Mojcasopis.sk

Vyštudoval ekonómiu a oceňuje najmä tie osobnosti, ktoré v politike riskovali stratu popularity pri presadzovaní životne dôležitých zmien pre krajinu, spájala ich viera v tieto hodnoty i schopnosť presadiť ich.

Na štúdium práva nedal riaditeľ vranovského gymnázia maturantovi Miklošovi odporúčanie.  „Keď som sa ho pýtal prečo, odpovedal, že pre politickú nespoľahlivosť môjho otca po roku 1968,“ hovorí podpredseda SDKÚ-DS.  „Tak som si ekonómiu vybral ako z núdze cnosť.“

Deväťročenka a gymnázium na východnom Slovensku, Vysoká škola ekonomická v Bratislave. Ivan Mikloš hovorí, že detstvo (jedna sestra) prežil klasicky, štandardne, jasne, normálne, keď pozitívne k posunu jeho rozvoja i fantázie prispievali najmä krátke pobyty u starých rodičov v malej dedinke pri poľských hraniciach, teda príroda, pasenie kráv, zvážanie sena a vôbec život okolo malého hospodárstva. Otca ako sudcu (predsedu súdu) aj s  rodinou (matka referentka) často presúvali po rôznych častiach východu socialistického Československa.  „Napríklad rok  1968 nás zastihol v Rožňave,“ konštatuje Mikloš.  „A keďže otec sa angažoval v obrodnom procese, vylúčili ho zo strany aj zo súdnictva. Presťahovali sme sa do Vranova, aby sa živil ako notár a neskôr ako podnikový právnik pre poľnohospodárov.“

„Iný nebudem“
Ak vynecháme vplyv klientelizmu či iných morálnych alebo etických prešľapov, existuje pri presadzovaní názorov v politike tenká hranica medzi tým, o čo sa politik pokúša len a len preto, že je presvedčený, že to prospeje spoločnosti, a tým, čím si rieši problém vlastnej márnomyseľnosti a bojuje o víťazstvo za každú cenu. Teda keď potreba zvíťaziť – a skvele je to čitateľné už na deťoch – býva dôležitejšia ako čokoľvek iné. Prečo ani Mikloš (rovnako aj Dzurinda) tak málo pozitívneho uznali napríklad dnešnému ministrovi financií Počiatkovi? Prečo bol zhovievavejší Jurzyca? A prečo Radičová voči Tomanovej?  „Ja to tak nevidím,“ reaguje Mikloš.  „Druhá vec je, či o ich prínose hovorím, keď nie som vyzvaný. Ale ak napríklad dostanem otázku formulovanú tak, čo dobré dnešná Ficova vláda urobila, nikdy neodpoviem, že nič. A keď sa bavíme o ministerstve financií, tak to, že Slovensko dotiahlo vstup do eurozóny, vždy uznám za pozitívne. Druhá vec je, že kolegovia Jurzyca a Radičová to konštatujú už bez toho, aby bola téma nanesená. Zo svojej strany však vôbec nevnímam ako nekorektné, že sa nesprávam rovnako ako oni. A rozhodne to podľa mňa nenaznačuje, že potrebujem vyhrať kvôli víťazstvu. Každý má svoj štýl. Ja nie som agresívny, len dôrazný, jasný a iný už nebudem. Samozrejme, mnohí ma za to nemajú radi, ale mojou ambíciou nikdy nebolo dosiahnuť, aby ma mali radi všetci.“

Štátnici a politici
Konštatuje, že síce nemá politika, ktorého by napodobňoval, ale je skupina takých, ktorých si hlboko váži.  „Churchill, Reagan, Thatcherová alebo autor novozélandských ekonomických reforiem Roger Douglas,“ hovorí.  „Spája ich presadzovanie zmien, ktoré ich krajiny potrebovali. Oni boli štátnikmi, čím sa líšili od politikov. Štátnik je schopný ísť aj do rizika straty popularity, ak pre krajinu presadzuje niečo, čo považuje za životne dôležité.  Štátnikom je spoločná viera v hodnoty, ktoré chceli presadiť a aj schopnosť ich presadiť.“ Ani jedna zo spomínaných osobností v politike už nie je.  „Práve to je možno dôvod, prečo má Európa také problémy, aké má,“ pokračuje Mikloš.  „Absentujú štátnici a politici podliehajú tlaku popularity, obávajúc sa presadzovať to, čo je potrebné, ale môže byť nepopulárne. Dnes medzi nimi nevidím štátnika, v mojich očiach sa osobe štátnika najviac približuje Dzurinda.“

