Mojcasopis.sk

Koho mrazilo pri šialenom smiechu Amadea alebo pri silnom príbehu obsiahnutom v Prelete nad kukučím hniezdom, vie, že Miloš Forman je filmársky génius, ktorý si dvoch Oscarov bezpochyby zaslúži.

Presne v deň 78. narodenín Miloša Formana sa do slovenských kín dostáva celovečerný biografický dokument Co tě nezabije... o režisérovi, ktorý sa z úplného dna aj napriek nepriazni doby dokázal vyšplhať na samý vrchol filmárskej kariéry. No musel jej obetovať to, čo najviac miloval.

Nikdy nemal na ružiach ustlané. Ako malej sirote, ktorej rodičia prišli o život počas druhej svetovej vojny v koncentračnom tábore Osvienčim, by bol málokto predpovedal hviezdnu budúcnosť. Jan Tomáš Forman, také je totiž skutočné režisérovo meno, vyrastal v domove mládeže a neskôr v internátnej škole pre obete 2. svetovej vojny v Poděbradoch, kde bol jeho spolužiakom aj Václav Havel. V roku 1950 začal študovať scenáristiku a dramaturgiu na pražskej FAMU. Ako režisér debutoval dvoma sfilmovanými hudobnými poviedkami uvádzanými pod názvom Konkurs, ktoré sa viazali na slávne divadlo Semafor, v jednej z nich si zahrala aj jeho druhá manželka Věra Křesadlová. Formanov prvý celovečerný film Černý Petr uzrel svetlo sveta v roku 1963 a okamžite po uvedení získal na tú dobu nezvyčajne veľa zahraničných ocenení, o dva roky neskôr vznikla pod jeho režisérskou taktovkou snímka Lásky jedné plavovlásky. Zaujímavý filmový počin, ktorý skĺbil humor, dramatickú pravdu a nadhľad v jedno, vyniesol režisérovi prvú nomináciu na Oscara v kategórii cudzojazyčný film a predzvesti zahraničných kritikov, ktorí tvrdili, že Forman sa ešte na červenom koberci objaví. A nemýlili sa.

Zbohom, krajina rodná
Tak trochu trpká komédia, odohrávajúca sa na hasičskom bále, s názvom Hoří má panenko vznikla počas čierneho okupačného roku 1968 a bola posledným Formanovým filmom, ktorý nakrútil v Československu. Režisér v auguste roku 1968 odišiel do Spojených štátov amerických, kde začínal takpovediac od podlahy, aby sa ako filmár venoval pálčivým spoločenským otázkam sužujúcim nielen Ameriku (Ragtime, Hair...) a biografickým filmom (Amadeus, Valmont), ktoré sa spracované jeho pohľadom bili o tie najvyššie ceny a vyrábali hviezdy svetového formátu doslova na počkanie. Zaoceánsky debut Taking off prijala Amerika vlažne, zato Európa jasala ako porota na filmovom festivale v Cannes. Niet divu, Forman zironizoval krajinu neobmedzených možností a vzal si na paškál staromódnych rodičov, ktorí sa márne pokúšajú nájsť svoju dcéru, čo ušla z domu a vo veľkom holduje drogám. V roku 1975 len podstatne menej ľudí ako teraz tušilo, kto je Jack Nicholson. Forman to vedel veľmi dobre a rovnako dobre vedel, že on je tá pravá tvár pre adaptáciu románovej predlohy Kena Keseyho Prelet nad kukučím hniezdom. Jackovi tak postava kriminálnika a večného rebelanta Randala McMaurphyho, ktorý predstiera duševnú chorobu, aby sa vyhol súdom nariadeným prácam, otvorila dvere do Hollywoodu. Psychologická dráma situovaná do chladného a sterilného prostredia psychiatrickej liečebne získala päticu najhodnotnejších Oscarov, a to za najlepší film, scenár, réžiu, herca i herečku z dovedna deviatich nominácií. Film má na konte aj štyri Zlaté glóbusy. Prelet nad kukučím hniezdom znamenal pre Formana nielen prvého Oscara a fenomenálny úspech, ale aj získanie amerického štátneho občianstva.

