Mojcasopis.sk

Miro Žbirka sa dostal do povedomia poslucháčov pred viac ako 30 rokmi. Spevák, ktorý prerušil božskému Kájovi zlatoslávikovskú éru , si brúsi zuby na ďalšiu zo sošiek Slávika...

Prvú gitaru Meky nikdy nedostal, vždy si ju len požičal od jedného zo starších bratov. Na tú dobu bola dosť drahá, stála 150 korún. Keď ho naučili prvý akord A dur, pol roka hral všetky pesničky len v ňom. Nechápal, čo sa na tom učiteľkám v škole nepáči, no potom pochopil, že akordy treba obmieňať a kombinovať. Na lavičke s gitarou v ruke sa vtedy zrodila naozajstná československá superstar, ktorá paradoxne nikdy o úspechu nesnívala.

„Keď som chodil na dvor s gitarou, náš život ovplyvňovali skupiny The Beatles a The Rolling Stones, ony Slávikov nemali, tak sme sa na nich nesústreďovali ani my,“ hovorí so smiechom Meky.  „Môj ideál nikdy nebolo zvíťaziť na Eurovízii či na Bratislavskej lýre. Tam ma logicky nasmeroval mechanizmus vtedajšej populárnej hudby. Nepamätám sa, že by sme sa v Moduse alebo v skupine Limit rozprávali o nejakej ankete alebo o tom, že vyhráme Lýru. Šli sme na ňu preto, lebo sme vedeli, že je to možnosť prezentovať našu pieseň. Vedeli sme, že keď na ňu zasvietia reflektory, ľudia si ju zapamätajú. A tak aj bolo,“ spomína. Modus vtedy na Bratislavskej lýre zabodoval pesničkou Úsmev, neskôr, v roku 1982, zobral ostatným interpretom vietor z plachiet hneď dvoma skladbami.  „Biely kvet som vtedy spieval so skupinou Limit a Atlantídu ako sólista. Aj tieto piesne boli okamžite slávne. Znova ma motivovala najmä ich prezentácia, to, že som s nimi zvíťazil, bola len nadhodnota, s ktorou nikto nerátal. Prišlo to ako výsledok našej práce, nie akejsi povrchnej popularity.“ A so smiechom dodáva, že dnes je úplne iný trend.  „Moderná doba priniesla možnosť človeku stať sa celebritou prv, než niečo skutočne dokáže a vytvorí. Vďaka Bohu, že toto sa mňa už netýka. V šoubiznise som bol nováčik, keď som prerušil Gottovu sériu zlatých československých Slávikov, ale nebol som nováčik na pódiu. To som poznal a na ňom ma nachytať nemohli.“
 
Nová pieseň pre Mariku
Mekyho v súčasnosti naplno zamestnáva prezentácia najnovšieho albumu Empatia a akustické turné po slovenských a českých mestách, oddýchnuť si plánuje až niekedy v januári.  „Na tomto albume počuť, že sme ho točili od apríla skoro až do októbra. Rozhodne nie je ‚odfláknutý‘, dal som si na ňom záležať a všetkých, čo so mnou na ňom pracovali, som vydusil do úplného bezvedomia.“ Aj v tomto prípade ide viac-menej o autorský kúsok, keďže vo väčšej miere naň prispel hudbou a textami Meky, no zopár ich napísal aj textársky guru – Kamil Peteraj. V najbližšom čase Mira okrem koncertovania čaká aj nakrúcanie jedného alebo dvoch videoklipov a ako sám hovorí, chcel by toho ešte toľko urobiť, že je namieste otázka, kedy to vôbec stihne. Jedným z jeho muzikantských snov v súčasnosti je pomôcť nahrať novú skladbu kamarátke a speváckej kolegyni Marike Gombitovej.  „S Kamilom Peterajom si myslíme, že pre Mariku nastal čas opäť niečo nahrať. Samozrejme, že by som bol rád pri tom. Už sme to trošku plánovali, čo keby sa nám náhodou podarilo prehovoriť ju. Marika to ešte nevie, ale s Kamilom sa na to chystáme a chceme jej ponúknuť pieseň. Som pevne presvedčený, že by to mala urobiť. Keď nie dvanásť piesní, tak aspoň jednu-dve by mala nahrať,“ hovorí Meky.
 
