Plastická chirurgia dáva do poriadku aj vrodené vývojové chyby, poúrazové defekty a zahladzuje stopy po nádoroch kože. Toto medicínske odvetvie od čias prvej rekonštrukcie nosa v osemnástom storočí ozaj pokročilo.
Vtedy pacientovi prisadrovali ruku k temenu hlavy tak, aby kožu z ramena mohli našiť na postihnutý nos. Počkali tri mesiace, kým novú kožu začali vyživovať cievy z nosa, a potom kožu z ruky odstrihli a celú ju preniesli na nos.
Aj ľudia, ktorí dnes prídu pri pílení dreva o ruku, môžu byť radi, že sa im to nestalo v stredoveku. Vtedy by im kýpeť jednoducho ponorili do horúcej smoly a hotovo. A z pána Gejdoša by sa možno v tom čase stala cirkusová atrakcia.
Nová tvár vylieči dušu
Obrázky zohaveného Jána Gejdoša (64), lesníka na dôchodku, nedávno obleteli celé Slovensko. Medveď sa mu v polovici augusta v lese neďaleko jeho rodnej dedinky Liptovské Sliače dvakrát zahryzol do hlavy. Strhol mu z nej kožu od čela až po ústa tak, že sa mu tvár hompáľala niekde pri hrudníku. Muž mal aj ťažké poranenia brucha a rúk, no dokázal sám dôjsť do dediny a zalarmovať lekárov. Vo vojenskej nemocnici v Ružomberku mu päť hodín dávali dohromady tvár. Niektoré kosti boli rozdrvené a už sa nedali zreparovať, chýbali aj mäkké tkanivá, časť nosa a hornej pery. Dnes po dvoch mesiacoch je z pána Gejdoša už relatívne zdravý človek. Jeho duša však vyliečená nie je.
Cítim sa trápne
Hoci sme boli pripravení na všetko, jeho znetvorená tvár nás šokovala. Spadnutý nos bez chrupavky, opuchnuté líca, hlboké jazvy. Aby sa nám mohol lepšie prizrieť, rukou si nadvihol viečko pravého oka, na ľavé nevidí vôbec. A keď mu ešte dala jeho manželka Elena dole obväz z ľavého oka, ktoré si z estetických dôvodov zakrýva, hrôza...
„Od začiatku som brala jeho zranenia normálne. Keď mu dali dole obväzy, ako prvé som si všimla ústa, či bude vládať jesť a piť. Veď čo narobíme? Hlavne, že žije,“ hovorí Elena Gejdošová, ktorá je s manželom už 36 rokov. Pán Gejdoš pre pozašívanú sánku nemôže jesť, potravu prijíma len cez slamku. „Vidíte, ako som dopadol. Keď ideme do nemocnice, všetky deti utekajú. Boja sa ma. Je na mňa nemilý pohľad. Vždy si radšej sadneme na bok. Cítim sa trápne. Keď som sa dožil dôchodku, chcel som pomôcť obci, no teraz ani medzi ľudí ísť nemôžem, je mi to ľúto.“
Ján Gejdoš sa nesťažuje, naopak, obdivujeme jeho odvahu otvorene o svojom trápení hovoriť. Odvahu preukázal aj v okamihu, keď ho zasiahol medveď a on ešte zakričal na lesné robotníčky: „Ženy, utekajte!“
Gejdošovci veria, že sa lekárom podarí dokončiť jeho záchranu. „Keď som sa prvýkrát zbadal v zrkadle, napadlo mi, že tvár mi ešte napravia. Aj ľudia mi tak hovoria.“ Elena Gejdošová dodáva, že keď sa bude dať, manžel by ma ísť na rekonštrukčnú plastiku. „Keď sa bude dať“ – znamená pre nich najmä otázku peňazí, teda kto zaplatí novú tvár pána Gejdoša.
Dohoda s poisťovňami
Zdravotné poisťovne uhrádzajú výkony plastickej chirurgie iba vtedy, keď sú potrebné zo zdravotných dôvodov. Za zdravotnú nevyhnutnosť operačného zákroku sa môžu považovať aj psychické dôvody. Všeobecná zdravotná poisťovňa tento dôvod uznáva najmä u detí, napríklad pri odstávajúcich ušiach. Zákrok sa v týchto prípadoch vykonáva na základe posudku detského psychológa.
