Mojcasopis.sk

Zodpovedné vlády postupne zistia, tak ako zistili milióny domácností počas posledných rokov, že sa nedá donekonečna míňať viac, ako sa zarobí. Nebude to však neskoro?

Lídri Európskej únie vyzvali všetky krajiny, ktoré platia eurom, aby prijali takú politiku, ktorá im umožní splniť pravidlá dohodnuté v Maastrichte. „Máme spoločnú zodpovednosť za hospodársku a finančnú stabilitu celej eurozóny,“ pripomenul novoúradujúci predseda Rady Európy Herman van Rompuy.

Mimoriadne stretnutie šéfov vlád krajín EÚ vyvolala kritická situácia v gréckej ekonomike. Krajina sa dostala na hranicu bankrotu. Zadlženosť Grécka sa už vyšplhala na viac ako 120 % úrovne HDP (maastrichtské kritérium je 60 %) a najnovšie údaje o deficite uvádzajú 12,7 % HDP (úroveň dododnutá v Maastrichte je pritom 3 %). Ľudovo povedané Grécko sa už dostalo za hranicu, má viac dlhov, ako je schopné vôbec zarobiť, to znamená, že nemá vlastne už z čoho dlhy splácať. Aj trinásťpercentný deficit (rozdiel medzi príjmami a výdavkami) je šokujúco vysoký. Pôvodne predpokladané čísla totiž boli výrazne nižšie.

Manipulovanie s číslami
Súčasná vláda uviedla, že sa tak stalo v dôsledku manipulácie predchádzajúceho kabinetu pri predkladaní štatistiky. Po tomto oznámení ratingové agentúry znížili hodnotenie krajiny, čím sa Grécku sťažil prístup k ďalším úverom. Európska komisia zároveň potvrdila, že si grécke údaje prekontroluje.  „Zrejme štatistiky prejdú auditom, aby sa zistilo, či chyba bola úmyselná, alebo nie,“ komentoval pre HN hlavný ekonóm Next Finance Vladimír Pikora.  „Upravovanie“ údajov minulého roka nie je totiž pre Grécko prvý prípad. O podobných  „pochybných“ číslach sa hovorilo už v rokoch 1997 až 2003. Kabinet v roku 2004 uviedol, že predchádzajúcej socialistickej vláde sa podarilo prijať euro iba vďaka štatistickým podvodom a porušeniu rozpočtových pravidiel. Grécky premiér Jorgos Papandreu ubezpečil európskych lídrov, že jeho krajina urobí všetko pre to, aby sa podarilo znížiť obrovský deficit pod 3 percentá do roku 2012. Odvážny plán je podľa ekonómov síce teoreticky možný, avšak v praxi sa bude veľmi ťažko realizovať. Plán zahŕňa zníženie miezd vo verejnom sektore o tri až štyri percentá, koniec prijímania nových zamestnancov, zmeny daňových sadzieb či boj proti daňovým únikom. Znižovať sa však majú aj výdavky na sociálne zabezpečenie a zvláštne dávky. Odborníci ku gréckym ambíciám poznamenávajú, že by to vyžadovalo súzvuk priaznivých okolností. Vladimír Pikora pre HN v tejto súvislosti konštatoval, že  „by musel nastať obrovský ekonomický boom a zároveň by sa muselo veľmi šetriť“. Nutnosť šetrenia je pre každú vládu vždy vnútropolitickým problémom. Napokon po zverejnení plánov úsporných opatrení okamžite reagovali grécke odbory, ktoré sú pd vplyvom komunistov, a do 24-hodinového štrajku vstúpili štátni zamestnanci, aby protestovali proti škrtom v sociálnej oblasti.

