Prežil vlastnú popravu
Text: Alžbeta Pňačeková • Foto: archív
V americkej väznici neboli schopní pichnúť odsúdencovi smrtiacu injekciu, hoci im dokonca sám pomáhal.
Rommella Brooma (54) pred vyše štvrťstoročím odsúdili za znásilnenie a vraždu na trest smrti. Jeho život mala ukončiť injekcia. Poprava sa však premenila na krvavú drámu plnú bolestí. Ani osemnásť vpichov nestačilo, aby mu do tela vstrekli potrebnú dávku jedu.
V roku 1984 odsúdili vtedy mladíka Rommella Brooma za znásilnenie a vraždu štrnásťročnej Tryny Middletonovej z Clevelandu. Pôvodne ho obvinili ešte z dvoch ďalších únosov maloletých dievčat na základe výpovede svedkyne, ktorá sa však nakoniec ukázala ako nedôveryhodná. Hoci Broom od začiatku tvrdil, že je nevinný, nemal prežiť dvadsiate piate výročie Tryninej smrti. Ale prežil.
Osemnásť vpichov
Pätnásty september 2009 mal byť Broomovým posledným dňom. Previezli ho do miestnosti na výkon popravy a zdravotní asistenti pripravili tri ampulky. Jednu s anestetikom, druhú s paralyzačnou látkou a tretiu so samotným jedom, ktorý mal Brooma usmrtiť. Keď chceli väzňovi napichnúť žilu, nevedeli ani na jednej ruke nájsť žiadnu použiteľnú. Po zlyhaní viacerých pokusov vyhlásili krátku prestávku. Nasledoval ďalší pokus na pravej ruke. „Sestrička však musela trafiť sval, pretože to zabolelo tak, že som až skríkol,“ spomína si na nepríjemné chvíle odsúdenec. Nakoniec sa druhému asistentovi podarilo jednu žilu na chvíľu napichnúť. „Ihla sa mu však skĺzla a z rany mi vytryskla krv,“ pokračuje Rommell. Nasledovala ďalšia prestávka, počas ktorej mu vyčítali, že keby si nepichal heroín, nebol by problém nájsť mu žilu. Broom to sprvu striktne odmietal, potom síce priznal, že isté obdobie bral drogy, no vraj ešte predtým, ako sa ocitol vo väzení. „Neverím, že by to po toľkých rokoch mohlo hrať akúkoľvek rolu,“ rozhorčoval sa. Popravcom sa dokonca snažil pomôcť, keď si sám priškrtil ruku, aby mu na nej navreli žily. Nič však nepomáhalo. Počas tretej pauzy už Rommell žiadal o prerušenie a prítomnosť svojho právnika. Medzičasom dorazila do miestnosti posila, ktorá sa mu snažila injekciu aplikovať do nohy, pričom však napichla kosť. „Celkovo ma bodli najmenej osemnásťkrát,“ ťažkal si väzeň. Príprava na neúspešnú popravu trvala vyše dve hodiny, hoci podľa smerníc väznice by celá procedúra nemala presiahnuť dva-dsať minút.
Odsúdený žaluje
Dobodaný Broom podal prostredníctvom právnika žalobu za porušovanie ľudských práv a žiada o zrušenie rozsudku. „Broom by nemal byť popravený. Štát to už raz skúsil a zlyhal,“ dôvodí jeho právny zástupca Tim Sweeney, ktorý dúfa, že jeho klientovi popravu zmenia na doživotné väzenie. Ohio je totiž jediný americký štát, ktorý garantuje odsúdeným právo na rýchlu a bezbolestnú popravu. Broomova taká rozhodne nebola. Najprv ju odložili o sedem, potom o desať dní. Prípadom sa medzitým zaoberá už aj najvyšší súd a do jeho konečného rozhodnutia sa odložila nielen Broomova, ale akékoľvek popravy v Ohiu. Proti vystúpili nielen zástancovia trestov smrti, ale aj rodina Tryny Middletonovej. Podľa nich utrpenie zažívala školáčka a nie Broom. Tu sa však k slovu dostávajú právnické kľučky. „Niet pochýb, že úbohé krásne dievča trpelo. Ale to nič nemení na skutočnosti, že ústava sa vzťahuje na každého. Aj keď sú to ľudia obvinení zo zločinu,“ povedal Sweeney.
Trestáme toho istého?
Ticho neostali ani odporcovia hrdelných trestov. Poukazujú na morálnu dilemu, ktorá postupne vyvstane pri každom odsúdenom. Čím viac času uplynie od udalosti, tým viac sa do popredia dostáva súcit s väzňom a utrpenie obete upadá do zabudnutia. Hoci niekoľkoročné obdobie od vynesenia rozsudku po jeho vykonanie umožňuje využiť všetky zákonné prostriedky a minimalizuje percento takzvaných justičných omylov, má aj odvrátenú stranu. „Je človek, ktorého chceme popraviť, naozaj ten istý, ktorého sme pred dvadsiatimi šiestimi rokmi odsúdili?“ pýtajú sa. Vo väzbe jeho osobnosť chtiac-nechtiac prešla dlhým vývojom. Broom mal byť tridsiatym tretím popraveným odsúdencom v Ohiu. Možno však bude prvým, ktorého omilostia.