Pod pojmom mnohodetná matka si človek predstaví uštvanú ženu s postavou zničenou tehotenstvami, otrávenú životom a detským krikom, bez energie a bez iskry. Maruška Borovská (43) je absolútny opak!
Keď čakala siedme dieťa, nastúpila do výťahu s istou dámou. Tá znalecky pozrela na jej mladú tvár, potom na bruško a spýtala sa: "Koľké?" "Siedme," odpovedala Maruška. "Nemyslím poschodie," zasmiala sa pani. "Ani ja," zasmiala sa aj Maruška.
Maruška mala dvoch starších bratov a túžila po mladšom súrodencovi. Túžba sa jej nesplnila, a tak kočíkovala deti na sídlisku a snívala o vlastnom. Odmalička milovala deti. Osem ich však určite neplánovala. Istý lekár jej povedal, že možno nebude môcť otehotnieť. Odvtedy sa neustále modlila, aby mohla mať aspoň jedno.
Zvládla klavír aj gitaru a ako študentka hrávala na organe v Kostole sv. Cyrila a Metoda. Miništroval tam aj pekný mladík. Raz sa s ním stretla na turistike na Roháčoch, cestou do Bratislavy sedeli vo vlaku oproti sebe. Zistili, že sú si blízki. Preskočila iskra... Do roka mali svadbu. "Otehotnela som, a keď mal syn Branko pätnásť mesiacov, narodila sa nám Maruška." Mladá mama ukončila popri dvoch deťoch inžinierske štúdium vodohospodárstva a vodných stavieb na STU, no pracovať nezačala. Na svet sa hlásil tretí potomok Janko. "Začala som si robiť pedagogické minimum, chcela som ísť učiť."
Bez antikoncepcie
Neplánovane však prišla Klárika a o dva roky neskôr Zuzanka. Najstarší mal vtedy osem rokov. Maruška nikdy nebrala antikoncepciu. S piatimi deťmi v trojizbovom byte a z jedného platu prežívali aj ťažké obdobia, ale všetko krásne musí byť niečím vykúpené, nie je to zadarmo. "Vo výchove som robila veľa kopancov a prišla som na to, že vychovať musím najskôr sama seba," priznáva sebakriticky. Všeličo pochopila, keď svoje negatívne vlastnosti spozorovala u prvorodeného!
Keď päť detí podrástlo, zatúžili manželia po ďalšom bábätku. Narodil sa Paľko a po ňom Alžbetka. A ešte Bernadetka... "Kamaráti sa nám smiali, že pri menách prvých dvoch detí sme neprejavili veľkú fantáziu, no manžel to aj neskôr nechal na mňa. Pamätám si nielen narodeniny a meniny mojich detí, ale aj dátumy ich krstu na mariánske sviatky. Všetky sú pod ochranou Panny Márie."
Maruška je už 21 rokov matkou na plný úväzok. Napriek tomu, alebo práve preto, je krásna. Štíhla, upravená, pekne oblečená, so žiarivým úsmevom na tvári. "Každá žena je pekná," bráni sa skromne, "stačí sa len s vkusom upraviť. Netreba sa obliekať v značkových obchodoch, veď na to ani nie sú peniaze. Keď sme kedysi naozaj nemali na parádu, vedela som deťom ušiť vetrovky, nohavice, upliesť im svetríky a takisto som sa postarala aj o seba. A úsmev môže zdobiť naozaj každú ženskú tvár. Načo sa mračiť? Ja chcem byť pekná už aj preto, aby som nekazila celkový dojem, keď som niekde s mojimi krásnymi deťmi, aby som citovala Tolstého Annu Kareninu!"
Má osemnásobná matka voľný čas pre seba? "Mám. Veď to predsa manažujem ja! Naše staršie deti sa vedia postarať o mladšie a ja som sa mohla začať venovať štúdiu angličtiny a občas športovať. Behám po lese, začala som aj s cvikmi na brucho, ktoré je po ôsmich pôrodoch tvrdým orieškom, tak aby si ľudia nemysleli, že zase čakáme... K športu ma priviedol manžel. Celá rodina vrátane mňa - pravda, okrem najmenšej Bernadetky - rada lyžuje. Na posledné narodeniny som dostala kolieskové korčule, na ktorých som nevedela ani stáť, no moje dve dcéry ma vzali za ruky, ťahali a povzbudzovali ma, kým som sa to nenaučila."
Sedemnásť v jednej izbe
Borovským sa podarilo prikúpiť k trojizbovému bytu na Dlhých dieloch susedný, majú teda dve kúpeľne, takže ráno nevzniká zmätok, útulnú spálňu, ktorú v manželovej neprítomnosti Maruška sama "prehodila" do tichšej miestnosti, túži však po väčšej kuchyni. Deti majú svoje izbičky, no rodinná súdržnosť je taká silná, že sa často na noc nasťahujú aj dve-tri do jednej postele. Dcéra Maruška študuje v zahraničí, doma je ich teda s rodičmi deväť. Ako stolujú? "Máme dva jedálenské stoly a podľa potreby ich spájame a rozťahujeme. Na oslave Alžbetkiných narodenín nás bolo sedemnásť v izbe štyrikrát štyri metre." Aké sú Vianoce v takej veľkej rodine? "Deti sa na ne tešia po celý rok. Prípravy sú, samozrejme, nekonečné a k štedrovečernému stolu si sadám mŕtva," smeje sa Maruška. "No sily sa mi zase vrátia, lebo milujem vysvietený vianočný stromček, koledy a prekáranie sa detí z detskej izby. Darčekov je neúrekom, každý každého obdarúva a najmenším prinesie dary Ježiško. Deťom treba dať všetku lásku, ktorej ste schopní. Čo si potom ony samy zasejú, to budú žať. Som šťastná, že som mala odvahu zasadiť tieto semienka."
Manželia Borovskí rozhodne nie sú domasedi. Maruška rada a dobre tancuje, takže v sezóne nevynechajú plesy. Vtedy doma nastupuje syn Branko, študent manažmentu a práva, a dcéra Klárka, ktorá sa postará o menšie deti. Vo voľných chvíľach chodia na výlety, k ďalekým horám sa odvezú veľkým deväťmiestnym "mikrobusom". Maruška je Bohu vďačná za svojho manžela, úžasného človeka s veľkým a štedrým srdcom, ktorý všetok svoj voľný čas venuje rodine. Príslovie, že za úspešným mužom treba hľadať ženu, platí aj opačne!
DEDIČNÉ NADANIE
Branislav (20) - študuje v Bratislave manažment a v Trnave právo
Mária (19) - je študentkou masmediálnej komunikácie v Madride
Ján (17) - gymnazista, hudobne i herecky nadaný
Klára (14) - tancuje španielske tance v súbore Andalucia a slovenské ľudové tance v súbore Čečinka
Zuzana (12) - tancuje španielske tance v súbore Andalucia a slovenské ľudové tance v súbore Čečinka
Pavol (10) - tancuje vo folklórnom súbore Čečinka
Alžbeta (6) - tancuje španielske tance v súbore Andalucia
Bernadetta (2,5) - má hudobný sluch
