Mojcasopis.sk

Prvý grandslamový turnaj roka, to nie sú len najlepší tenisti a tenistky sveta bojujúci o titul. Poodhalíme vám aj kúsok zákulisia a rôzne zaujímavosti, ktoré Australian Open sprevádzajú.

Hoci jedno slovenské príslovie hovorí, že nielen chlebom je človek živý, bez jedla sa to na najvyšších športových podujatiach nedá. O to, aby mohli tenisti podávať špičkové výkony, sa stará aj reštaurácia Players´ Cafe, ktorá je otvorená počas celého turnaja každý deň od šiestej ráno a svoje brány zatvára hodinu po poslednom zápase dňa.

Koľko toho spotrebujú? Tak denne padne za obeť napríklad 60 kilogramov cestovín, 50 kilogramov bolonskej a 40 litrov rajčinovej omáčky, ďalej pripravia okolo 400 porcií rýb a až 5 000 čerstvých múčnikov či iných dezertov.  „Zabezpečovať catering pre tenistov je omnoho náročnejšie, ako pripravovať stravu pre kohokoľvek iného,“ hovorí manažér pre stravovanie Jaquie Scamell.  „Mnohí majú špeciálne požiadavky, hlavne čo sa týka nutričnej hodnoty jedla. Všetci hráči sa stravujú zdravo, no majú rozdielne potreby – niektorí vyžadujú nízkotučné jedlá, ďalší chcú stravu s vysokým obsahom uhľohydrátov a my musíme uspokojiť všetkých. Okrem toho sú stále v zhone a chcú svoje jedlo hneď. Nuž a niekedy je ich sprievod náročnejší ako samotný tenista.“

Polnočné volské oko
Šéfkuchár Phil Campbell nevarí pre špičkových športovcov prvýkrát. Preto už vie, ako uspokojiť ich maškrtné jazýčky bez zbytočných kalórií.  „Tradičné francúzske maslo síce dodáva pokrmu nezameniteľnú chuť, no je veľmi bohaté na tuky, preto na varenie používame olivový olej, aj to minimálne množstvo. A do dresingov na šaláty uprednostňujem pár kvapiek balzamikového octu namiesto klasickej octovej zálievky, ktorá obsahuje olej,“ vymenúva niekoľko príkladov. Hoci oficiálne sa kuchyňa zatvára po poslednom zápase, kuchári sú v pohotovosti aj potom. Ak napríklad Maria Šarapovová bude chcieť o polnoci volské oko na hrianke, dostane ho. To znamená, že Camp-bell a jeho tím musia fungovať v podstate ako osobní kuchári pre každého z hráčov. V práci sú preto neustále minimálne traja kuchári, ďalší personál robí rôzne prípravné a pomocné práce. V kuchyni a v reštaurácii sa tak prakticky nonstop motá okolo 15 až 20 ľudí.

Nápadne nenápadní
Ani jeden tenisový turnaj sa nezaobíde bez malých zberačov loptičiek, takzvaných ballkids. Sú to deti od 12 do 15 rokov, ktoré sa starajú, aby tenisti počas hry mali poruke vždy dosť loptičiek a nemuseli ich sami zbierať po kurte. O možnosť byť v blízkosti najväčších tenisových hviezd sa každoročne uchádza množstvo detí. Tento rok na Australian Open vyberali 316 ballkids z vyše 1 100 žiadostí zo všetkých častí Austrálie vrátane 20 detí z Kórey. Hoci jedným z hlavných princípov ich práce je, aby boli pokiaľ možno čo najnenápadnejšie, tento rok ich určite neprehliadnete, pretože jeden z hlavných sponzorov ich totiž obliekol do jasných tričiek a doplnkov. Okrem náročného tréningu a hodnotenia ich výkonu po každom zápase sú veľmi prísne aj pravidlá a podmienky ich práce. Ballkids môžu byť na kurte maximálne 45 minút, potom musia mať minimálne rovnako dlhú prestávku. Pred ostrým melbournským slnkom ich chránia legionárske čiapky zakrývajúce aj krk a slnečné okuliare s vysokým ochranným UV filtrom. Starostlivo sa dbá aj o ich pitný režim a okrem toho majú na krku uviazanú akúsi chladiacu kravatu či šatku. Každé dieťa dostane na konci turnaja hodnotný darček od austrálskeho tenisového zväzu a dvaja najlepší (chlapec a dievča) aj odmenu 1 000 austrálskych dolárov (asi 600 €).

Rokovania za oponou
Okrem súťaží bude Melbourne Park aj dejiskom rokovaní zástupcov hráčov, sponzorov a vysokých tenisových funkcionárov o ďalších podobách svetového tenisu. Hráčov budú zastupovať Srb Novak Djokovič, Španiel Rafael Nadal, ako aj momentálna svetová jednotka Švajčiar Roger Federer. Podľa informácií, ktoré sa dostali na verejnosť, by sa malo rokovať o modernizovaní niektorých podujatí. Suchá nitka by vraj nemala zostať na najstaršom tímovom turnaji – Davis Cupe. Súťaž mužských národných tímov vraj už nevyhovuje ani termínom (prvé kolo býva od 5. do 7. marca), ani konceptom. Po novom má súťaž názov Grandslam národov a mala by sa podobať majstrovstvám sveta vo futbale. Každé dva roky by sa mali na jeseň zísť na turnaji reprezentanti 32 krajín. Tímy zaradia do ôsmich skupín, najlepšie postúpia do skupiny so systémom k. o. Každý tím sa bude skladať len z dvoch hráčov a jeden zápas sa rozhodne jedinou dvojhrou na tri víťazné sety. Navyše, v novom systéme by hráč mal mať na podanie len 25 sekúnd a tajbrejk by sa mal skončiť už pri piatich bodoch namiesto terajších siedmich.

