Mojcasopis.sk

Zabávač Dano Dangl má bezkonkurenčný dar reči a rozprávačský talent. To dokázal aj pri rozprávaní o svojich netradičných Vianociach. Vianočné príhody nám rozpovedal hneď dve...  V jednej z nich sa dočítate, ako sa na Vianoce stali z Danových rodičov jeho rovesníci, a druhá vysvetlí, prečo si Danglovci v jeden pekný Štedrý večer udupali vianočné darčeky.

My máme príma rodiče!“
 Text priam chronicky známej piesne Michala Davida o rodičoch, ktorí radi žúrujú so svojimi deťmi, pripomína príhoda o tom, ako Danovi rodičia pred niekoľkými rokmi premenili „tichú noc, svätú noc“ na bujarý vianočný večierok. 
„Vianoce niekedy pojmeme ako rodina tak trochu zvláštne a svojsky. Podobná vec sa stala pred niekoľkými rokmi, keď som ešte býval u rodičov a trávili sme sviatky spolu. Vtedy k nám prišiel aj môj strýko zo Švajčiarska, aby bol s nami na Štedrý večer, a chceli sme si urobiť rodinný večierok. Poňali sme to tak trochu ‚brutálne‘, žúrovali sme tak do druhej--tretej ráno. Moji rodičia sa vtedy normálne premenili na mojich rovesníkov (smiech), pretože susedom museli v mierne podnapitom stave vysvetľovať, prečo robili mecheche až do rána.“
Menej veselé Vianoce zažil glosátor markizáckej relácie Sedem s r. o., keď mal približne osem rokov. Dodnes si pamätá na to, ako uprostred najväčšej vianočnej pohody odrazu zacítil zvláštny zápach...
„Štedrý večer v plnom prúde, rodinka v najlepšej nálade, dokonca sme si začali aj spievať. V tej chvíli začalo v izbe niečo smrdieť. Hneď sme si všimli dym. Pátrali sme, odkiaľ vychádza, a zistili sme, že zadná časť stromčeka začala horieť od prskavky. Takže spev sa pozvoľna zmenil na ujúkanie a na hasenie. V rámci záchrannej akcie, aby si naši susedia užili sviatky a nevyhoreli aj oni, skočili sme na stromček so všelijakými plachtami a oheň sme zahasili. Žiaľ, odniesli si to aj darčeky naukladané pod stromčekom. Niekoľko z nich sme pritom udupali. Bol som malý, takže si nepamätám, ktoré sme zničili, ale viem, že napríklad z jednej zabalenej vázy ostali iba črepiny.“