Mojcasopis.sk

Lucia a Lívia boli prvými Slovenkami na Olympijských hrách 2000 v Sydney v synchronizovanom plávaní. Je to vo veľkej miere zásluha ich rodičov, ktorí všetko úsilie presmerovali na talentované deti. Tie vlastne z bazéna nikdy nevyliezli!

Otec hudobník, mama basketbalistka. Zvlnené tóny hudby, razantný výskok s loptou. Aké dieťa vznikne z takého zväzku? Akvabela!

A pretože sa tento šport oficiálne volá synchronizované plávanie, narodili sa Allárovcom po synovi Rolandovi hneď dve dievčatá.  Lucia mala v detstve problémy s chrbticou, lekári jej odporučili rehabilitačné plávanie na posilnenie svalstva. Dvanásťročné dievčatá dovtedy ani netušili, že synchronizované plávanie vôbec existuje. Prihlásili sa do bratislavského oddielu, ale nevzali ich. Boli už na tento šport staré!

Nech si to skúsi sama
Mama ich zapísala do prípravky k trénerovi plávania pánovi Kaufmannovi, ktorý sa venoval aj synchru. Tréner ich poslal na súťaž, kde skončili posledné, a mama Allárová chcela vedieť, prečo ich lepšie nepripravil. Dostala radu, že keď je taká múdra, nech si to vyskúša sama. A tak sa začala písať história oddielu synchronizovaného plávania sestier Allárových. Na všetkých súťažiach boli však stále posledné.  „Vstávali sme o piatej, aby sme stihli tréning, potom sme utekali do školy, domov a zase na tréning,” spomína Lívia.  „Večer po tréningu sme sa ešte museli učiť. V lete nám mama vybavila tréningy na kúpalisku Matador. Strávili sme tam každé leto počas desiatich rokov. To boli naše letné prázdniny!” Už v predškolskom roku sa dievčatá venovali pohybovej príprave, volejbalu, rodičia ich naučili lyžovať a korčuľovať. V synchronizovanom plávaní je veľmi dôležitá ohybnosť a ladnosť pohybu, sila a vytrvalosť, preto dvojičky absolvovali súkromné hodiny baletu, prípravu vo fitnes, beh i strečing. Stredoškolské vzdelanie získali na  „zdravotke”  a obe vedia poskytnúť kvalifikovanú prvú pomoc.

Na rande? Nie, do bazéna!
V predolympijskej príprave dievčatá dreli v bazéne Dusla Šaľa, kde našli najlepšie podmienky na prípravu. Dodnes sú za ne vďačné vtedajšiemu generálnemu riaditeľovi Jozefovi Kollárovi. Vstávali o šiestej, o siedmej už skákali do vody, kde strávili päť hodín, potom obed, oddych a druhá dvoj- až trojhodinová fáza vo vode alebo na suchu. Popritom študovali trénerstvo na FTVŠ. V predtermínoch si urobili všetky skúšky. Nervy dostali riadne zabrať. Mesiac pred odchodom na OH odovzdali diplomovú prácu a mesiac po príchode z OH úspešne zložili štátnice. Iné dievčatá chodili na rande, ony dve do bazéna. Nemrzelo ich to? Líviin priateľ Radúz sa smeje, že Lívia až teraz prežíva pubertu, pretože počas športovej kariéry nemala čas sa poriadne vybúriť. Dievčatá sa však narodili v znamení cieľavedomého Barana.
Za najväčší úspech považujú účasť na OH 2000 v Sydney. O olympiáde snívali už v roku 1988, keď sledovali hry v Soule, kde súťaž dvojíc v synchro plávaní vyhrali americké dvojičky. Lucia a Lívia boli prvými Slovenkami, ktoré sa zúčastnili na olympijských hrách v tomto športe. Je to vo veľkej miere zásluha ich rodičov, ktorí všetko úsilie presmerovali na talentované deti. V ďalšom roku dvojičky úspešne absolvovali MS v japonskej Fukuoke. Ukončili svoju aktívnu športovú kariéru, ale z bazéna nikdy nevyliezli. Venovali sa trénerskej činnosti, a keď sa im dostala do rúk prihláška na majstrovstvá sveta v Kalifornii v kategórii Masters od 30 do 40 rokov, povedali si, že to pôjdu vyhrať! A aj vyhrali.

