Budú z nich možno druhé Joss Stone a Frida Kahlo. Dvojičky Anetka a Monika Kováčové majú na to všetky predpoklady - sú mladé, talentované, s veľkou dávkou energie.
Ako sa hovorí, talent je darom od Boha či iných vyšších mocností, no sám osebe nestačí. Treba ho rozvíjať a pomáhať mu. Niekedy to sami nezvládame a musíme prijať pomoc od druhých.
To je aj prípad šestnásťročných sestier Anetky a Moniky z Tekovských Lužian. Okrem toho, že ich k sebe silno priťahuje dvojičkovské puto, obe v sebe skrývajú veľký potenciál. Keď sa pozriete na drobnú útlu Anetku, nikdy by vám nenapadlo, že v hrdle ukrýva mocný zamatový hlas, ako stvorený na soulové balady či džezové kreácie. Je naozaj spevácky talent, a hoci má za sebou necelé dva roky na základnej umeleckej škole, podarilo sa jej dostať na hudobné konzervatórium do Prahy, kde od septembra derie lavice. A má už pomerne jasnú predstavu o budúcnosti: "Po skončení by som chcela pokračovať na vysokej škole, ideálne tiež zameranej na spev." I keď si uvedomuje, že umelecký priemysel a úspech v ňom sú veľmi vrtkavé, tvrdí, že momentálne si život bez spevu nevie predstaviť: "Odmalička spievam a možno budem raz robiť niečo iné, no teraz hudbou a spevom dýcham."
Futbalistka so štetcom
Kým Anetka má oblasť záujmu jasnú, Monika sa rozhodovala ťažšie. "Spolu so sestrou sme ako malé hrávali futbal, ale ju to čoskoro prestalo baviť." O tom, že jej to s loptou naozaj išlo, svedčí aj skutočnosť, že ju ako jediné dievča zobrali do chlapčenského družstva. Druhou vášňou bolo a stále je maľovanie. Okrem futbalu mu venovala každú voľnú chvíľu, preto dlho váhala, keď si mala vybrať prioritu. "Rozhodla som sa pre maľovanie, vekom sa pre mňa stalo zaujímavejším," vysvetľuje Monika. Dnes študuje na Súkromnej strednej umeleckej škole dizajnu v Bratislave. Dievčatá by o niečom podobnom pred niekoľkými rokmi mohli iba snívať. Majú ešte dvoch starších súrodencov, a hoci sa rodičia veľmi snažia, ani jeden nemá stabilné zamestnanie a okrem duševnej podpory by ambície svojich dcér finančne nezvládli. Aneta aj Monika sa však zapojili do programu Divé maky, v ktorom môžu deti a mladí ľudia vďaka darcom rozvíjať svoj talent.
Nástrahy veľkomesta
Znenazdajky sa teda obe dievčatá z malej dedinky pri Leviciach ocitli vo veľkomestách. Ako vraví Anetka, začiatky boli ťažké: "Keď sme prišli na internát, všetko mi pripadalo také cudzie. Okrem toho, že Praha je krásna, je to aj veľké a nebezpečné mesto." Spolu so spolužiačkami mali hneď na začiatku nepríjemnú skúsenosť s revízorom: "Kúpili sme si mesačný lístok, no nevšimli sme si, že naň treba napísať číslo, ktoré bolo na kmeňovom lístku. Chytil nás revízor, a aj keď sme mali platný lístok priložený k fotografii, dal nám pokutu, dokonca ešte vyššiu, ako keby sme vôbec nemali lístok," opisuje Anetka. Nakoniec dievčatá vysvetlili situáciu na dopravnom podniku a obišli len so stokorunovou pokutou. Veľké obavy z Prahy mala najmä Anetkina mama. "Najprv mi zakázala sem ísť. No potom sme sa o tom každý deň rozprávali a nakoniec privolila," usmieva sa. "Hoci sama som mala obavy, uvedomila som si, že ak chcem robiť to, čo ma baví, tak si musím zvyknúť."
Bez sestry neodídem
Monika sa odchodu do hlavného mesta nehrozila, veľmi ťažko však nesie odlúčenie od sestry. "Je to náročné, doteraz sme jedna bez druhej nespravili ani krok. Sme si veľmi podobné, máme rovnaký vkus, rovnaký názor na život, sme najlepšie kamarátky," hovorí a do očí sa jej tisnú slzičky. Potvrdzuje poveru, že dvojičky sa navzájom cítia aj na diaľku. "Keď sa začne smiať na internáte v Prahe, aj mňa pochytí smiech, často úplne bez príčiny. Keď je chorá alebo smutná, aj ja sa cítim mizerne," vyznáva sa Monika, ktorá si na druhej strane veľmi pochvaľuje školu. "Je síce náročná, ale veľmi ma to baví. Najradšej mám dejiny výtvarnej kultúry a figurálne kreslenie," hovorí autorka pozoruhodných obrazov. Okrem výtvarného a športového talentu podedila po predkoch aj kus muzikantského. Sestry si spolu nedávno spoločne zaspievali na koncerte. Hoci na javisku pôsobili suverénne, Monika priznáva, že sa jej poriadne triasli kolená. "Bola som neskutočne šťastná, že som si s Anetkou mohla zaspievať, no bez jej podpory by ma na javisko nedovliekli ani párom koní."
DIVE MAKY
Občianske združenie Divé maky je na Slovensku ojedinelým projektom. Hlavnou myšlienkou je ponúknuť talentovaným rómskym deťom zo sociálne slabých rodín možnosť zlepšiť si budúcnosť. Systém podpory funguje na princípe individuálneho darcovstva vo forme štipendia na jeden školský rok. Dieťaťu sa tak financujú presne stanovené aktivity (napríklad návšteva záujmových krúžkov) alebo aj samotná škola. Deti zaradené do Divých makov prechádzajú prísnymi talentovými skúškami, s rodičmi sa robia osobné pohovory, kde sa zisťuje, či je rodina schopná aspoň nemateriálne podporovať dieťa v talente. Ak dieťa z rôznych príčin neplní svoje záväzky, o podporu príde. V programe sú deti s hudobným, výtvarným, tanečným, so speváckym či športovým talentom, podporujú sa tiež výborní žiaci a študenti.
