Mojcasopis.sk

Odvážlivci, ktorí sa kastingov zúčastnili, sa mohli predviesť v ôsmich kategóriách. 1. Deti neboli limitované žánrami, podmienkou bol vek do 14 rokov. 2. Tanec, 3. Cirkus akrobacia, šou so zvieratami, kúzelníci, žonglovanie, 4. Komédia, stand up comedy, divadelné skeče, vtipná recitácia, 5. Spev (sólový), 6. Spev (skupina, zbor), 7. Hudobné nástroje a do 8. kategórie sa dostali výnimočné vystúpenia, ktoré sa nedali začleniť do žiadnej z tých predchádzajúcich.

Na sériu slovenských kastingov do Talentmánie prišli ľudia od 5 do 72 rokov. Objavili sa medzi nimi speváci, tanečníci, žongléri, freestylisti, recitátori, imitátori, našli sme tam však aj skupinu tanečníkov, v ktorej účinkujú tri generácie – babička s dcérou aj vnučkou. Predviedli sa aj mladí operní speváci, raperi či beatboxeri, ba dokonca aj tancujúci pes. Medzi mnohými ďalšími talentmi sa ukázali napríklad aj mladé stepujúce slečny, tanečníci swingu a náladu všetkým zlepšil jódlujúci pán z Nitry. Hrdinom košického kastingu sa stal mladý basketbalista, ktorý svojimi kúskami s loptou zaskočil úplne všetkých. Posledné talenty sa prišli ukázať na pražský kasting, prekvapením bolo, že do českého hlavného mesta neváhalo prísť ani niekoľko talentovaných odvážlivcov aj zo Slovenska. Okrem výnimočných tanečníkov a spevákov sa tu objavila aj barmanská ohňová šou, zo záhrobia sa vrátil aj prízrak Michaela Jacksona, aby podporil jedného zo svojich najmladších imitátorov a pozornosť vzbudil aj Joker s krutým humorom.

Horehronie bodovalo
Absolutným hitom kastingov bola pesnička speváčky Kristíny Horehronie. Na najkrajšie stromy  na Horehroní spievali a tancovali jednotlivci aj skupiny. A nadšenci tejto mladej speváčky nezostali len pri tomto songu. Kristína, zdá sa, je idolom mladej generácie. Práve jej totiž mladšie ročníky pripisovali aj skladbu Vráť mi tie hviezdy, ktorú v origináli spievala Beáta Dubasová. Ďalšou, často predvádzanou skladbou na kastingoch v Košiciach i Poprade bola aj pesnička Hallelujah od Leonarda Cohena. Kuriozitou boli štyria súrodenci zo Smižian, vedení svojou vlastnou tetou, ktorí založili pred dvoma rokmi skupinu a rozhodli sa svojím talentom ohúriť Paľa Haberu. Hoci sa im najskôr všetci smiali, nenechali sa odradiť. Vystupovali na malých akciách a, hlavne, veľa trénovali. Traja bratia a jedna sestra, ktorí majú 9 až 14 rokov, chcú teraz zo svojej anonymity vystúpiť. ,,Keď som zistila, že deti majú hudobný talent, začala som s nimi pracovať. Chcem, aby sa hudbe venovali, aj keď dvaja z nich sú odmalička aj dobrí hokejisti. Keď však so športom prestanú, môžu fungovať ako rodinná kapela,” vraví ich teta a spoluhráčka Dagmar, ktorá ich vychováva v duchu rodinnej tradície. S ich otcom má totiž podobnú rodinnú kapelu.

Núňez zabudol španielsky
Všetko nasvedčuje tomu, že bolo z koho vyberať a súťažiaci sa naozaj bez hanby a zaváhania predviedli tým, čo považujú za svoj najväčší talent. Režisér Peter Núňez je s účasťou spokojný aj preto, že sa mu črtá veľmi pestrý materiál. „Už sa to začína skladať tak, že z toho môže byť zaujímavý hutný a výživný projekt,“ myslí si režisér, ktorý prezradil, že tiež mal istý talent, ale už ho stratil. „Neviem, či by som to nazval talentom, ale hovoril som španielsky, bol to vlastne prvý jazyk, ktorý som vedel. Ale z nejakých  dôvodov som sa zasekol a vymazal som si ho z hlavy. Teraz ma to strašne štve. Chcel by som sa resetnúť a vrátiť to späť, ale nejde to.“ Dramaturgička Gabika Drobová je zasa presvedčená, že by sa neodvážila takto predvádzať pred kamerami. „Ja by som mala strašnú trému, ale hlavne nemám žiadny talent, ktorý by som mohla predviesť pred televíznymi kamerami a ktorým by som mohla ohúriť, takže z tohto dôvodu si to neviem vôbec predstaviť. Preto som vďačná za každý jeden talent, ktorý na kasting prišiel a ukázal sa.“