POSTREH TÝŽDŇA

Olympijské peniaze
Slovenské čísla pre olympijský Vancouver sú jasné. Ide o najpočetnejšiu (73 športovcov) a najženskejšiu (32 športovkýň) výpravu na zimných olympiádach v ére samostatnosti. Zásluhu na tom majú hokejistky, ktoré sa prvýkrát kvalifikovali na olympijský turnaj, a tím tvorí 21 hráčok. Sú určené aj finančné odmeny pre medailistov a tých, ktorí skončia do ôsmeho miesta. Ešte pred dvoma rokmi pri existencii korún by si športovec, ktorý by v individuálnej disciplíne získal zlato alebo striebro, mohol zároveň povedať: stal som sa milionárom. V eurách je číselné vyjadrenie podstatne menšie: 45-tisíc pre zlatého medailistu a 35-tisíc pre toho, kto si vybojuje striebornú medailu. Prezident Slovenského olympijského výboru František Chmelár verí, že naša výprava bude v doterajšej histórii aj najúspešnejšia. Podľa šéfa našej vancouverskej misie Igora Nemečka je cieľom zisk jednej medaily, tajným želaním sú dve. Najhorúcejšími želiezkami majú byť tri ženy: naturalizovaná Slovenka z Ruska (naše občianstvo má od decembra 2008) biatlonistka Anastasia Kuzminová, bežkyňa na lyžiach Alena Procházková a slalomárka Veronika Zuzulová. Želania však boli vyslovené so značne ružovým okuliarmi. Slovenská realita vo Vancouvri môže mať oveľa tmavšie kontúry. Kuzminová si síce pred rokom na svetovom šampionáte vybojovala striebro v pretekoch na trati 12,5 km s masovým štartom, ale záver prípravy pred olympiádou je poznamenaný zlomeninou dvoch kostičiek na dlani, po operácii sa síce lyžiarska časť prípravy mohla opäť rozbehnúť, v streľbe je však tréningová pauza, čo je pre biatlonistku výrazný hendikep. Čo sa týka Zuzulovej, ktorú vlani v slalome hodnotili ako tretiu najlepšiu vo Svetom pohári, je olympijská sezóna poznamenaná výmenami členov realizačného tímu, zraneniami, pádmi v pretekoch, horšími umiestneniami, čo sa odráža na psychike Veroniky. Peniaze, peníze, peňeži, prízvukuje k zákulisiu zlomových historických udalostí vo filmovej verzii Jarošovej Tisícročnej včely tulák Gagoš. Peniaze sú faktorom, ktoré negatívne zasiahli aj do olympijskej prípravy našich lyžiarok Zuzulovej a Procházkovej. Lyžiarsky zväz mešká s peniazmi na prípravu, odôvodňuje to tým, že sa oneskorila schválená dotácia ministerstva školstva, peniaze ešte stále neboli na účtoch na konci minulého týždňa. Podľa Procházkovej aj v tejto súvislosti už jej tréner pripravil variant skrátenej prípravy v zahraničí. Rovnako v prípade Zuzulovej to môže spôsobiť zrušenie plánovanej prípravy v kanadskom  prostredí.  „Znervózňuje nás to, keď sa stavy na účtoch pohybujú okolo nuly. Príprava si vyžaduje veľké finančné výdavky,“ konštatoval k danej situácii pre Hospodárske noviny Zuzulovej manažér Róbert Magát. Na druhej strane sa investovalo do bilbordovej kampane po Slovensku so sloganom Držte nám palce. Z moderného olympionizmu sa už dávno vytratila Coubertinova myšlienka o vznešenej hodnote športovania („moji priatelia a ja sme nepracovali na obnove hier preto, aby sa ich zmocnili obchodné alebo volebné záujmy...“), v súčasnosti ide  vo vrcholovom športe popri príkladných ľudských výkonoch (niekedy vybudených aj dopingom) práve o biznis, ale tým aj o čo najlepšíe materiálne podmienky pre športovcov. Už nie je úspech zúčastniť sa, ale mať medailu. Ale to si vyžaduje nielen úsilie športovca, ale aj funkcionárov. Nielen veriť v medaily, ale rovnako pre ne urobiť maximum. Ináč je to len o zhode náhod. Pred štyrmi rokmi na olympiáde v Turíne doteraz jedinú medailu (striebro) pre Slovensko nečakane získal snoubordista Radoslav Židek. Ten sa však do vancouverskej olympijskej nominácie pre slabú výkonnosť nedostal. A tak za daného stavu reálne: medaila pre Slovensko z Vancouvru môže byť rovnako – iba nečakaná!