Mojcasopis.sk

Matka trojičiek tri mesiace po pôrode bojovala v kóme o život.

Dlho nemohla mať dieťa, osud jej nakoniec nadelil tri. Už na pôrodnej sále jej začali zlyhávať takmer všetky vnútorné orgány. Lekári museli preto mladú ženu uviesť do umelého spánku. Keď sa z neho prebrala, čakali ju tri nezbednice.

Monika Lešková (38) z Košíc žila normálnym životom, k absolútnemu šťastiu chýbalo len dieťa. S manželom sa oň pätnásť rokov neúspešne pokúšali a nakoniec sa rozhodli pre umelé oplodnenie. Výsledok prekonal očakávania, Monika čakala trojičky. „Bol to pre mňa veľký šok, keď som sa dozvedela, že budem mať tri deti. Tri dni som preplakala, lebo som si celkom nevedela predstaviť, čo budem robiť s jedným bábätkom, nieto s troma,“ spomína.

Tri mesiace v kóme
Prvotné prekvapenie však vystriedalo radostné očakávanie. Všetko prebiehalo bez problémov, až prišiel deň pôrodu. Počas neho zrazu Monike začala zlyhávať pečeň, obličky, srdce a postupne takmer všetky vnútorné orgány. Organizmus mladej ženy totálne kolaboval a lekári nevedeli, koho skôr ratovať. Po pôrode ju uviedli do umelého spánku a snažili sa obnoviť fungovanie orgánov. Prakticky v kóme strávila dlhé tri mesiace, počas ktorých ju každodenne navštevovala jej matka, ktorá sa aj pomáhala starať o tri malé dievčatká. „Bolo to ťažké obdobie. Hoci nemohla odpovedať, bola som presvedčená, že ma vníma a veľa som jej rozprávala. Masírovala som jej svaly, aby neochabli. Ale vidieť, ako sa vaše dieťa potáca medzi životom a smrťou je naozaj hrozné,“ neubráni sa ani dnes slzám Monikina matka. Po troch mesiacoch ju z umelého spánku prebrali, no ďalšie dva strávila v nemocnici. „Učila som sa nanovo chodiť spolu s mojimi deťmi,“ hovorí Monika. Pomaly sa zviechala, ale jej telo sa už celkom do pôvodného stavu nevrátilo. „Dodnes mám takmer všetky vnútorné orgány zväčšené, v bruchu prakticky nemám žiadne svaly, lebo sa tam jednoducho nezmestili,“ šokuje mladá žena, ktorá zostala na invalidnom dôchodku. „Stále užívam lieky a každé tri mesiace chodím na pravidelné prehliadky. Našťastie, stav sa mi momentálne stabilizoval, nezhoršuje sa a ja dúfam, že to tak zostane. Veľmi pekne sa chcem poďakovať tak mojej ošetrujúcej lekárke, ako aj primárovi Molčanyimu a docentovi Jarčuškovi z košickej fakultnej nemocnice, za to, ako sa mi celých päť mesiacov venovali.“ Čo presne bolo príčinou jej vážneho stavu, dodnes ona ani lekári presne nevedia. „Vravia, že to bolo pravdepodobne kvôli maximálnej záťaži organizmu, ale ja už to teraz neriešim,“ hovorí Monika Lešková.

Bez babky len ťažko
Veru na sebaľútosť a nejaké prehnané pozorovanie samej seba veľa času nebolo. Doma ju čakali tri bábätká, ktoré rýchlo rástli, a bolo sa o ne treba postarať. Akoby toho nebolo dosť, keď mali dievčatká tri roky, ich rodičia sa rozviedli. Starostlivosť o malé slečny tak zostala na mame a babke. Práve stará mama sa ukázala ako neoceniteľná pomoc. „Som jej vďačná za toľko vecí, okrem iného mi v podstate dvakrát darovala život, nehovoriac o tom, ako sa starala a stará o vnučky,“ vyznáva sa Monika. „Mám tri deti a len dve ruky, bez pomoci by som sa nepohla. Pomáha nám aj finančne, z materskej či z invalidného dôchodku by som domácnosť ťažko utiahla.“ Na zbytočné výdavky peňazí nezostávalo. Navyše, dievčatá tiež nie sú zdravotne celkom v poriadku, pravidelne treba s nimi chodiť napríklad k očnému. A zvládať ich, to chce naozaj veľa energie, ktorej Monika pre následky nemá nazvyš. Napríklad cesta MHD do škôlky, odtiaľ k lekárke a potom naspäť domov a pomedzi to ešte napríklad nakúpiť, to vyčerpá aj zdravú ženu. Nehovoriac o nákladoch na cestovné. Zišlo by sa auto, no o tom mohla pri nízkom príjme len snívať.

Veľký pomocník
Monikina matka sa preto rozhodla napísať do relácie Modré z neba so skromnou prosbou, či by sa nenašiel nejaký spôsob, ako jej ťažko skúšanej dcére a vnučkám trochu odľahčiť namáhavé cestovanie. Trebárs, že by im niekto aspoň na čas požičal staršie auto. Dojímavý príbeh rodiny oslovil spoločnosť zaoberajúcu sa predajom áut natoľko, že sa rozhodla Monike a jej deťom nie požičať, ale darovať novučičký automobil. Samozrejme, s veľkým batožinovým priestorom. Vilo Rozboril však pri návšteve dievčatám hneď neprezradil, čo dostanú. Novým autom ich najprv odviezol na kontrolu k očnej lekárke a cestou späť poprosil Moniku, či by mohla šoférovať ona. Keď všetci vystúpili pred bytovkou, prišla chvíľa pravdy a kľúče od červeného motorového tátoša putovali do Monikiných rúk, ktorá sa ani nesnažila skrývať dojatie. „Ani neviem, ako sa dosť dobre poďakovať, auto je pre nás neoceniteľným pomocníkom a náš život bude omnoho lepší,“ tešila sa cez slzy.
Príbeh uvidíte v relácii Modré z neba 19. mája

Ak viete o šokujúcom príbehu z vášho okolia, pošlite nám svoj tip na adresu redakcie Jašíkova 2, P. O. Box 2, 820 07 Bratislava 27 alebo na webovú adresu This e-mail address is being protected from spambots. You need JavaScript enabled to view it . Publikovaný príbeh odmeníme.