Mojcasopis.sk

Viete, kde býva najlepšia medovnikárka na svete? V Trenčíne. Pani Mária Muráriková, ktorú tento rok na kuchárskej olympiáde ovenčili zlatou medailou, má vianočnú vôňu doma po celý rok.

Večera pre kráľa. Honosné prestieranie, vyše dvadsať kilogramov medovníkového cesta a 350 hodín práce. To všetko naservírované na špeciálne vyrobenom barokovom stole. Tak toto očarilo v nemeckom Erfurte medzinárodnú porotu a vďaka drobnej usmievavej žene sa chýr o slovenských medovníkoch rozletel do celého sveta.

Účasť na kuchárskej olympiáde bola len jedným z vyvrcholení 28-ročnej práce s medovníkmi. Keď stretnete pani Máriu Murárikovú, ako prvé sa vám o nos obtrie sladká vôňa medu, ktorou je celá jej bytosť priam presiaknutá. Jej výtvory z obyčajného medovníkového cesta vyrážajú dych, hoci vyštudovala odevnú priemyslovku.  „Všetko sa to začalo, keď som potrebovala zakryť nie práve najvydarenejšie medovníčky, ktoré som vytiahla z rúry,“ smeje sa, keď obdivujeme, s akou ľahkosťou zdobí vianočné pečivo bielou polevou.  „No a keď som musela zo zdravotných dôvodov nechať vyštudované povolanie, urobila som si z koníčka poriadneho koňa a medovníky sa stali mojou trvalou súčasťou,“ hovorí. A dodáva, že v podstate len vymenila spracúvaný materiál, veď odevná priemyslovka ju naučila precíznosti a detailnej ručnej práci.

Barokové reliéfy
Postupne si vypracovala vlastný štýl, založený na klasickej ornamentike, ktorý obohatila o reliéfne zdobenie. Inšpiráciu čerpá vo veľkom z tradícií a histórie. Pri kompozícii kráľovskej večere ju ovplyvnil barok.  „Preštudovala som literatúru, obrazový materiál interiérov aj exteriérov, skrátka všetko, čo sa týkalo barokového zdobenia. Potom nasledovali prvé skice a samotná tvorba. A veru nie všetko vyšlo na prvýkrát,“ opisuje. Celé prestieranie  muselo byť krásne a honosné, preto nemohol chýbať kompletný jedálenský servis a na mieru vyrobený drevený stôl. Celkovo jej výroba od prvotného nápadu cez jeho grafický návrh až po konečnú realizáciu zabrala 350 hodín čistého času. No oplatilo sa. Pri druhej účasti na veľkej medzinárodnej súťaži sa jej v silnej konkurencii podaril husársky kúsok. V kategórii artistika pretromfla iné pozoruhodné diela z čokolády, karamelu či rezancového cesta a získala zlato. Okrem úchvatného zdobenia zaujal aj materiál, v zahraničí totiž medovník, ako ho poznáme u nás, nemajú. Väčšinou si mysleli, že nádoby sú z chlebového cesta.  „Okrem medaily bol pre mňa veľkým zadosťučinením záujem laickej verejnosti, ktorá si súťažné kompozície mohla prezrieť po hodnotení odbornej poroty. Stretla som tam dokonca jednu Rusku, ktorá si ma pamätala ešte zo Svetového pohára z Luxemburgu spred dvoch rokov. Nevedela síce, ako sa presne volám, no v pamäti jej ostali moje medovníky,“ hovorí. Medaila z Erfurtu nie je však Máriina prvá. Zo spomínaného Svetového pohára si za expozíciu Aqua vitae, čiže Živá voda, tvorenej klasickou murovanou studňou a niekoľkými krčahmi, odniesla striebro.  „Bolo to obrovské prekvapenie a pocta zároveň, veď tam boli súťažiaci z 35 krajín, dodnes netuším, kde sa vo mne zobrala odvaha prihlásiť sa tam,“ hovorí skromne zručná majsterka.