Ďalší žbirkovský talent
Vyzerá to tak, že aj v rodine Žbirkovcov platí staré známe pravidlo, že jablko nepadá ďaleko od stromu. Dôkazom je Mekyho syn Dávid, ktorý pomaly, ale iste, rozvíja svoju muzikantskú kariéru, čím prekvapuje najmä svojho otca.  „Bubnoval asi od šiestich rokov a už dávno túžil po kapele. Cez internet si našiel gitaristu, ktorý chodil v Prahe do medzinárodnej školy, kde sa všetky predmety učia po anglicky. Dávid sa tiež do nej zapísal a napriek môjmu strachu z toho, ako ju zvládne, už niekoľko rokov s úžasom pozorujem, ako sa mu tam darí a aký je šikovný. Medzitým si v škole stihli nájsť aj speváka a basáka, dokonca majú manažéra. Minule ma šokoval, keď mi dal do ruky vizitku so slovami: Rozdávaj to! Ja som nikdy nemal vizitku a oni nahrajú tri pesničky a majú ‚zmáknutý‘ celý manažment,“ vysvetľuje Meky s humorom sebe vlastným. Vzťah so synom by mu mohol závidieť nejeden otec, ako sám hovorí, má syna, s ktorým si chodia jeden k druhému  „na rozumy“.  „Často sa rozprávame o hudbe, Dávid si ku mne chodí po novinky a postupne si vytvára vlastný hudobný archív na základe svojho vkusu.“ Mekyho archív je skutočne bohatý, dá sa povedať, že známy spevák si dosť potrpí nielen na  „starinky“.  „Keď počujem nejakého interpreta, ktorého nepoznám, som nervózny z toho, že jeho album ešte doma nemám,“ dodáva. A ktorý kúsok v jeho archíve je najvzácnejší?  „Seržant Pepper , ktorého mi daroval s osobným venovaním Paul McCartney. Nikdy sa mi ani len nesnívalo, že by som mohol mať takýto cenný kúsok. Ten už nič neprebije.“
 
Nedokončený rozhovor
Hoci Miro priznáva, že kedysi používal na balenie dievčat zaručenú zbraň – gitaru, na jeho súčasnú manželku Katku ju nepotreboval. Boli si totiž súdení a Miro tvrdí, že ich stretnutie a zaľúbenie muselo byť napísané vo hviezdach. Ako je už všeobecne známe, s Katkou sa stretli pri rozhovore. On bol hviezda a ona novinárka, ktorá o ňom nemala ani zdanie.  „Katka sa mi neskôr priznala, že naozaj prišla nepripravená. Mal to byť rozhovor pre študentský časopis, vyslali ju, lebo ten, čo ho mal robiť, šiel na futbalový zápas Slavie Praha,“ smeje sa.  „Zaujala ma okamžite, aj keď nemala v zásobe ani jednu otázku. Dohodli sme si rozhovor na druhý deň. Pamätám sa, že prišla vo chvíli, keď som sa podpisoval na Nemoderného chalana, čo bola vtedy novinka. Ani som nezdvihol hlavu a vedel som, že prišla. Cítil som to.“

VIZITKA

Miro Žbirka
Narodený: 21. októbra 1952
Stav: ženatý
Deti: Denisa (z prvého manželstva), Linda, Dávid
Diskografia: Modus, Doktor Sen, Sezónne lásky, Roky a dni, Nemoderný chalan, Chlapec z ulice, Zlomky poznania, K.O., Songs For Children, Samozrejmý svet, Meky, Songs For Boys and Girls, Modrý album, Dúhy, Empatia