Marianna Brudňáková zanechala kariéru úspešnej manažérky, aby sa naplno mohla venovať svojej dcére, ktorá sa narodila s ťažkým mentálnym aj fyzickým postihnutím.
Kvôli svojej dcérke Paťke (9) založila rehabilitačné centrum a bola ochotná za odborníkmi cestovať do Prahy, Budapešti, Káhiry či Šanghaja, len aby nazbierala viac informácií aj skúseností a svojej dcérke pomohla. Lekári jej totiž nedávali žiadnu šancu na normálny život.
"Keď sa Paťka narodila, všetko sa zdalo v poriadku," začína rozprávanie o osude svojej dcérky aj o svojom Marianna Brudňáková. "Neskôr som spozorovala menšie popôrodné komplikácie, Paťka sa ťažšie adaptovala na teplotu. A pretože bola mojím tretím dieťaťom, zdalo sa mi, že nie je v stopercentnom poriadku. Pri ostatných deťoch to bolo ináč." Náhodou bola v nemocnici na oddelení lekárka z genetiky, tak ju Marianna poprosila, či by jej nezobrala krv na genetické testy. "Urobila som veľmi dobre, po mesiaci sme sa dozvedeli výsledok: Paťka má veľmi ťažké genetické ochorenie." Podľa vyšetrení mala len zvyšky sluchu, podľa niektorých očných odborníkov nevidela, nevedela dobre prehĺtať a stále jej museli odsávať hlien. "Nikdy sme sa ako rodičia nezmierili s tým, že naše dieťa bude ležať a nebude schopné vnímať..."
Nemeškali ani jediný deň
"Po stanovení diagnózy a prognózy vývoja našej dcérky som nevedela zaujať postoj," pokračuje v rozprávaní Marianna. "Nemala som žiadnu podobnú skúsenosť. Nepodľahli sme však panike. Paťkina choroba sa stala pre nás novým impulzom, aby sme sa s manželom zorientovali v novej oblasti." Podľa nej je každá choroba pre človeka a jeho blízkych skúškou. "Choroba našej dcérky sa stala pre nás výzvou, zmobilizovala v nás energiu, zmenila a stanovila priority nášho života. Nemeškali sme ani deň, začala som študovať odbornú literatúru, nasledovala pravidelná rehabilitácia, stimulácie zmyslov, liečba aminokyselinami, čínska akupresúra..." Začali chodiť do Prahy, spolupracovali s ľuďmi, ktorí sa venujú stimulácii zraku, sluchu. Dva- až trikrát do týždňa chodievali do Budapešti za čínskym lekárom, ktorý sa venoval akupresúre a problematike zaostávania detí s detskou mozgovou obrnou. Keď Mariannin manžel začal pracovať v Číne, chodievali do rehabilitačného centra, ktoré je známe vďaka využívaniu tradičnej čínskej medicíny v liečbe takto postihnutých detí, ako aj používaním špeciálnej akupresúrnej masáže. Postupne s vekom a so schopnosťami Paťky pridávali ďalšie aktivity, ktoré by ju posúvali v jej rozvoji: vodná terapia, plávanie, jazda na koníkoch, saunovanie, ale tiež trénovanie porozumenia, očného kontaktu... "Už po niekoľkých mesiacoch našej stratégie intenzívnej starostlivosti došlo k malým, ale podstatným pozitívnym zmenám. Z dievčatka, ktorému nedávali takmer žiadnu šancu na zmysluplný život, je veselé dievčatko, ktoré vidí, počuje, hrá sa s hračkami, dokáže samo sedieť, s pomocou aj chodiť, pláva a svojím spôsobom komunikuje s okolím."
Včielka - nádej pre postihnuté detičky
"Myšlienku založiť malé rodinné centrum pre detičky s viacnásobným hendikepom a vyžadujúce veľmi intenzívnu individuálnu starostlivosť som mala v hlave už niekoľko rokov," hovorí Marianna o založení rehabilitačného centra Včielka, v ktorom zúročuje všetky nadobudnuté skúsenosti. Zistila, že Paťka sa potrebuje zaradiť aj do kolektívu seberovných detí. V Bratislave a okolí síce existujú rôzne zariadenia, no ani jedno jej nevyhovovalo. Ani jedno nemalo dostatok personálu, ktorý by sa individuálne mohol venovať ťažko zdravotne postihnutým deťom. "Rodičia, ktorí sa intenzívne celodenne venujú svojim hendikepovaným deťom od narodenia, vedia, o čom hovorím. Je to strach, že po zaradení do kolektívu dieťa poľaví v intenzívnom dennom režime a prestane napredovať. Mne by to bolo za tie roky naozaj ľúto." Marianna túžila po malom rodinnom zariadení, kde rodičia, deti a personál zariadenia budú veľmi úzko spolupracovať. Iba dokonalé spoznanie potrieb, zdravotného stavu a možností dieťaťa môže priniesť výsledky. Podarilo sa jej nájsť priestory, ktoré vyhovovali jej zámerom. "Našla som krásne miesto v areáli MŠ v Rovinke s parkoviskom, so záhradou, s bezbariérovým prístupom. A tak vzniklo denné rehabilitačné centrum Včielka, ktoré je otvorené pre deti od troch do dvanásť rokov a o ich rozvoj sa stará tím ľudí: interne zdravotná sestra, rehabilitačná sestra a asistentka. Rehabilitačné programy detí pripravuje a monitoruje odborná rehabilitačná lekárka, tím logopedičiek a špeciálnych pedagógov, ktorí s deťmi pracujú individuálne. Vždy sa tu spoločne tešíme z každého pokroku, hoci aj z najmenšieho."
