Mojcasopis.sk

Život Petra Muka dokonale kopíruje krivku sínusoidy. Raz je hore, inokedy dole. Môže za to nepríjemná choroba, ktorú sa podarilo jeho lekárom  dostať pod kontrolu. 

Dnes sa už na svoje zdravotné problémy spôsobené bipolárnou afektívnou poruchou dokáže dívať z novej perspektívy. Dokonca tvrdí, že jeho depresívne i manické chvíľky mu  pomohli v kariére.

Život v rovine? To nie...
„Zvykol som si na to, že prežívam veselšie aj melancholickejšie obdobia. Nechcel by som žiť v úplnej rovine. Je to pre mňa nepredstaviteľné. Viem, čo som v živote  vybudoval a v akom stave. Keby nebolo kreatívnych okamihov, možno by som dodnes sedel v kancelárii správy ciest a nikdy by som nevyrazil do sveta.“ Vzápätí vysvetľuje, že hoci je jeho zdravotný stav stabilizovaný, v pravidelných intervaloch prežíva obdobie, ktoré si sám pre seba nazval  „dňami, keď  je hore, a dňami, keď je dole“.  „Raz za čas človek prežíva výrazné prepady nálad. “ Po tomto prepade však podľa Petra vždy príde cesta nahor, ktorá mu je určite bližšia ako spomínaný prepad:  „Vtedy prichádza obrovská kreativita, myslenie je nepredstaviteľne rýchle. Môj manažér je v tom čase zahltený úlohami.“ Na margo svetlých okamihov si spevák rád zažartuje:  „Stalo sa aj to, že si jeden pacient kúpil desať mercedesov a potom ich nebol schopný splácať.“

Návod na melanchóliu
„Všetci hovoria len o depresiách. Ale nikto nepozná to pnutie, ktoré človek zažíva, keď je  ‚hore‘. Je to niečo neskutočné, nedovolí vám to spať, zrazu máte plno nápadov.“ Ako teda zvláda Petr Muk výkyvy vo svojom duševnom stave?  „Snažím sa maximálne využiť kreatívne obdobie na to, aby som vybavil čo najviac záležitostí vo svojom biznise. Všade mám polepené papieriky s povinnosťami a postupne odškrtávam bod za bodom. Program si naplánujem na dlhý čas dopredu.“ Bývalý líder skupín Shalom a Oceán má už v hlave aj návod, ako zvládnuť náročnejšie melancholické dni. Keď potom  „zhupne nižšie“, má všetko pripravené a snaží sa robiť si svoju prácu tak, aby boli všetci spokojní.  „To obdobie má svoje čaro. Vtedy sa mi spieva celkom inak a zaujímavo sa tvoria songy o živote.“  Tému svojho zdravia uzatvára s úsmevom, vysvetľujúc svoju spoluprácu s lekárom.  „Myslím si, že už som poslušný pacient (smiech). Ak cítim akúkoľvek zmenu, zavolám svojmu lekárovi a poviem mu, či to ide so mnou hore, alebo dole. Všetko sa snažíme mať pod kontrolou.“

„Po hádce je pohádka“
K jeho čo najlepšej psychickej pohode prispieva najmä manželka Eva, ktorú si vzal pred troma rokmi. Spoločne vychovávajú dcérku Noemi, ktorá mu pribudla k dvom dievčatám z predošlého manželstva Šárke a Míši. Život po boku rodenej Bratislavčanky je Petrovou  obľúbenou témou:  „Pre mňa je vždy zaujímavý ranný vstup do dňa. Kedysi si Eva musela dať rannú kávu a pred tým som na ňu nesmel prehovoriť. Teraz vstupuje do dňa s takou energiou, že ma „zmetie“ hocikde v byte, kde ma nájde. “ Výbuch temperamentu však u Sloveniek odíde tak náhle, ako prišiel.  „Skvelé je potom to, že  ‚po hádce je pohádka‘, ako sa hovorí. Keď sa naštve česká žena, vybuchne a hádka sa môže ťahať aj týždeň. Čo je škoda, lebo čas strašne letí a podľa mňa je zbytočné kaziť si viac než dve hodiny dňa.“

