Mojcasopis.sk

Mladá Britka bude musieť pravdepodobne už po zvyšok života nocovať v nemocnici. Môže za to unikátny druh cukrovky. Nevedia si s ním rady najväčšie lekárske kapacity.

Šestnásť rokov mala rovnaké starosti ako väčšina jej rovesníčok. Dnes si Alice Halstead (18) nevie predstaviť spánok bez lekárskeho dozoru. Dva a pol roka strávila v nemocnici a ešte stále je pre ňu nepredstaviteľné ísť len tak s kamarátkami nakupovať či sa nebodaj niekam zabávať.

Kým dievčatá v jej veku chodia na diskotéky alebo do kina, ona sa každý večer poslušne vracia do nemocničnej izby. Bez dozoru zdravotníckeho personálu by totiž ľahko mohla upadnúť do kómy a zomrieť. Alice Halstead trpí ojedinelým typom cukrovky, s ktorým si nevedia rady najväčšie lekárske kapacity po celom svete. Jej hladina cukru v krvi prechádza nevypočítateľnými náhlymi výkyvmi. Cez deň si vie v prípade potreby inzulín pichnúť aj sama, no v noci by bez pomoci pravdepodobne neprežila.

Unikátna choroba
Alice nemala nikdy priateľa, nikdy nebola večer tancovať s kamarátmi v klube a alkohol pila jediný raz v živote – pohár šampanského na oslavu osemnástych narodenín. Ako inak, v nemocnici a pod úzkostlivým dohľadom lekárov. Do šestnástich rokov bola ako každá iná tínedžerka. Keď sa dlhší čas cítila slabá a letargická, navštívila svoju detskú lekárku. Tá jej zobrala krv na vyšetrenia a po ich skončení len neveriacky krútila hlavou. A nielen ona, ale aj ďalší špecialisti. „Siedmeho júna 2007 mi diagnostikovali diabetes typu jeden, teda najťažšiu formu tohto ochorenia. Čoskoro sa však ukázalo, že to nie je tá najhoršia správa. Moja cukrovka je totiž jediná svojho druhu na svete,“ opisuje Alice. Lekári si s ňou nevedia rady. Jej organizmus produkuje špecifické protilátky, ktoré zabraňujú, aby jej telo využívalo inzulín podávaný injekčne. Alicina hladina krvného cukru dosahovala astronomické výšky až 85 000 miligramov, pričom normálne hodnoty sa pohybujú  v rozsahu od 0 do 120 miligramov. Priamo do srdca jej preto zaviedli hadičku, ktorá pomáhala inzulín distribuovať rovnomerne do celého tela. Napohľad sľubné riešenie však prinieslo so sebou ďalšie problémy. Alice sa vytvorili tri veľké krvné zrazeniny, navyše sa u nej vyvinul chronický zápal srdcovej chlopne.

Mimoriadne opatrná
Teraz jej vedie do organizmu 22 rôznych prívodov, ktoré pomáhajú udržiavať Alicin stav v normále. Môže sa vzdelávať doma a veľmi zriedka môže dokonca ísť nakupovať do obchodu. Musí si však dávať mimoriadny pozor. Okrem oslabeného imunitného systému sa musí tiež vyhýbať preplneným miestam, aby jej niekto omylom nestlačil malú pumpičku, ktorú nosí na opasku.  „Keď mi oznámili konečnú diagnózu, bola som veľmi vystrašená. Predstava, že strávite zvyšok života v nemocnici, je hrozná,“ vraví mladé dievča. Lekári sú zatiaľ bezradní, na Alice vyskúšali už množstvo liekov a alternatív, ale jej stav sa nijako dramaticky nezmenil. Je tak odkázaná len čakať, či sa niekedy odborníkom podarí nájsť účinnú liečbu. Doktor Phillip Holland, ktorý sa o Alice stará, je na svoju pacientku hrdý:  „Alice aj jej rodina sa so všetkým vyrovnali obdivuhodne dobre. Postavili sa k tomu síce pragmaticky, no zároveň citlivo. Všetci dúfame, že protilátky sa jedného dňa upokoja a Alice bude môcť žiť život  ,normálnej´ diabetičky.“

Pomáha chorým deťom
Hoci sama potrebuje pravidelnú lekársku pomoc, Alice využila čas strávený v nemocnici naozaj obdivuhodne. Jej vlastná choroba ju inšpirovala, aby sa stretávala aj s inými chorými deťmi v nemocnici a začala dokonca organizovať verejnú zbierku, v ktorej sa podarilo zhromaždiť už 11 000 libier (12 500 €).  „Keď strávite dva roky v nemocnici, zistíte, že je vždy na tom niekto horšie ako vy. Stretla som veľa ťažko chorých detí a ich rodín a, bohužiaľ, nie všetky sú nažive. Chcela by som, aby si tieto deti mohli splniť nejaký sen,“ hovorí Alice o motivácii zbierky. Ona sama sa vďaka charitatívnej akcii dostala do Londýna na divadelné predstavenie Levieho kráľa.  „Napriek svojim problémom som zistila, že v mnohých ohľadoch som neobyčajne šťastný človek, hlavne čo sa týka podpory zo všetkých strán. Verím, že choroba z nás robí lepších ľudí, pretože dokážeme oceniť, čo v živote máme, a tešiť sa z každodenných maličkostí,“ hovorí dievča, ktoré muselo vďaka zákernej cukrovke rýchlejšie dospieť.

Každý deň ako posledný
Hoci Alice Halstead zatiaľ nemá do budúcnosti priveľmi ružové vyhliadky, snaží sa všetkému čeliť s optimizmom a nádejou.  „Nie vždy dostaneme možnosť vybrať si, čo sa nám v živote stane, ale stále máme možnosť vybrať si, ako veľmi nám tieto udalosti doň zasiahnu. Dúfam, že raz budem môcť viesť normálny život aj ja. Nikdy však nevieme, čo sa môže stať, a je jedno, akokoľvek ste chudobný či bohatý. Preto sa zatiaľ snažím z každého dňa vyťažiť, čo sa dá, a prežívať ho naplno, ako keby mal byť tým posledným.“