Mojcasopis.sk

Navonok pôsobí placho, no v skutočnosti je to usmiate živé striebro ešte  „neskazené“ tvrdým šoubiznisom , ktoré s pokorou prijíma každý nový úspech a povzbudenia od fanúšikov. V súčasnosti má plnú hlavu maturity, príprav na vysokú školu a, samozrejme, hudby.

Lásku k spievaniu u nej rozvíjali odmalička a v tom sa podala na otca. Ten je majiteľom krásneho tenorového hlasu, a tak ako Viki spieval od detstva.  „Ocko teraz spieva najmä ľudové piesne s cimbalovou kapelou. Mamka je mimo umenia, tá je na čísla. Po nej je zrejme sestra, ktorá študuje na Ekonomickej univerzite v Bratislave,“ prezrádza Viki, ktorá si odmala predstavovala samu seba na pódiu v úlohe speváčky. „O herectve som nesnívala, nevedela som, že ho budem robiť.  Vedela som iba to, že sa určite budem venovať spevu.“ Rozhodnutie spojiť svoj život aj s herectvom sa vykryštalizovalo na konci základnej školy.  „Na konzervatóriu sa spev dal študovať, ale len operný, a to som nechcela. Tak som sa rozhodla pre hudobnodramatický odbor, kde sa študuje aj muzikál, teda treba tu vedieť aj tancovať, aj spievať a hrať.“  Viki hovorí, že mala obrovské šťastie, keď ročníku, do ktorého nastúpila,  „šéfovala“  Táňa Radeva, ktorá vie k herectvu úžasne motivovať.  „Každý deň sa utvrdzujem v tom, že je to výborná a skúsená pedagogička.“ Lásku k herectvu vo Viki zrejme prebudila, keďže momentálne sa okrem blížiacej sa maturity pomaly začína pripravovať aj na prijímacie skúšky na Divadelnú akadémiu v Prahe práve na odbor herectvo.

Láska k a‘cappelle a rocku
V prípade Viki slovenské umelecké školy zatiaľ do úvahy nepripadajú. Pre Prahu sa rozhod-la najmä z praktických dôvodov.  „V Česku mávam určite viac koncertov ako na Slovensku a v Prahe sídli agentúra, ktorá sa stará o moje aktivity,“ vysvetľuje. Agentúra si Viki podchytila ešte predtým, ako vyhrala v Česku súťaž Czech talent. Už vtedy pôsobila s husľovým triom Golden Storm, ktoré sa však podľa aktuálnych informácií rozpadlo. Na husliach hrá od svojich piatich rokov, v posledných rokoch ich trochu nahradila violou, s ktorou sa prezentovala aj v národnom kole Eurovision Song Contest a jej tónmi ovlažila aj piesne na albume Skús ma nájsť. Hovorí sa, že deti,  ktoré odmalička hrajú na husle, neskôr nemajú problém do ruky vziať akýkoľvek hudobný nástroj a zahrať si na ňom. Viki teda okrem spomínaných sláčikových nástrojov vie hrať aj na klavíri a gitare, úspešné boli aj pokusy s akordeónom, kontrabasom, fujarou či elektrickou gitarou. Veľký hudobný sen naučiť sa hrať na saxofóne si necháva na pomaturitné časy. Viki okrem iného stále spolupracuje s a´cappella formáciou (spev bez hudobných nástrojov) Close Harmony Friends, s ktorou koncertuje po Slovensku a s ňou sa minulý rok dostala na Medzinárodný festival a´cappella formácií do Kolumbie. V neuveriteľne krátkom čase sa jej podarilo naštudovať repertoár kapely, so smiechom spomína na to, ako zopár piesní trénovala ešte v lietadle.  „Na festivale v Kolumbii všetky skupiny pochádzali z Južnej Afriky, my sme boli jediná európska formácia a mali sme obrovský úspech, boli sme atraktívne a veľké hviezdy, vystupovali sme vždy na konci programu. Prišli sme a začali spievať veľké hity od Stinga a podobných zvučných interpretov, ktoré všetci poznali a spievali s nami. Naša hudba bola trošku iná, modernejšia ako tá, s ktorou sa prezentovali ostatní. A´cappella je štýl hudby, ktorý obdivujem, ako hudobníčke mi dáva intonačne aj rytmicky veľmi veľa. Cibrím si tým všetko spevavé, čo v sebe mám, ale že by som vedela robiť čisto len tento žáner, tak to asi nie. Mám sklony aj k rockovým pesničkám a tam sa tie bicie a basgitary doslova pýtajú. Na pódiu sa chcem aj vyblázniť,“ dodáva.

