Mojcasopis.sk

Mnohí ju poznajú len ako manželku seriálového mafiána Banána. Dagmar Batthyány je však veľmi vnímavá a schopná výtvarníčka , ktorá svojím umením obrátila nejednému človeku život k lepšiemu.

Každé stretnutie s Dášou je obohatením. Rozhovor s ňou sa nedá odbiť za pár minút základnými otázkami týkajúcimi sa jej povahy a pohľadu na život. Sčítaná žena, ktorá sa učí nielen z kníh, ale aj od klientov, pacientov a najmä z vlastného životného príbehu. Do vienka dostala schopnosť umelecky cítiť a pýtať sa. Obe tieto schopnosti ako vyštudovaná žurnalistka a výtvarníčka skĺbila, skombinovala so svojou tvrdohlavosťou, aby dokázala sebe aj ostatným, že na liečenie niekedy nie sú potrebné lieky. Ľudskej duši stačí správna farba a v správnych tvaroch.

P ero a štetec držala vždy rovnako. Jedno bez druhého jej nedávalo až taký veľký význam. Dáša priznáva, že podaktorí jej predkovia mali k umeniu blízko, no v jej formovaní veľkú rolu popri genetike zohrala jej názorová orientácia a spoznávanie iných kultúr vrátane východnej, ktorá sa v našej zemepisnej šírke stáva čoraz obľúbenejšou. 
„Sama žurnalistika mi nestačila na sebavyjadrovanie, preto som študovala aj jeden, aj druhý odbor,“ hovorí. Počas obdobia redaktorčenia si Dagmar sama robila aj fotografie. Samostatné výstavy diel prišli v súvislosti s Umeleckou besedou, v ktorej pôsobila. V deväťdesiatych rokoch si založila jednu z prvých firiem na Slovensku vôbec, ktorá sa venovala ozdravovaciemu dizajnu.  „Vtedy som sa začala venovať štúdiu doplnkových liečebných produktov, odvtedy prešlo pätnásť rokov. Už počas žurnalistiky ma zaujímali lekárske praktiky a homeopatia, čo sa mi vrátilo pri dizajne.“ Dizajn pomáhal vytvoriť priestor s prvkami individuality pre individuálneho jedinca, a tak sa stal súčasťou konštitučnej liečby.  „Toto liečenie súvisí so správaním ľudí, s ich detoxikáciou a s naštartovaním organizmu k vlastnému zregenerovaniu.“ Dagmar pomocou mandál, ktoré maľuje na sklo, dotvára priestor, ktorý má pozitívne vplývať na konkrétnu osobu.  „Mandaly sú obrazy, niečo ako portréty ľudí stvárnené farbou a tvarom,“ vysvetľuje. Je známe, že existuje niekoľko typov ľudí, ktorí majú takpovediac svoju farbu, a tá na nich blahodarne vplýva.  „Farby im akoby podvedome zanechávajú odkaz. Výsledkom by malo byť to, že osobnosť každého z nás sa prejaví v čo najväčšej forme, čo je dobre, pretože ľudí najviac a najčastejšie ubíja práve fakt, že sa nemôžu prejaviť. Tým o sebe šíria nesprávne informácie, ktoré k nim lákajú nesprávnych ľudí,“ tvrdí Dagmar.

