Mojcasopis.sk

Rodičia Zuzany Kronerovej boli a stále sú neodmysliteľnou súčasťou slovenského filmu. Napriek tomu, že sa u nás začalo v poslednom čase aj čosi točiť, s výnimkou Cinky Panny má za posledných pätnásť rokov táto vynikajúca herečka mnohých tvárí prácu len po boku špičkových režisérov zo susedného Česka.

Najnovšie je to český filmový počin režiséra Dana Svátka Hodinu nevíš, najčastejšie a trošku mylne prezentovaný ako príbeh „heparínového vraha“, v ktorom možno vidieť kúsok z hereckého umenia Zuzany Kronerovej. Jej postava je dobrácka hlavná sestra, ktorá prechováva miestami materské sympatie k mladému sanitárovi, až kým sa nedozvie, že je to práve on, čo pripravuje pacientov o život.

Podľa nej je na filmoch inšpirovaných skutočnosťou príťažlivé a zároveň zarážajúce, že to, čo sa odohráva na plátne, mohla byť pravda.  „Realita niekedy prekoná aj najbláznivejšiu fikciu či fantázie. Atmosféra pri nakrúcaní bola výborná a kvalitný scenár réžia ešte povýšila. Výsledkom som príjemne prekvapená,“ pochvaľuje si. Už pri čítaní scenára v ňom videla prísľub dobrej roboty a je rada, že sa nemýlila. Ak v súvislosti s týmto filmom hovoríme o sympatiách, tak napríklad tie k hlavnému predstaviteľovi Vaškovi Jiráčkovi znásobilo aj ich ďalšie spoločné nakrúcanie, tentoraz pod taktovkou Češky Alice Nellis.  „Vašek mi je veľmi sympatický, bolo na ňom vidieť, ako sa vžíva do svojej postavy a sústreďuje sa len na ňu. Obľúbila som si ho, hoci som ho pri nakrúcaní Hodinu nevíš volala  ‚ty vrahu‘.  V Tunise, kde sme spolu nakrúcali nový film Mamas and Papas, som ho zasa volala  ‚synček môj‘, lebo tam hrám jeho matku,“ prezrádza a jedným dychom dodáva, že Vašek je takpovediac jej druhorodeným filmovým synom. Číslom jeden navždy zostane Pavel Liška, s ktorým si neraz zahrala bok po boku v réžii Bohdana Slámu. O ňom sa Zuzana Kronerová vyjadruje len v superlatívoch. Na revanš Bohdan o Zuzke rád hovorí ako o svojej dvornej herečke. Úspešné snímky Divoké včely, Štěstí a Venkovský učitel sa podpísali nielen pod plné kinosály, ale aj pod pekné priateľstvo.  „Bohdan má vynikajúci scenáristický talent, spája filmovú fikciu s realitou a so svojou životnou skúsenosťou. Jeho videnie sveta aj zmysel pre humor, ktorý niekedy vyplýva z tragických situácií, mi konvenuje, pri tých jeho troch ponukách som nemusela ani raz váhať. Z tejto spolupráce vzniklo veľké priateľstvo, obe naše rodiny sa priatelia a navštevujú. Napriek tomu mi nikdy nič neodpustil, čo som veľmi rada, pretože neznášam nenáročných režisérov,“ vysvetľuje herečka, ktorá sa podľa vlastných slov cíti v českom filme ako ryba vo vode.  „Som rada, že si ma na základe úspešných projektov všimli aj iní režiséri a že mám na konte toľko výborných českých filmov. Absolútnym šperkom medzi nimi je snímka pána režiséra Jana Švankmajera Prežít svůj život.“  Tento film s prvkami hororu by mal do kín prísť na budúci rok. So svojím obľúbeným režisérom Jurajom Herzom nedávno nakrútila horor Tma a silný príbeh z obdobia druhej svetovej vojny Habermann.

V slovenskej filmovej vode si však Zuzana Kronerová veľmi nezaplávala. Aj keď bola minulý rok, ako hovorí, na Slovensku bohatá úroda filmov, ona sa objavila len v Cinke Panne, ktorá sa netešila priazni kritikov ani divákov, čo ju naozaj mrzelo. K filmu pristupovala s obzvlášť veľkým entuziazmom, bola to prvá slovenská filmová ponuka po pätnástich rokoch. Pred samotným natáčaním sa ponorila do kníh a čo-to sa snažila naštudovať o živote a pôvode Rómov.  „Veľa som sa naučila a rada by som v tom pokračovala, ale nemám literatúru. Som taký samovzdelávací typ, veľmi rada čítam a teraz som pohltená tematikou ortodoxného židovstva.“ Pani Zuzka však na slovenských filmárov nezanevrela, naopak, teší sa z úspechov, ktoré dosahujú slovenskí dokumentaristi najmä v zahraničí.  „Už môj otec hovorieval, že dokument je vrchol filmového diela, a ja toto umenie veľmi obdivujem.“

