„Za Polákom musíte ísť do vedľajšej bytovky,“ zakričí na nás počerný mladík z diery, čo zostala po sklenej výplni na schodisku bytového domu. Keď ho vidíme len tak stáť vo výške 10 metrov, naskočí nám husia koža. No nielen z neho, ale z celej Baníckej štvrte v Krompachoch, ktorá vyzerá ako vystrihnutá z juhoamerického slumu. Niekedy tu údajne bývali doktori a riaditelia. Dnes len Rómovia. Kedysi vraj pekné bytovky sa zmenili na ruiny bez okien, dverí, elektriny a so všadeprítomným neznesiteľným zápachom.
Rodičia sú v base
Jiřího Poláka zastihneme v družnej debate s ostatnými Rómami pred bytovkou. „áno, ja som to, čo vychovávam deväť vnúčat,“ predstaví sa s neskrývanou hrdosťou. „Ostali samy, tak som sa ich ujal. Bolo mi ich ľúto.“ Rodičia deviatich detí skončili vo väzení. „Bol som práve na návšteve u syna v Prešove. Keď som sa vrátil do Krompách, prišla za mnou dcéra a povedala: Tato, asi pôjdem do basy.“ Dcéra Viera bola totiž na slobode len na podmienku, odsúdili ju za čierny odber elektriny, a keď úrady zistili, že neposiela deti do školy, obvinili ju z ohrozovania mravnej výchovy a poslali na šesť mesiacov do väzenia v Levoči. Vo väzení je aj otec detí. Jiří sa zdráha povedať, za čo. Primátor Jakub Záhradník nám však prezradí, že spolu s kumpánom zabili starenku. Dostal 23 rokov.
Vydržať, vydržať
Deti mali najskôr rozdeliť do detských domovov. „S tým však nesúhlasil súd,“ vysvetľuje dedko. „Dal mi ich do náhradnej starostlivosti. Ale zatiaľ sme bez prídavkov.“ Rozhodnutie súdu totiž ešte nenadobudlo právoplatnosť, malo by sa tak stať okolo 17. októbra. „Vtedy budem môcť dostať na vnúčatá prídavky.“ Podľa výpočtov bývalého baníka by sa suma mala pohybovať medzi 30- až 100-tisíc. „To by bol pekný peniaz. Nakúpil by som drevo na zimu, deťom topánky a zariadil celý byt. Len keby to už bolo.“ Ako bývalý baník, ktorý robil 24 rokov v neďalekých Slovinkách, má pán Polák pekný dôchodok. „Dostávam bez pár drobných 9 800 korún.“ Ale čo je to pre desiatich? „Ťažko mi nie je, len keby boli peniaze. Pani doktorka z Košíc, ktorá celý prípad rieši, mi povedala: „Pán Polák, musíte vydržať.“ A tak odhodlaný dôchodca čaká a bojuje s chudobou a výchovou deviatich vnúčat.
V čase našej návštevy sú doma len dve z nich. Teda lietajú nevedno kde po Baníckej štvrti. Okolostojaci Rómovia sa núkajú, že ich pôjdu zohnať. Jirko ich pomoc rázne odmieta. Zdá sa, že tu nevládnu ideálne susedské vzťahy. O chvíľu je už pri nás pekná Vierka (15) a mladší Roman (13). „Mám ho veľmi rád,“ stisne dedko chlapca okolo pliec a v očiach sa mu zablysnú slzy. „Ostatní sú v škole.“ Postupne sa dozvedáme ich mená: Martin (14), Denisa (12), Miroslav (11), Margita (10), Maroš (9), Marti-na (8) a Zdenka (7). „Musia chodiť do školy. Na tom trvám.“ Nemajú to ľahké. „Dva týždne mi trvalo, aby som im v škole vybavil sociálne desiate. Aj topánky by potrebovali, ale nemám na to peniaze. Už len čakám, kedy mi prídu prídavky.“ Starý otec býva s vnúčatami v rozpadajúcej sa bytovke v byte po bratrancovi. Miestnosť, v ktorej sú všetci desiati doslova natlačení, má rozmery len štyrikrát tri metre. V izbe je iba veľká rozťahovacia posteľ, ktorú kúpil za štyri a pol tisíca korún. V rohu skromne čupí kôpka vecí na oblečenie, ktoré krompašský opatrovateľ pravidelne perie.
„Varím na tehle,“ vykresľuje svoju nelichotivú situáciu. Podľa detí vraj veľmi dobre. „Žena mi zomrela na zlyhanie obličiek, keď mala 46 rokov, a tak som sa musel naučiť variť sám.“ Keď sú peniaze, dáva do hrnca najradšej mäso, lebo v rodine ho všetci majú radi. Vnúčatá svojho dedka milujú. Napriek tomu, že ich drží nakrátko, vidno, že ich má veľmi rád. „Vstávať musia o pol siedmej ráno. Ak je niečo na jedenie, urobím im raňajky, ak nie, idú do školy hladné. Keď sa vrátia domov, vždy sa ich opýtam, ako bolo v škole. Veľmi mi záleží na tom, aby sa im darilo. Odmalička predsa so mnou vyrastali, sú ako moje vlastné.“ Slová starého otca s úsmevom potvrdzujú aj Vierka s Romanom. Obidvaja sa už tešia na deň, keď dedko dostane peniaze a konečne budú môcť žiť ako ľudia.
Čakanie na 17. október
Opodstatnenosť dedkových nádejí, že po 17. októbri dostane od úradov prvé peniaze, potvrdzuje aj vedúca oddelenia štátnych sociálnych dávok úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Spišskej Novej Vsi Alena Kleinová. „Rozhodnutie súdu o pridelení detí do náhradnej starostlivosti pána Poláka nadobudne platnosť 17. októbra. Vtedy sa mu vyplatí aj 49 032 korún. Pôjde o detské prídavky a príspevky náhradnej starostlivosti za predchádzajúce dva mesiace, pretože rozhodnutie súdu bolo vykonateľné už od augusta. Okrem toho dostane na každé dieťa mesačne 1 080 korún rodinných prídavkov a 2 128 korún ako príspevok náhradnej starostlivosti.“ Zdá sa, že zvyšné štyri mesiace, kým bude matka detí vo väzení, ony prežijú v oveľa lepších podmienkach ako doteraz. Vzorný starý otec nám prezradil, že už teraz sa tešia na vianočné prekvapenia.