Dospelým pacientom poisťovňa plastické operácie z psychologických dôvodov zaplatí len pri rozsiahlejších poškodeniach, ktoré sú časté pri autohaváriách či pri ťažkých popáleninách. Pán Gejdoš môže byť pokojný. Keďže utrpel úraz známy ako stratové poranenie, rekonštrukčnú operáciu by mu mala uhradiť poisťovňa. Poisťovne tvrdia, že na platbe za plastickú operáciu sa s nimi dá dohodnúť aj pri zlomených nosoch po úraze, hoci pacient nemusí mať problémy s dýchaním.
Uhrádzanie operácií nerobí ťažkosti len pacientom, ale aj lekárom. Na každého pacienta dostávajú rovnakú sumu peňazí, bez ohľadu na to, aký úkon robia, je teda jedno, či odstraňujú malé znamienko za 800 korún, alebo robia korekciu nosa za 25-tisíc!
Návrat k normálu
Uznávanou kapacitou v oblasti plastickej chirurgie na Slovensku je MUDr. Vlastibor Minarovjech, zástupca prednostu Kliniky plastickej, estetickej a rekonštrukčnej chirurgie ružinovskej nemocnice v Bratislave. Na oddelení je pomer prípadov rekonštrukčnej a estetickej chirurgie 4:6, teda stále viac sa operuje pre krásu. Približne pri tridsiatich operáciách denne je však aj „rekonštrukčných prác“ ozaj dosť. Týkajú sa najmä rázštepov pier či poranení cirkulárnou pílou, úprav jaziev po odstránení rakovinového nádoru či po autonehodách. Lekári dokážu nahradiť chýbajúci prst na ruke prstom z nohy či mikrochirurgicky preniesť na tvár voľný sval.
„Nahrádzajú sa všetky časti tela – keď niekto príde hoci o lýtko či semenník, dostane ho späť. Pacienti podstupujú tieto zákroky najmä preto, že v dôsledku úrazu stratili časť tela a sú z toho nervózni. Chcú sa vrátiť k normálnemu životu a vyzerať ako predtým,“ hovorí MUDr. Vlastibor Minarovjech.
V rekonštrukčnej chirurgii sa stierajú rozdiely medzi pohlaviami, poúrazová zmena traumatizuje rovnako muža i ženu. MUDr. Minarovjech nám dokonca ukázal fotografie samovraha, ktorý si strelil cez ústa do hlavy a namiesto nosa mal v hlave dieru. Na „bežný“ nový nos sa zvyknú používať chrupavkové štepy z ucha, rebier či silikónový implantát. Chýbajúca koža sa zoberie z predlaktia a napojí sa na cievy na tvári. Zranenie mladého samovraha však bolo také veľké, že ranu lekári nemohli prekryť kožným transplantátom. Pri komplikovanej operácii mu poškodený nos prekryli kožným lalokom z tváre tak, aby zostala čo najmenej viditeľná jazva. Aj tomuto pacientovi zákrok uhradila poisťovňa. „Najdôležitejšie je pacientovi v predstihu povedať, čo môžeme očakávať a čo nie. Nie je dobré sľubovať mu, že bude vyzerať ako predtým. Hovoríme, že urobíme všetko pre to, aby sa výsledok priblížil originálu. Keď sem pacient prichádza, je to zlé, teda ak sa niečo urobí, vždy to prinesie zlepšenie.“
Známe prípady
Niekedy sú očakávania pacientov ozaj veľké. V posledných dňoch sa veľa písalo o trojročnej Renke Svrčkovej zo Žiliny, ktorej údajne MUDr. Minarovjech odmietol vyoperovať veľké materinské znamienko z tváre. „Chápem tlak rodičov, chceli ho dať preč celé na jedenkrát. Ja som tvrdil, že sa to na jedenkrát nedá, a stojím si za tým. Vraj v Česku to urobia, chcem ich vidieť...“ krúti hlavou MUDr. Minarovjech.
Zo známych ľudí, ktorí museli podstúpiť rekonštrukčnú plastiku, sa hovorí najmä o Jožovi Rážovi. V roku 1999 havaroval na motorke a utrpel vážne poranenia hlavy. Keď sa neskôr objavil na verejnosti, jeho tvár bola na nepoznanie. Dnes vyzerá oveľa lepšie.
„Jožo Ráž nemal žiadnu plastiku. Vyzerá presne tak ako pred nehodou. Máte iný názor?“ presviedčala nás spevákova hovorkyňa „Karotka“.
Na lekárov sa spoľahol aj poslanec Národnej rady Jozef Tarčák. Po autohavárii v máji 1999 mal úplne zničenú časť tváre: „Nemám špeciálnu plastiku, ale naprávali ma lekári. Som spokojný, ako to dopadlo.“
