. Keby sa ich prognózy splnili, rok 2006 by bol s rokmi 2000 a 2003 jedným z najúspešnejších v 21. storočí.
Pár zásad pri výbere vína
- Ak si chcete uctiť hosťa, vyberajte z prívlastkových vín.
- K bielemu mäsu patrí biele víno, k červenému červené.
- Nie je pravda, čím staršie víno, tým lepšie.
- Po otvorení fľaše sa privonia ku korku z tej časti, ktorá prišla do kontaktu s vínom. Robí sa to preto, aby sa zistilo, či víno necítiť potuchlinou, plesňou alebo uskladnením.
- Dobré víno musí mať číru farbu, lahodnú chuť a podmanivú farbu.
Ochutnávka podľa českej someliérky Dity Skřivánkovej
Do pohára sa naleje malé množstvo vína. Víno sa nalieva len do spodnej tretiny pohára. Pohár sa chytí za spodnú časť stopky. Zatočí sa ním tak, že sa rukou vo vzduchu opíše číslica šesť. Je dôležité, aby sa víno rozlialo po stenách pohára. Potom sa zľahka ovonia a nosom sa nasaje jeho aróma. Pohár sa zdvihne oproti svetlu a skontroluje sa jeho farba. Nato sa degustátor z neho trocha napije tak, že malinkým otvorom medzi perami vpustí na jazyk trochu vzduchu a víno vychutnáva na jazyku. Všetky vína sa môžu dolievať. V lepších reštauráciách ich dolieva výhradne personál. Fľaša vína sa nikdy nevyleje celá, pretože vo víne môžu byť usadeniny.
Základné rozdelenie vín
Vína (biele aj červené) sa rozdeľujú podľa stupňa cukornatosti. Vyjadruje, koľko kilogramov hroznového cukru obsahuje hektoliter (100 litrov) muštu. Zároveň tento údaj charakterizuje aj kvalitu vína. Čím vyšší stupeň, tým vyššia kvalita. Všetky údaje o víne aj jeho kvalite sa konzument dozvie z etikety.
Stolové víno – 13 stupňov
Ide o víno kvalitatívne najnižšej kategórie . Na etikete sa nesmie uvádzať odroda, vinohradnícka oblasť ani
ročník.
Akostné víno – 16 stupňov
Na etikete sa musí uviesť ročník, vinohradnícka oblasť, názov odrody a údaj o obsahu zvyškového cukru. Delí sa na akostné víno odrodové (z jednej odrody) a na akostné značkové víno (zo zmesi odrôd).
Akostné víno s prívlastkom – 19 stupňov
Ide o víno kvalitatívne najvyššej kategórie slovenských vín. Musí sa uvádzať ročník, vinohradnícky rajón, názov odrody, prívlastok, písomný údaj o obsahu zvyškového cukru a štátne kontrolné číslo. Toto víno sa ďalej delí na:
kabinetné – 19 stupňov,
neskorý zber – 21 stupňov,
výber z hrozna – 23 stupňov,
bobuľový výber – 26 stupňov,
hrozienkový výber – 28 stupňov, vyrába sa z prezretých bobúľ hrozna,
cibébový výber - 28 stupňov, vyrába sa z prezretých bobúľ hrozna zušľachtených účinkom vláknitej huby Botrytis cenerea Persoon; tento postup sa používa pri výrobe tokajského vína.
ľadové víno – 27 stupňov, vyrobené z hrozna, ktoré sa zbieralo pri teplote mínus 7 °C a nižšej a zostalo počas zberu a spracovania zmrznuté; vďaka mrazu sa v ňom koncentruje cukor a je prirodzene sladšie,
slamené víno – 27 stupňov, vyrobené z hrozna, ktoré sa pred spracovaním skladovalo na slame alebo rohožiach z trstiny, prípadne viselo na šnúrach minimálne tri mesiace.
Tokajské víno
Vyrobené v oblasti Tokaj na východnom Slovensku z odrôd Furmint, Lipovina, Muškát žltý a Zeta. Zákonom stanovenou technológiou.
Najlepšie slovenské vína
biele – Rizling rýnsky, Tramín červený a Sauvignon
červené – Frankovka, Cabernet Sauvignon a Rulandské modré
tokaj – Kvalita sa zvyšuje s počtom putní, čo je vlastne množstvo cibéb
