Mojcasopis.sk

Máte radi rytmus, vzrušuje vás tlkot dlaní na napätú kožu bubna, ale nikdy ste nepočuli výrazy dundun, kenkeni, sangba, sese či kirin a neviete, čo je djembe?

Z učebne školy na Drotárskej ulici v Bratislave znie rytmický tlkot bubnov. Občas niektorému z bubeníkov ujde ruka, ale aj tak je to podmanivý zvuk, ktorý vás tak vtiahne, až si začnete namýšľať, že vaša babka bola černošská šamanka.

Rytmus je základnou esenciou života a ľudské telo vlastne základným hudobným nástrojom. V rytme pracuje srdce, pľúca, tráviaci trakt, podľa neho prichádza menštruácia, v rytme vibrujú bunky. Ak sa naruší, odrazí sa to na harmónii v ľudskom tele. Hra na perkusiách nie je podľa perkusionistu Tona Gútha (31) nijaká všeliečiteľská metóda, ale môže pomôcť zharmonizovať dušu a odbúrať stres.

Od Rómov po vysoký manažment
Mladý dlhovlasý muž Tono Gúth vyštudoval odbor sociálna práca. Vždy ho zaujímal človek so všetkými nedokonalosťami a jeho mottom sa už v mladosti stala pomoc ľuďom. Dostal sa do Paríža, kde ako dobrovoľník pracoval v organizácii pre mentálne postihnutých, v chránených dielňach. Tam počul a videl, ako sa títo dokážu hraním na bubnoch uvoľniť, zregenerovať, vytvoriť tímový súzvuk, ako sa rozvíja ich rytmické cítenie a ovplyvňuje telo i dušu. Inšpiroval sa istým mužom čiernej pleti, ktorý viedol hudobné kurzy a využíval etnobubny djembe (čítaj džembe). Tono pracoval aj v chránených dielňach v Nemecku. Niet sa teda čo čudovať, že keď prišiel naspäť na Slovensko, myšlienka využiť rytmiku bubnov na zlepšenie stavu ľudskej duše mu stále vŕtala v hlave. Spolu s kamarátom Romanom Kovácsom najskôr začali hrať vo voľnom čase. Našli sa však aj mnohí iní záujemcovia, a tak si chlapci cez kamarátov a rozličné granty pozháňali bubny, prenajali si priestory v škole, utvorili občianske združenie Zvuky cez ruky, Etnobubnovú školu Rytmika a začali.
V platených kurzoch bubnovania mávajú niekedy až osem tried, inokedy, ako aj teraz, štyri.  „Najstaršou účastníčkou kurzu bola istá 77-ročná pani,“ spomína Tono.  „Máme aj žiakov základnej školy a študentov, no väčšina účastníkov kurzu sú ľudia medzi tridsiatkou a štyridsiatkou. Z akých vrstiev? Od Rómov po vysoký manažment istej významnej banky. Niekto sa k nám chodí učiť bubnovať preto, aby ľahšie zbalil babu, niekto si potrebuje odbúrať stres.“

Djembe rozpráva
Ako vyzerá hodina s djembe medzi kolenami? Učiteľ  Tono slovami udá rytmus: Dum – tak – dum – taka – dum – tak – taka – tak. A žiaci hrajú. Zvuk Afriky je taký verný, až očakávate, že čochvíľa začnú škriekať opice v korunách stromov. Občas niekto vypadne z rytmu, veď je to len tretia vyučovacia hodina kurzu. Je predsa veľa vecí, na ktoré sa pri hre treba sústrediť: rytmus, tempo, údery, ako klásť dlaň... Po jeden a pol hodine mnohých bolia ruky, ale ten euforický pocit v duši!
Tona Gutha charakterizuje zvláštny, pohodový pohľad na svet a zmysel pre humor. Kedysi pôsobil v punkových kapelách, stal sa spoluzakladateľom súčasnej skupiny La3no Cubano, ktorá absolvovala niekoľko stoviek koncertov a býva prínosom aj na inak konzumných firemných akciách. Etnobubnová škola Rytmika organizuje takzvané bubnovačky v kultúrnych centrách pre ľudí doslova z ulice, teda bez znalostí hry na bubnoch. Jej dielom je tiež teambuilding bubnovania pre rozličné firmy. Ak sa prostredníctvom spoločného bubnovania vyladíte na spoločnú vlnovú dĺžku, výrazne zlepšíte tímovú prácu a komunikáciu.
Tono sa s kamarátom Romanom venuje aj autistom, mentálne postihnutým deťom, chodí do škôlok a materských centier, kde detičky učí kontaktu s rytmom, a všade rozdáva radosť cez napätú kožu bubnov.
„Ak vás ako mutujúceho chalana v trinástich rokoch donútia spievať pred celou triedou Tota Heľpa..., tak je jasné, že vás vyhlásia za hudobný antitalent,“ uvažuje.  „No my všetci hovoríme, chodíme a konáme v istom rytme. Z toho je jasné, že všetci máme rytmický potenciál, ktorý sa dá rozvíjať.“

Už starí elánisti...
Záujem o hru na etnobubnoch k nám prenikol v deväťdesiatych rokoch minulého storočia, perkusie však už predtým používali hudobníci ako Robo Grigorov a Peter Nagy. V súčasnosti podkresľujú bubny spev Jany Kirschner v mnohých jej piesňach. Tono si však pamätá fotku Elánu zo sedemdesiatych rokov, kde už boli perkusie...