Porazila prognózy lekárov
Sama hovorí, že je len jednou z častí procesu konštitučnej liečby. Nejde o žiadny okultný spôsob liečby. Už dlho spolupracuje s lekármi a liečiteľmi, ktorí majú medicínske vzdelanie, a stojí si za tvrdením, že artterapia alebo colorterapia nemôžu nikomu ublížiť.  „Nevnímam farbu ako fakt, ale ako vyjadrenie.“ To, že to skutočne funguje, sa jej potvrdilo aj na synovi Matúšovi, ktorý je jedným z najväčších  „liečebných“ úspechov.  „Matúš sa mi narodil v šiestom mesiaci tehotenstva s krvácaním do mozgu. Nemal ani jeden kilogram. Asi 80 % detí s jeho diagnózou neprežije, a ak áno, nevyhnú sa trvalým následkom. Nikdy som si túto možnosť nepripúšťala napriek tomu, že sme s Peťom boli zmierení s tým, že nám možno odíde,“ spomína na trpké okamihy. Našťastie sa tak nestalo. Matúš na jedenásty deň sám dýchal, čo mu vraj zachránilo zrak. Všetky svoje postupy konzultovala s lekármi a liečiteľmi, použila všetko, čo sa dovtedy naučila, aby sa začal boj o zdravý vývin dieťaťa.  „Neviem, či som sa mu venovala viac ako iné mamičky, ale určite to bola intenzívnejšia práca. Učili sme sa pohybovať, obnovovali sme štruktúru mozgu, trvalo nám to sedem rokov. Každý rok dobiehal ten predchádzajúci, ja som tvrdohlavo nič nechcela nechať na náhodu.“ Oplatilo sa. Z Matúša rastie talentovaný golfista, ktorý zdedil hlad po informáciách o zdravej životospráve a zodpovedaní zvedavých otázok po svojej mame. Dagmar synovi pomáha všemožnými spôsobmi popasovať sa s dyslexiou a priznáva, že práve Matúš je často hnacím motorom, aby pracovala aj s inými materiálmi, ako je maľovanie na sklo, a pracovala aj s deťmi, ktoré majú poruchy koncentrácie.  „Pri práci s nimi neexistuje výhovorka. Buď to ide, alebo to nejde. S Peťom sme sa rozhodli zaoberať sa problematikou dys- porúch aj nadačnou formou. Verejnosť má o týchto poruchách veľmi málo informácií, dokonca sa neriešia ani v rámci školstva,“ hovorí a dodáva, že za tieto problémy detí vlastne môžeme my a prostredie, v ktorom žijeme. Často sa stretáva s prosbami o pomoc.  „Nadmieru citlivé a inteligentné deti majú poruchy, ktoré ani nie sú poruchami, ale je to zvonček, ktorý nás upozorňuje na to, že  by sme sa mali začať inak správať ku všetkým a ku všetkému,“ dodáva.

Život s populárnym hercom
Moja Dáška. Inak jej partner, známy herec Peter Batthyány ani nepovie. Dvojica sa zoznámila pri práci. Dáška v rámci svojej firmy pomáhala rôznym osobnostiam, nešlo iba o dizajn, ale aj o poradenstvo v oblasti ozdravovania. S Peťom sa stretli na jednej akcii, kde boli obaja pracovne.   „Už vtedy som vedela, že pre dobrú reklamu je najlepší praktický príklad,“ smeje sa.  „Vydali sme mu úspešné CD, vytvárala som mu aj odevy na vystúpenie a vďaka nemu som spoznala celé Slovensko. Je vynikajúcim príkladom toho, čo sa dá dokázať, ak človek naozaj veľmi chce. Je empatický a verí svojmu talentu, všetko, čo dosiahol, dokázal napriek mnohým okolnostiam.“ Peťova popularita ich vo vzťahu posunula.  „Popularita pomáha biznisu a nie sústredeniu na prácu. Herci však musia byť videní, je to ich práca a záleží na každom, ako sa s tým dokáže vyrovnať. Moja práca je o sústredení a o kontakte s klientom veľmi individuálnym spôsobom.“ Dáška má obrazy vystavené v mnohých galériách aj mimo Slovenska, konštitučná liečba ju za posledné roky zaujala natoľko, že bude témou aj budúcej výstavy. Aj keď sú obaja umelci, šťastne sa dopĺňajú. Dáška manžela v práci podporuje, no veľkým fanúšikom televízie paradoxne nie je.  „Televízor vypínam. Je to jeden z najväčších manipulátorov a ja manipulácie neznášam. S Matúšom sledujem rozprávky a dokumenty, keď príde Peťo, pozrieme si jeho prácu, držíme mu palce a tešíme sa z neho, ale sme aj dosť nepríjemní kritici.“ Dagmar chystá najbližšie výstavu na jar. Musí ešte popracovať na niekoľkých obrazoch, ktorých vraj nikdy nemá dosť, a zároveň si počká na teplejšie počasie.  „Nechcem, aby ľudia na moju výstavu chodili v kožuchoch, nech majú slnko nad hlavou, ale aj v duši.“

Dagmar Batthyány

Narodila sa: 12. augusta 1966
Stav:  rozvedená, no šťastne zadaná
Deti: syn Matúš (11)
Dagmar študovala strednú umeleckú školu, kde sa zameriavala na tvorbu šperkov, tapisérií a prácu s keramikou. Neskôr absolvovala štúdium žurnalistiky na Univerzite Komenského, ku ktorému pridala aj súkromné výtvarné štúdium. Niekoľko rokov pracovala ako novinárka a publicistka, návrhárka odevov a výtvarníčka v reklamnej agentúre. Po revolúcii založila neštátne ozdravovacie zariadenie, kde sa spájali prvky neinvazívnej liečby artterapie a dizajnu. Jej diela sú známe v strednej a západnej Európe.