Nejednoznačná solidarita
Reálny stav ekonomiky a postoje politikov budú pre zdravý vývoj krajiny vždy faktorom, ktorý bude ovplyvňovať reálnosť potrebných krokov v krízovom období. Ekonómovia však po minulotýždňovom summite pripomínajú, že vzniknutú situáciu komplikuje samotná EÚ, ktorá žiada Grékov, aby urobili opatrenia proti vysokému dlhu, ale na druhej strane ubezpečuje gréckych predstaviteľov o spoločnej zodpovednosti a solidarite.  „Členovia eurozóny urobia všetky potrebné a koordinované kroky, pokiaľ bude potrebné zaistiť stabilitu celého bloku šestnástich krajín,“ uviedli lídri v stanovisku. To by Grékom mohlo pomôcť vyhnúť sa najhoršiemu možnému scenáru, ktorým je strata prístupu k dlhovým trhom. Zo zákulisia rokovania však v ďalších dňoch prenikli informácie, že so solidaritou to nebolo vôbec jednoznačné. Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa postavila proti snahám Francúzska o predloženie explicitného záchranného balíka. Predstavitelia Francúzska uviedli, že Merkelová trvala na tom, aby Atény uskutočnili ďalšie opatrenia na konsolidáciu verejných financií. Podľa aténskych zdrojov kancelárka požaduje, aby grécka vláda okrem dodatočných rozpočtových škrtov zvýšila daň z pridanej hodnoty (DPH). Nemecko trvá na tom, že hlavná zodpovednosť za obnovenie dôvery trhov je na aténskej vláde. Napokon postoj Merkelovej korešponduje s aktuálnym prieskumom inštitútu TSN Emnid, o ktorom informoval Bild am Sonntag. Ak by zadlženie Grécka malo ohroziť stabilitu eura, tak za jeho vylúčenie z eurozóny je 53 % Nemcov, pričom proti sa postavilo iba 38 %. Ešte výraznejšie je odmietnutie finančnej pomoci zo strany Nemecka pre inú krajinu EÚ. Proti tomu sa vyslovilo až 67 % opýtaných. Zrejme aj v súvislosti s vnútropolitickou situáciou vo vlastnej krajine zmenil tón aj samotný grécky premiér Jorgos Papandreu. Kritizoval členov EÚ za to, že vysielajú  „zmiešané správy“ o Grécku, ktoré  „vytvorili náladu blížiaceho sa kolapsu“, pričom jej dôsledkom môže byť skutočný kolaps. Papandreu obvinil aj úniu, že sa jej nepodarilo zabrániť, aby predchádzajúca vláda  „zločinne“ falšovala štatistiky.  „To na medzinárodných trhoch podkopalo dôveru v spoľahlivosť európskych inštitúcií.“

Nie je to len Grécko
Aj keď správy o ekonomike EÚ v posledných týždňoch zaplnilo Grécko, nie je jediným štátom, ktorý sa stretá s nedôverou investorov a s kolabujúcimi verejnými financiami. Aj pre rastúcu nezamestnanosť totiž polovica šestnástich krajín eurozóny čelí podľa Európskej komisie riziku, že sa stav ich verejných financií stane neudržateľný. Európskej centrálnej banke, ktorá dohliada na stabilitu eurozóny, začína dochádzať trpezlivosť napríklad aj so Španielskom a s Portugalskom. Tieto krajiny majú vysoké zadlženie, vysokú nezamestnanosť a nízku konkurencieschopnosť. Byť len krok od bankrotu ako v Grécku nemusí byť v eurozóne posledný prípad. Podľa britského ekonomického denníka Financial Times sú blízko podobnému stavu popri spomínanom Španielsku a Portugalsku aj Taliansko a Írsko. Ináč celá skupina takto hospodáriacich štátov už pohotovo dostala od novinárov označenie PIGS (v angličtine prasce). Vzniklo to spojením prvých písmen anglických názvov jednotlivých krajín (Portugal, Ireland, Italy, Greece, Spain – PIIGS). Riešenie pre Grécko by teda malo byť také, aby samotnej krajine pomohlo, ale zároveň nebolo natoľko atraktívne, aby sa o pomoc hlásili i ďalšie krajiny. Pokiaľ by totiž pomoc požadovali i väčšie štáty, ako je Španielsko alebo Taliansko, to už by mohlo pre eurozónu znamenať systémový problém. Kým Grécko sa podieľa na HDP eurozóny iba troma percentami, podiel týchto dvoch krajín je omnoho vyšší. Výskumný tím Danske Bank predložil v januári veľmi zaujímavú štúdiu, ktorá poukázala na fakt, že zúfalo vyzerá vývoj verejného dlhu pre väčšinu krajín EÚ. Podľa odhadov Euróspkej komisie by priemerný verejný dlh eurozóny mal tento rok dosiahnuť 84 %, čo je 17-percentný nárast v porovnaní s rokom 2007. Pakt stability a rastu povoľuje pre členské krajiny eurozóny maximálne 60 %.

Test eurozóny
Podľa expertov spoločnosti IHS Global Insight, ktorá patrí medzi špičku v oblasti ekonomických analýz, krajiny eurozóny zápasiace s prudko rastúcim dlhom by si mohli vziať príklad z Belgicka z obdobia 90. rokov minulého storočia. Belgičanom sa vtedy z vysokej hodnoty 134 % HDP v roku 1993 podarilo znižiť úroveň zadlženia na 84 % v roku 2007. Je zaujímavou zhodou okolností, že s ozdravným plánom úsporných opatrení prišiel vtedajší minister financií H. van Rompuy, dnes úradujúci predseda európskej rady. Spoločná európska mena v každom prípade vstupuje do obdobia testu, ktorého sa skeptici obávali už pri vzniku eurozóny pred desiatimi rokmi. Výsledok má veľmi veľa otáznikov, určite však preverí spojenie národných záujmov celej Európskej únie.