Spokojnosť s novými hercami
Keď  filmovo neprší, aspoň kvapká. U nás je to v podobe seriálov. Pani Kronerová paradoxne dlho váhala, či prijať seriálovú ponuku a zahrať si tak svojráznu Editu v Ordinácii v Ružovej záhrade.  „Zvažovala som to, no keď som počula, že tam hrajú dobrí herci a kolegovia, ktorých obdivujem, ako Milka Vášáryová, Zdenka Studenková, bolo to pre mňa inšpiráciou. Keď cestujeme s predstaveniami po Slovensku, ľudia mi ďakujú za tento seriál. No ja vždy hovorím, že seriál je ako zákusok, ale my chceme divákom ponúknuť kvalitný pokrm v podobe kvalitných filmov či televíznych inscenácií, ktoré u nás chýbajú, a tu sa nevyhnem kritike Slovenskej televízie, ktorá je všetko, len nie verejnoprávna. Mala by zveľaďovať a dbať o pôvodnú slovenskú tvorbu,“ myslí si, no dodáva, že práve seriálová tvorba mohla v tejto situácii ukázať Slovensku novú generáciu hercov, s ktorou je ona veľmi spokojná.

Nesmela chodiť ani do rozhlasovej družiny
Dnešné deti majú au pair, Zuzanu Kronerovú strážilo divadlo.  „Rodičia ma brávali na divadelné skúšky. Mala som síce varovkyňu, zlatú pani Ďuríčkovú, no keď sa inak nedalo, musela som ísť na skúšky, kde som sa nakazila láskou k divadlu. Divadlo sa dokonca stalo naším domovom, pretože keď rodičia odišli z Martinského divadla do Národného, v Bratislave sme ešte nemali byt. Od herectva ma preventívne odhovárali, lebo vedeli, že herec je nešťastný, ak nemá dosť príležitostí a ak si ho režiséri nevšimnú. Dokonca mi nedovolili chodiť ani do detskej rozhlasovej družiny,“ spomína.  Poza ich chrbát absolvovala skúšky na herectvo, kam sa dostala. Napriek tomu, že z pani Zuzky vyrástla vynikajúca mnohotvárna herečka, pochvaly od rodičov, plnokrvných hercov, nedostávala.  „Rodičia mi boli veľkými kritikmi. Po prvej premiére ma tak zvozili! Otecko ma pochválil len raz za jednu beztextovú rolu, mamička mi stále niečo vyčítala. Na druhej strane to však bola výborná škola, pretože kritika ma posúvala dopredu,“ tvrdí, no priznáva, že ona svoje umelecky nadané deti rada chváli.  „Obe študujú, venujú sa hudbe. Syn je bubeník a dcéra speváčka, klaviristka a komponistka. Popritom stíha aj štúdium anglistiky na Karlovej univerzite, druhý odbor má divadelnú vedu, je totiž veľký nadšenec divadla.“ Láska k divadlu a herectvu teda u Kronerovcov nevymiera.

Blízko má aj k spevu
Veľa ľudí má pani Zuzku Kronerovú zafixovanú ako herečku, ktorá má však veľmi blízko aj k spevu. Práve ona bola prvou interpretkou Filipových a Lasicových Čerešní, česká šansonierka Hana Hegerová jej ich takpovediac zobrala.  „Som milovníčka Hanky Hegerovej, mňa to len teší,“ hovorí s úsmevom.  „Tá pesnička je geniálna a nádherná, bola napísaná pre jednu scénku v Jánošíkovi. Až neskôr som sa dozvedela, že v nej jedna kolegyňa odmietla účinkovať, tak scénka a Čerešne pripadli mne. Smutnejšie je, že som touto pesničkou odprevádzala na druhý svet kamaráta a spolužiaka Jara Filipa a neskôr Stana Radiča.“  Väčšie spevácke ambície zatiaľ pani Zuzka nemá, ako hovorí, na spevácku kariéru nieto času. Ak by sa však našli texty, ktoré by ju zaujali, neodmietla by.  „Mám rada piesne spievané v kontexte nejakej inscenácie, záleží mi na výbornom texte pesničky. Preto vlastne nemám ambíciu až tak sa predvádzať spevom. Speváčka nie som, hoci sa ma mnohí pýtajú, prečo nespievam viac a nevydám cédečko. Ja som sa naspievala dosť v divadelných inscená-ciách a to mi zatiaľ stačí.“

VIZITKA

Zuzana Kronerová
Narodila sa: 17. apríla 1952
Stav: vydatá
Je jedinou dcérou Terézie a Jozefa Kronerovcov. Vyštudovala herectvo na VŠMU, v roku 1974 nastúpila do Divadla pre deti a mládež v  Trnave, prešla na bratislavskú Novú scénu, hrala na rôznych scénach, dnes je členkou Divadla Astorka Korzo’90.  V roku 2001 sa stala držiteľkou Českého leva za vedľajší herecký výkon vo filme Divoké včely. Venuje sa aj spevu, má rada šansón a džez.
Filmografia: Vymenená princezná, Nevera po slovensky, Divoké včely, Štěstí, Pupendo, Venkovský učitel, Cinka Panna, Hodinu nevíš a iné