Môže niekto sedieť na viacerých stoličkách naraz a vykonávať dobre svoju prácu? Môže mať niekto tri zamestnania a všetky stíhať na vysokej úrovni? Málokto tomu verí, hoci aj naši poslanci sa snažia dokázať, že nie je problém mať niekoľko funkcií či zamestnaní a stíhať. Ako kvalitne, je už otázne.
Ak však niekomu leží na pleciach taká zodpovedná úloha, ako je garantovať kvalitu výučby na slovenských vysokých školách, je ťažké predstaviť si, že by ju vedel zabezpečiť naraz na dvoch či troch z nich. V kuloároch vysokých škôl sa povráva, že tento stav je bežnou realitou, Akreditačná komisia to odmieta. Kde je pravda?
Kto sú „lietajúci“ garanti
Ak chce vysoká škola ponúknuť študentom študijný program, musí mať garanta, ktorý sa zaručí za kvalitu vyučovania a výskumu. Nie každá vysoká škola má však vo svojich radoch kvalitných učiteľov, ktorým by mohla zveriť gesciu študijného programu. A bez garanta, ktorý by zaručoval kvalitu, program nemôže otvoriť. V takom prípade jej zostáva len poohliadnuť sa po učiteľovi z inej školy. „Pokiaľ vysoká škola nemá profesorov a docentov na konkrétnych funkčných miestach, vypisuje výberové konanie na ich obsadenie. Je vecou ponuky a dopytu, kto ich získa,“ povedal nám Peter Plavčan zo sekcie vysokoškolského vzdelávania ministerstva školstva.
Problém môže nastať, keď sa garantom stane docent či profesor, ktorý už je garantom študijného programu na inej vysokej škole. Podľa Pavla Návrata, predsedu Akreditačnej komisie, to však nie je možné. „Podľa súčasných kritérií, konkrétne vnútorného predpisu Akreditačnej komisie, by vysoké školy nemali prijať za garanta niekoho, kto je už garantom na inej vysokej škole. Ani nepoznám dôkazy, že sa to takto deje.“
Kto nám dá zoznam?
Rektor Univerzity Komenského František Gahér hovorí, že v takom prípade je zvláštne, prečo nikto nechce zoznam „lietajúcich“ garantov zverejniť. „Obávame sa, že sú takí, ktorí garantujú na viacerých školách. Preto som písal predsedovi Akreditačnej komisie, aby zverejnil zoznam garantov. Odpísal mi, že podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám nie je osobou povinnou zverejniť údaj. Na vláde i na ministerstve školstva mi zase povedali, že takýto zoznam nemajú. Akreditačná komisia, ktorá ministerstvu navrhuje, či má študijný program akreditovať, alebo nie, ho však musí mať,“ hovorí Gahér. Je preto rád, že nový minister školstva Ján Mikolaj sľúbil, že urobí kroky potrebné na zverejnenie zoznamu.
Hovorkyňa nič nevie
Na ministerstve školstva však zatiaľ o „potrebných krokoch“ nie všetci tušia. Opýtali sme sa jeho hovorkyne Viery Trpišovej, kedy a na základe akého predpisu chcú zoznam zverejniť. Odpovedala, že nevie, o akom predpise hovoríme, a odporučila nám, aby sme sa obrátili na Akreditačnú komisiu s tým, že problém neriešia.
Predpis však má pripraviť práve ministerstvo školstva. Ide o novelu vysokoškolského zákona, ktorá má byť hotová budúci rok. V novele by sa malo objaviť ustanovenie o zverejnení registra garantov.
Zoznam ako prvý krôčik
Podľa istého vysokoškolského učiteľa z Ekonomickej univerzity vzniká mnoho nedorozumení preto, že sa niekedy nechtiac zamieňajú pojmy. „Niekto je povedzme garantom na jednej vysokej škole, a zároveň učí na druhej. A akosi sa to zovšeobecní, že učí na dvoch školách aj tam garantuje programy.“
Podľa neho garanti študijných programov môžu učiť na viacerých školách, hoci to môže znížiť úroveň. „Ak je niekto prorektorom v Prahe a je garantom v Dolnej Lehote, tak sa môžeme domnievať, že garantom nemôže byť na plný úväzok, ako to zákon vyžaduje, najmä ak príde do školy raz za týždeň alebo za mesiac.“
Aj toto kritérium si Akreditačná komisia všíma. „Otázka garantov súvisí s vyhodnotením kritérií, ktorých je celkovo šestnásť, medzi nimi je aj to, či sa môže garant práci venovať na plný úväzok. Preto by som bol nerád, keby sme zúžili optiku hodnotenia len na toto jedno jediné kritérium – či je garant garantom aj na iných vysokých školách. To akoby sme povedali, že dôležité je iba toto kritérium a ostatné sú zbytočné.“
Prvý krôčik
Rektor Univerzity Komenského František Gahér si nevie vysvetliť, prečo sa Akreditačná komisia bráni zoznam zverejniť. „Ak bude zoznam, kliknete si naň a hneď uvidíte, či je niekto garantom na troch školách.“ Zatiaľ všetci bez dôkazov popierajú, že problém „lietajúcich“ garantov existuje. „školy sa potom naozaj nemôžu zbaviť pocitu, že problém s garantmi existuje. Už len tá nechuť zverejniť zoznam je zarážajúca. Pokiaľ databázu nezverejnia, budú tieto obavy pretrvávať,“ myslí si.
Podľa Gahéra je zverejnenie databázy prvým krôčikom k tomu, aby sme zistili, akí učitelia učia na našich vysokých školách. „Druhým krokom by mala byť fyzická kontrola. Papierovo totiž môže mať škola garanta v poriadku, no čo ak sa v škole vôbec neukáže? Môže byť napríklad zo zahraničia a ani nevie, kde sa nachádza vysoká škola, kde je garantom.“