Dve úplne iné krajiny
Premiér Fico minulý piatok vystúpil na zasadnutí Republikovej únie zamestnávateľov a vzápätí – ešte pred vystúpením Mikloša – odišiel.  „Na základe toho, čo som počul, Fico žije v krajine, v ktorej sú financie v skvelej kondícii, v krajine, kde sa nezhoršuje podnikateľské prostredie, a ak áno, tak nie viac ako inde vo svete, a ak sa zhoršuje, tak len pre svetovú hospodársku krízu, a korupcia nie je na Slovensku zásadným problémom,“ hodnotí Mikloš.  „Či Fico verí tomu, čo hovorí, alebo vie, aká je realita, a hovorí to, čo potrebuje, neviem. Ja mu do hlavy nevidím. Viem však, že to, čo robí, je v zásadnom rozpore s tým, čo krajina potrebuje. A zásadný politický záver, ktorý z toho pre nás plynie, je, že my nepôjdeme so Smerom do vlády v žiadnom zložení. Pritom je jedno, aké personálne obsadenie by mal Smer a kto by bol ešte v koalícii. Pre nás je podstatné, že dnešné smerovanie krajiny považujeme za zlé, škodlivé a nevieme si predstaviť, že by sme to dokázali otočiť vo vláde so Smerom, ktorý v nej navyše bude silnejší ako budeme my, keďže voľby vyhrá. Preto, ak sa utvorí vláda, v ktorej bude Smer, je úplne jedno, či tam s ním bude HZDS, SNS, KDH alebo SMK. Dnešný negatívny vývoj to neotočí, o tom som presvedčený, a to je to podstatné. Nás zaujíma len to, aby sme vývoj zmenili a obrátili. Maďarsko sa potáca tam, kde sa potáca po ôsmich-desiatich rokoch ekonomických absurdít, pri Ficovom rozhadzovaní a rozkrádaní desiatok miliárd korún to môže byť na Slovensku aj skôr. On je generátorom zadlžovania, korupcie, plytvania a demagógie.“

Koníčkom skialpinizmus
Najmilším Miklošovým koníčkom je šport, zjazdovky, bežky, ale najmä skialpinizmus. Teda šliapanie hore po vlastných, ľahké horolezectvo a potom zjazd po panenských svahoch, žľaboch a kopcoch. Najvyššie sa spúšťal z päťtisícového Kazbeku na gruzínskej strane Kaukazu, aj keď počasie zabránilo skupine Tatrancov a Bratislavčanov dostať sa úplne na vrchol. V Európe sa spúšťal z najvyššej rakúskej hory Grossglockner (3 798 m), vo Vysokých a Západných Tatrách má vraj za sebou takmer všetky žľaby.  „Pokúšam sa osud neprovokovať a najmä Tatranci, ktorí s nami chodia, sú skutočne ostrieľaní, jeden sa napríklad živí ako horský vodca, ale, uznávam, istý adrenalín pri skialpinizme je,“ konštatuje.  „Letným či jesenným športom je zase horský a cestný bicykel.“ Ďalším veľkým koníčkom sú knihy, literatúra faktu aj populárnejšie podaná ekonomika.  „Som znalcom v nakupovaní kníh a športových potrieb,“ chváli sa ekonóm v politike, ktorý neprestal navštevovať ani prednášať na odborných zahraničných seminároch a konferenciách.

Ing. Ivan Mikloš
Vek: 49 (2. 6. 1960)
Stav: ženatý, dve deti (22-ročná dcéra študuje psychológiu, 20-ročný syn právo a dejiny umenia)
Zamestnanie: asistent a odborný asistent na Vysokej škole ekonomickej v Bratislave (1983 – 1990), poradca podpredsedu slovenskej vlády pre ekonomickú reformu (1990), riaditeľ odboru hospodárskej a sociálnej politiky na Úrade vlády SR (1990 – 1991), minister privatizácie (1991 – 1992), výkonný riaditeľ a prezident spoločnosti MESA 10 (1992 – 1998), prednášateľ na Trnavskej univerzite o ekonomickej transformácii (1994 – 1998), člen dozornej rady FNM (1997 – 1998), dezignovaný 1. viceprezident East-West Institute v New Yorku (1998), podpredseda vlády SR pre ekonomiku (1998 – 2002), podpredseda vlády a minister financií SR (2002 – 2006), poslanec slovenského parlamentu, člen výboru pre financie, rozpočet a menu (od 2006).
Politické funkcie: 1. podpredseda Občianskej demokratickej únie (1992 – 1993), Demokratická strana (1993 – 2000) – v roku 1994 jej predseda, podpredseda SDKÚ – DS (od 2001)