Slabé podmienky
Nie vždy mali ideálne podmienky. V roku 1998 hlásal titulok v novinách:  Sestry Allárové so šancou nominácie na OH.  Na MS v Perthe predtým obsadili 22. priečku a do Sydney sa mohlo kvalifikovať 24 párov, bolo teda jasné, že Slovensko bude mať veľkú šancu. Celé slovenské synchro sa však k nádejam Allárovie dievčat obrátilo chrbtom a neposlali ich nielen do Istanbulu, ale ani o rok neskôr na ME v Madride, to bolo iba rok pred olympiádou! Tým znížili ich šance na lepšie umiestnenie na OH v Sydney. Namiesto čo najlepších podmienok na prípravu museli sestry nezmyselne plniť stále nové kritériá.  „Synchronizované plávanie je čisto ženský šport a veľkú úlohu v ňom zohráva subjektivita,” vysvetľuje Lívia.  „Každú pretekárku hodnotia piati rozhodcovia za technický výkon a umelecký dojem. Žiaľ, väčšinou sa hodnotí krajina, a nie výkon. Preto je rivalita nielen medzi pretekárkami, ale aj medzi rozhodkyňami. Podmienky na Slovensku sú veľmi slabé. V Bratislave sú štyri oddiely synchra, ale len jeden päťdesiatmetrový bazén. My sa tam však nedostaneme z finančných dôvodov alebo preto, že bazén je stále obsadený. Dievčatá majú o tento šport veľký záujem, no je veľmi ťažké zabezpečiť adekvátne podmienky na trénovanie. My sme to mali  jednoduchšie, lebo sme v roku 1993 s mamou založili vlastný oddiel, v ktorom nás nič neobmedzovalo. Keď ľudia mimo synchra videli, ako na sebe pracujeme, pomáhali nám bez nároku na odmenu. Dnešná mládež má už úplne iné záujmy a nechce sa jej  toľko makať.”
Kto prežíva život naplnený rýchlym športom, vie niekedy aj spomaliť. Lívia raz večer šoférovala a zastavili ju policajti. Zneistela, lebo nevedela, akého priestupku sa dopustila. Výčitka znela:  „Slečna, idete podozrivo pomaly!” No to bola naozaj výnimka. Dvojičky Allárové idú na doraz. Lucia trénuje vo Švajčiarsku mladé talenty, Lívia je generálnou sekretárkou Slovenskej plaveckej federácie v Bratislave. Sestry oslávia 14. apríla 35. na-rodeniny. Na rodinu, v ktorej by vlastným deťom odovzdávali trénerské skúsenosti, zatiaľ nepomýšľajú. Ich plavky ani nemajú čas, aby na nich uschli. Lívia tvorí choreografie na súťaže alebo na vystúpenia, obe cvičia vo fitnesku, cez leto bicyklujú, korčuľujú, hrajú plážový volejbal, v zime lyžujú... Bez pohybu to jednoducho nie je ono!

Čo je na to potrebné
• Plavky podľa posledných módnych trendov, s výkrojmi na bokoch, pestrých farieb, pošité flitrami. Navrhuje ich Lucia, pre zverenkyne sestier Allárových ich šije súkromná firma. Lacné teda nie sú!
• Štipec na nos – bez neho vraj dokáže  „baletiť” vo vode iba istá Francúzka, ktorá je majsterkou sveta.
• Kvalitný krém na tvár a šampón – pleť a vlasy v chlórovanej vode veľmi trpia.