Najoscarovejšia snímka a ŠtB
Trinásť nominácií, z toho osem premenených na zlatú sošku Oscara. To je úspech doslova geniálneho filmového spracovania života Wolfganga Amadea Mozarta, ktorý rozpráva šialený Salieri. Zaujímavé je, že exteriéry k tomuto filmu nakrúcal práve na území československej domoviny, Miloš Forman dodnes farbisto spomína na filmovacie dni okorenené eštebákmi.  „Vedel som, že ma počas nakrúcania Amadea sledujú. Vedeli to všetci. Napríklad aj môj šofér, ktorý ma vozil, patril k nim a bol úplne skvelý. On vedel, že ja viem, že on je od tajných, a niekedy z toho vyplynuli celkom komické situácie. Ale ja som bol rád, že ma sledovali. Aspoň videli, že som sem naozaj prišiel nakrúcať, a nie vykonávať špionážnu prácu,“ zaspomínal si v jednom rozhovore. Amadeus znamenal v kinematografii niečo ako začiatok filmových biografií s rýdzo formanovským pohľadom. Aj keď Valmonta kritika ocenila prívlastkom  „strašný Formanov film“ a režisér, odborníkmi zo sveta filmu roznosený na kopytách, avizoval koniec filmárskej kariéry, nakrúcal ďalej. Kinematografiu v druhej polovici deväťdesiatych rokov obohatil filmom Ľud verzus Larry Flint, ktorý v pravom zmysle slova preslávil Woodyho Harrelsona v úlohe pornomagnáta, ktorý bojuje o slobodu prejavu v tlači. Aj tu mal Forman dobrý nos na výber herca do titulnej postavy.  „Chystal som film Ľud verzus Larry Flint a Woodyho som vôbec nepoznal. Odporučili mi ho a dali sme si prvé stretnutie v hoteli. Prišiel som na dohodnuté miesto a zrazu som uvidel nejakého blázna, ktorý sa vozí na invalidnom vozíku hore-dolu. Bol to Woody. Požičal si vozík, aby si vyskúšal, aké je to jazdiť na ňom. Získal si ma tým, pretože Larry Flint sedí asi od polovice filmu na invalidnom vozíku a Woody už mal prípravu,“ spomína so smiechom na momenty pred začiatkom nakrúcania. Rok po jeho uvedení získal na filmovom festivale v Karlových Varoch Krištáľový glóbus za celoživotné dielo. Jeho filmová kariéra sa však stále neskončila. Ako režisér sa ešte podpísal pod Muža na mesiaci či Goyove prízraky, ako herec si zahral vedľajšiu postavu vo filme Kňaz, rabín a krásna blondína. No ostrieľaný režisér sa lepšie ako pred kamerou cíti práve na opačnej strane.  „Obdivujem hercov, pretože ja som strašný trémista. Stál som pred kamerou párkrát, ale cítil som sa drevený a tuhý. Jednoznačne by si to mal vyskúšať každý režisér, potom by pochopil, čo to vlastne niekedy od tých hercov chce,“ vysvetľuje.

Dvakrát dvojičky
Miloš Forman je v súčasnosti tretíkrát ženatý. Ešte ako študent si povedal áno s Janou Brejchovou, no manželstvo sa skončilo po piatich rokoch rozvodom. Jeho druhou vyvolenou bola speváčka, výtvarníčka a herečka Semaforu Věra Křesadlová, s ktorou má dvojičky – synov Petra a Matěja. Narodili sa práve v okupačnom roku 1968, keď režisér emigroval sám, bez manželky a dvoch synov. Niekoľkoročné odlúčenie od rodiny niesol veľmi ťažko. V Amerike privítal svojich synov až o osem rokov neskôr.  „Keď som ich vítal na letisku, boli zarazení, vtedy som si uvedomil, že som pre nich cudzí človek,“ hovorí. Na návštevu prišli vtedy chlapci v sprievode starého otca, Milošovu manželku nepustili. Riziko, že sa nevráti späť, bolo viac ako vysoké. Chlapci už ako malí pričuchli k filmárčine, ak ste niekedy videli rodinnú komédiu o Homolkovcoch, istotne si spomeniete na chlapcov, ktorí sa radi zamykali do kúpeľne – tak to boli práve oni. Herectvu sa aj v dospelosti venuje Peter, no nejde o jeho prioritnú profesiu. Chlapcov dvojičky má režisér aj so svojou treťou manželkou Martinou Formanovou. Andy a Jimi dostali mená, ako inak, pri filmovačke.  „Nakrúcal som vtedy Muža na mesiaci. Andy dostal meno po Andrewovi Kaufmanovi, komikovi, a Jim zasa po Jimovi Carrym, s ktorým mám veľmi dobrý vzťah,“ vysvetľuje Forman. A ako otec rozoznáva dva páry dvojčiat?  „Priznám sa, mám v nich občas zmätok. Petra som vždy poznal, pretože mal pehu, ale Andyho a Jima mám problémy rozoznať.  Keď  ich chcem osloviť, poviem jednoducho – hej!“

Miloš Forman
Narodil sa: 18. februára 1932
Stav: ženatý, má štyroch synov
Filmografia: Lásky jedné plavovlásky, Hoří, má panenko, Taking Off, Prelet nad kukučím hniezdom, Ragtime, Hair, Amadeus, Valmont, Ľud verzus Larry Flint, Muž na mesiaci, Goyove prízraky