Pred prepadnutím
Keď  Viki vyhrávala v Elán je Elán, málokto vedel, že v škole to vyzeralo takpovediac na prepadnutie.  „Nestihla som si dať individuálny študijný plán. Chodila som teda denne do školy, pripravovala som sa na nové kolá a popritom som musela stíhať ešte aj nejaké koncerty. Je pravda, že profesori boli neoblomní. Hlavne z baletu som mala prepadnúť, ale ten mi nejde dodnes. Občas mám problém sa s tým tancom stotožniť. No zľutovali sa nado mnou,“ spomína dnes už s úsmevom. Šou Elán je Elán znamenala pre mladú speváčku a nádejnú muzikálovú hviezdu hneď niekoľko skúseností. Veľkú nádej a nadšenie vystriedalo ešte väčšie sklamanie, keď sa postupne z novín dozvedala, že muzikál, v ktorom si ako víťazka niekoľkomesačnej televíznej šou mala zahrať, nebude. Teda aspoň v najbližších mesiacoch či rokoch nie.  „To, že muzikál nevznikol, momentálne vôbec neľutujem, pretože svojich aktivít mám až-až, aj keď tesne po víťazstve som bola asi veľmi naivná a dúfala som, že by sme ho skutočne mohli urobiť a že by som ho stihla ešte počas konzervatória. V každom prípade je to nefér voči ľuďom, ktorí tú šou sledovali, posielali nám SMS hlasy a chceli vidieť avizovaný muzikál. Uvidíme, čo sa stane v dobe ďalekej.“  Viki sa však spolu s mužským víťazom šou Elán je Elán Vilom Csontosom objavila v rockovej opere Matúš Čák Trenčiansky, ktorá upadla do predčasného zabudnutia po niekoľkých odohraných reprízach.  „Bol to môj prvý veľký projekt a bola to veľká výzva. Dostala som príjemnú a na začiatok nie až takú náročnú úlohu. Pieseň lásky, ktorú tam spievam, spievam na každom koncerte. Všetkým ľuďom sa veľmi páči, a keď  im poviem, odkiaľ  je, divia sa, prečo sa Matúš Čák Trenčiansky nehrá.“

Málo SMS hlasov?
Bolo len otázkou času, kedy mladý talent príde s prvým albumom. Ten vznikol na sklonku minulého roka.  „Reakcie na album od ľudí, ktorí si ho kúpili, sú pozitívne, čo ma, samozrejme, veľmi teší.“  Veľkú zásluhu na Vikinej hudobnej prvotine má producent a skladateľ Brunno Oravec.  „Keby nebolo jeho, tak by album Skús ma nájsť len ťažko vznikol. Mám síce viac svojich autorských piesní, no nedostali sa na album cez výber skladieb, preto sú na albume len dve moje ako bonusy na záver. Brunno mi naň napísal dvanásť pesničiek, ktoré mi hlasovo sadli. Strávili sme spolu kopu času, asi rok sme na cédečku robili len my dvaja. Začiatky boli veľmi zábavné. Brunno má len o pár rokov menej ako môj ocko, čo bolo zaujímavé porovnávať s tým, ako sme si sadli a správali sa k sebe ako seberovní.“ Brunno je autorom skladby Uhol pohľadu, s ktorou sa Viktória predstavila v rámci druhého štvrťfinále národného kola Eurovision Song Contest 2010, no do semifinále sa s piesňou nedostala. Na skladbu nezanevrela, naopak práve k nej dokončila videoklip.  „Chcela som postúpiť ďalej, ale zmierila som sa s tým, že som nedostala taký počet hlasov, ktorý by ma tam posunul, no ďakujem za každý jeden hlas. Nemrzí ma až tak to, že som nepostúpila, na tejto súťaži ma mrzí niečo iné. Boli tam pesničky, ktoré sa mi páčili, napríklad pieseň Peťa Bažíka vyznela na pódiu úžasne, no na pódiu vyznela krajšie ako v televízii. Get Explode boli bláznivo dobrí pre poslucháčov tohto štýlu muziky. Pesnička, s ktorou vystúpil operný spevák Pavol Remenár... Podľa mňa je už veľa spojení opery s niečím. No a Mista je moja bývalá kolegyňa z Golden Storm, veľmi dobre ju poznám myslím si, že je veľmi dobrá huslistka,“ uzatvára.