Klasická škôlka stačí
O sťahovaní  na Slovensko vraj po svadbe interpret Stínů katedrál neuvažoval. Radšej chodieva s Evou a Noemi na návštevy k svokrovcom a umelecké pôsobisko si udržiava v Česku. Tam sa tiež s manželkou rozhodli vychovávať trojročnú Noemi, ktorá v týchto dňoch nastupuje do materskej školy. Na otázku, či pre ňu rodičia nezháňajú škôlku, kde by vyrastala s deťmi prominentov, Petr odpovedal bez akéhokoľvek zaváhania. Pre takú alternatívu by sa vraj nikdy nerozhodol:  „Zapísali sme ju do klasickej škôlky, ktorá je neďaleko nášho bytu. Je krásna, so záhradou, bude jej tam dobre. Nevyberali sme nadštandardné zariadenie, pretože chceme, aby bola medzi normálnymi deťmi a nie medzi potomkami high society. Myslím si, že to nie je nutné.“

Výchova studenou sprchou
V detstve vraj Petr zažil železnú výchovu svojej mamy, ktorá pracovala ako učiteľka.  „Keď sme so sestrou niečo vyviedli, trestala  nás tak, že sa s nami  dlho nerozprávala. Ja v tejto výchove nepokračujem. Človek svoje deti väčšinou vychováva inak, než vychovávali jeho.“ So svojimi troma ratolesťami sa vždy radšej snaží dohodnúť a komunikovať.  S prostrednou Šárkou však zažil aj obdobie, keď museli nastúpiť ráznejšie výchovné metódy.  „Keď bolo najhoršie, muselo, žiaľ, dôjsť aj k studenej sprche. Tá zmení akúkoľvek hystériu. Je to trochu nepríjemné, no stačí to urobiť tak trikrát a je po problémoch.“ 

Veľké koncerty mu nechýbajú
V poslednom čase sa Petr venuje budovaniu nahrávacieho štúdia, kde dokončuje nový album.  „Na jeseň chcem vypustiť nový singel. Teraz vyberáme z pripravených piesní, máme ich asi viac ako päťdesiat. Sú to príjemné starosti, inokedy dá umelec horko-ťažko dokopy pár piesní.“ Do vydania nového CD  cestuje s kapelou po menších koncertných sálach a je spokojný. Časy obrovských šou sú na chvíľu spomienkou, no bližší kontakt s poslucháčom je vraj pre Petra stokrát lepší než vzdialený kontakt z veľkého pódia. „Keď som hrával pre tisícky ľudí, chodili sme s kamiónmi plnými aparatúry, obrovského vybavenia a svetelného parku...  Teraz mi to nechýba, sústredím sa na nové skladby.“

PETR MUK

Vek: 44 rokov
Stav: ženatý, otec troch dcér
Výber ocenení: Strieborný Český slávik (2002, 2003), bronzový (2004), dvakrát druhá priečka v ankete TýTý, niekoľko rokov po sebe umiestnenie v Top 3 hlasovaní členov Akadémie populárnej hudby (Gramy, Anděl).
Petr Muk naštartoval svoju kariéru v neumeleckej oblasti, vyštudoval odbor dopravné stavby a popri civilnom zamestnaní sa venoval hudbe. V roku 1988 sa preslávil ako člen bandu Oceán, v rokoch 1992 až 1996 ako člen úspešného projektu Shalom. Po roku 1997 začal pôsobiť sólovo a odvtedy neprestal vydávať albumy (Jizvy lásky, Dotyky snů, Osud ve dlaních). Presadil sa v muzikáloch Rusalka, Johanka z Arku, Galileo či Mona Lisa.