Medovník nepadá ďaleko od stromu
Potvrdzuje tiež čiastočnú pravdivosť príslovia, že šusterove deti chodia bosé.  „Doma ešte nemám všetko napečené, prednosť mali zákazky,“ dôvodí. Okrem toho vedie aj kurzy ľudových remesiel. Vianoce sa jej spájajú predovšetkým s rodným Vernárom.  „Detstvo a sviatky si pamätám jednoducho krásne, bielo, zasneženo a čisto, najmä v duši. Snažím sa ich priblížiť, keď už nie zopakovať, aj mojim deťom, aj keď to v dnešnej dobe nie je jednoduché,“ vyznáva sa. Z domu si do manželstva priniesla aj kus tradície:  „U nás vo Vernári nesmeli chýbať bobáľky, ktoré budú ľudia poznať možno skôr ako opekance. V rodisku môjho muža sa nerobili, no jemu tak zachutili, že si ich dáva urobiť dvojnásobné množstvo a je ich snáď až do Nového roka,“ smeje sa. A už rozhutuje, čím prekvapí najbližšie. Bude to určite niečo originálne, lebo napriek tomu, že sa rada inšpiruje, nemá rada kopírovanie a uniformitu. Prezrádzať konkrétne nápady zatiaľ nechce. Určite však budú dýchať históriou. Pomáha jej s ňou aj najstaršia dcéra Martinka, ktorá práve tento odbor vyštudovala.  „Má doma obrovské množstvo literatúry, takže nemusím chodiť po knižniciach a zhľadúvať podklady. Zároveň je mojím poradcom a takým zdravým kritikom,“ pochvaľuje si Mária. Prostredná Veronika robila mame na kuchárskej olympiáde garde a tlmočníka.  „Vzala som ju aj preto, aby videla, že keď sa chce, ľudia dokážu vytvárať úžasné veci. A nielen tí skôr narodení. Približne deväťdesiat percent zúčastnených boli mladí ľudia.“ Veronika je tiež možným nasledovníkom medovnikárskej tradície. Už teraz pečie plece popri pleci s mamou. Pani Mária Muráriková však tvrdí, že žiadnu zo svojich troch dcér nebude nikdy do ničoho nútiť. I keď tajne dúfa,  „že aj tá najmladšia, ktorá študuje informatiku, má niekde v tom spodnom šuflíčku uchovanú vôňu medovníkov, ktorá ju v tom dobrom zmysle slova bude stále prenasledovať.“

Recept na najlepšie medovníčky
Potrebujeme: 400 g hladkej múky
(T 650), 120 g medu, 160 g práškového cukru, 60 g tuku, 2 vajcia, 1 kávovú lyžičku mletých korenín (škorica, klinček, aníz), 1 kávovú lyžičku sódy bikarbóny
Postup: V mise najprv poriadne premiešame všetky sypké ingrediencie, aby sa sóda bikarbóna rovnomerne rozložila. Do zmesi pridáme med, tuk a vajcia a vypracujeme cesto. Necháme ho odpočívať a zrieť na chladnom mieste 24 hodín. Potom cesto vyvaľkáme na hrúbku približne pol centimetra, ak vykrajujeme väčšie tvary, môže byť aj trochu hrubšie. Pred pečením potrieme rozšľahaným vajíčkom. Pečieme pri teplote 200 °C. Hotové môžeme ozdobiť bielkovou polevou, orieškom, mandľou alebo kandizovaným ovocím.

Tip
Napriek dlhoročným skúsenostiam Mária Muráriková stále tvrdí, že medovníkové cesto ju vie vždy znova prekvapiť a nemá ho celkom zvládnuté. Spomína najčastejšiu chybu pri výrobe.  „My gazdinky sa niekedy veľmi ponáhľame a medovníčky potrebujú čas. Takže by sme ich mali upiecť minimálne týždeň či dva pred sviatkami, aby stihli nasať vlhkosť zo vzduchu. Ak chceme proces mäknutia urýchliť, stačí nakrájať jabĺčko, dať ho do uzavretej nádoby s medovníkmi, a keďže med je veľmi hygroskopický, vtiahne vlhkosť do medovníčkov.“