Mojcasopis.sk

Oľga Feldeková v súkromí svojho muža chváli, pred kamerami v Sedem s r. o. je pre ňu zasa Ľubomír nevyčerpateľnou studnicou vtipných príhod. Jemu, známemu spisovateľovi a rozprávkarovi, dali recept na šťastné manželstvo dve rozprávky: O hlúpom Janovi a O hlúpej žene...

Sú manželmi viac ako 47 rokov. Keď Oľgu požiadal čerstvo vyštudovaný učiteľ Ľubomír Feldek o ruku, mala sedemnásť rokov a s pánom Feldekom si vykala. Odpovedala „áno“, pretože ju učili neodvrávať starším. Dnes je spokojnou ženou, ktorá hovorí, že lepšieho muža si nevie po svojom boku ani len predstaviť.

Obaja patria do malej skupiny ľudí, ktorým sudičky do vienka naliali atrament. Knihy ich sprevádzajú od útleho detstva, no každý sa k svojej  „písacej“ profesii dostal inou cestou, hoci tá Oľgina bola o niečo kľukatejšia. Nakoniec sa z nej stala v prvom rade matka a manželka na plný úväzok popri novinárskej a spisovateľskej profesii. „Keď som chodila do škôlky, starali sa o nás rádové sestričky. Oslovovali sme ich  ,milá sestrička‘  Vtedy som chcela byť  ,milá sestrička‘.  Prišiel tvrdý socializmus,  ,milú sestričku‘ sme začali volať ,súdružka sestrička‘, ale len veľmi krátko, lebo ich potom rozohnali do akýchsi táborov. Milé sestričky som viac nevidela a toto povolanie mi vyšumelo z hlavy. Potom som chcela byť učiteľka. V škole nás bíjavali trstenicou, tešila som sa, že keď budem učiteľka, tiež budem biť svojich žiakov. Keď nás prestali biť, prešlo ma to. Postupne sa moje túžby menili, až kým som nestretla svojho budúceho muža – spisovateľa. Vtedy som sa rozhodla byť spisovateľkou, ale predovšetkým manželkou,“ hovorí. Nuž, o zaujímavých povolaniach snívala ako dieťa. Jej manžel bol ako dieťa podstatne (ne)náročnejší. Chcel byť čo najrýchlejšie dospelý. Na Vysokej škole pedagogickej v Bratislave vyštudoval slovenský jazyk a literatúru, Oľga ho istým spôsobom nasledovala a na Univerzite Komenského absolvovala odbor žurnalistika. No ešte predtým, ako si sadla do vysokoškolských lavíc, musela si vylepšiť kádrový profil. Rok pracovala ako robotníčka v Tesle Orava a až po tejto fantastickej skúsenosti ju žurnalistika prijala s otvorenou náručou.

Zbožňujem ju, no niekedy by som ju zabil...
Dnes sú manželia Feldekovci uznávaní slovenskí literáti, ktorí nespia na vavrínoch a stále majú potrebu tvoriť. O vzájomnej kritike literárnych diel či príspevkov sa však hovoriť nedá.  „Kritikom som len ja, moja žena je cenzor,“ hovorí Ľubomír, manželka Oľga mu oponuje.  „Sme jeden druhému pochlebovační.“  Možno sa to na prvý pohľad zdá, no manželia si do svojej spisovateľskej kapusty nelezú. Oľga je okrem iného literárna odborníčka na tajomstvá Sloveniek, no tajomstvá Slovákov nechala s radosťou na manžela.  „V knihe Tajomstvá Sloveniek som o Slovenkách napísala to, čo som si všimla, čo mi pripadá zábavné a čo obdivujem. Tajomstvá Slovákov neriešim. Tie si zas všíma môj muž. Jeho kniha Prekliata Trnavská skupina by sa dala vnímať aj ako tajomstvo Slovákov.“ V pochlebovaní či chvále ako-takej vidí Oľga úspech svojho harmonického manželského zväzku, Ľubomír je zasa v receptoch na šťastné manželstvo výrazne ovplyvnený rozprávkami.  „Tých receptov je veľa, ale rád upozorňujem najmä na tie dva, ktoré sú v ľudových rozprávkach. Prvý je v rozprávke O hlúpom Janovi, druhý v rozprávke O hlúpej žene. My žijeme podľa prvého,“ dodáva so smiechom na margo svojho partnerského šťastia spisovateľ. Ak si myslíte, že sa manželia intelektuáli takmer po päťdesiatich rokoch nevedia „presladene“ oslovovať, ste na omyle. „Ja svojho muža oslovujem Ľubinko. On ma väčšinou neoslovuje. Pripravím obed a poviem: Ľubinko? A on povie: Čo je? A ja poviem: Poď papať.“  Aj preto je Oľga presvedčená o tom, že lepší chlap ako jej manžel neexistuje.  „Keby existoval, nežila by som s Ľubkom,“ priznáva, ale zároveň pripúšťa, že  jej dokonalý chlap ju vie aj poriadne  „vytočiť“.  „Neznášam, keď má vypnutý mobil a nie je doma.“ A čím „vytáča“ ona jeho? Prehreškami proti slovenčine.  „Zbožňujem svoju ženu, ale zabil by som ju, keď  hovorí ‚diefča‘,  ‚šetko‘, ‚ksel‘ a podobné nepochopiteľnosti, ktoré sa vyskytujú v  ‚tvrdošanskom nárečí‘.“ Nuž, ani príroda nie je bez búrky.

Vianoce á la Feldek
Nie je tajomstvo, že Feldekovci sú rodinou neobyčajne plodnou. Sú šťastnými rodičmi piatich detí, z ktorých každé stojí pevne na svojich nohách. Ich najstarší a jediný syn Martin žije v Prahe a má vydavateľstvo, druhá v poradí je dcéra Ľubka, tá pracuje ako redaktorka encyklopédií a historických kníh. Tretia dcéra Oľga má vyštudovanú pantomímu, Anička pracuje ako fotografka. Najmladšia dcéra Katka vyštudovala hudobno-dramatický odbor, venuje sa spevu, najmä šansónom.  Spieva na Novej scéne v muzikáli Neberte nám princeznú. Najnovšie sa predstavila v hlavnej úlohe hry Smrť v ružovom - hrá a spieva Edith Piaf. Aničkino tehotenstvo zamiešalo karty príprav tohtoročných Vianoc. „Okolo Vianoc sa má našej dcére Aničke narodiť syn. Naše piate vnúča. Modlím sa, aby boli obaja zdraví, a veľmi sa teším. Na Vianoce sme boli doteraz všetci spolu. Pri stromčeku nás býva už niekoľko rokov sedemnásť,“ hovorí zatiaľ štvornásobná stará mama. Podľa všetkého teda bude pri štedrovečernom stole tento rok spinkať o jedného  „Feldeka“ viac. Mnohopočetná rodina sa vskutku zaujímavo vyrovnala s rozdávaním darčekov. „Keďže nás je veľa a keby mal dať každý každému darček, rozbaľovanie by trvalo do Nového roka a tých zbytočností by sme sa potom prácne zbavovali, darčeky dostávajú iba vnúčatá. Pred mnohými rokmi sme si dávali darčeky aj my s manželom. Vyčerpalo nás to z peňazí, tak sme si jeden rok povedali, že naše darčeky budú v hodnote iba desať korún. Ja som dostala krém na tvár, vtedy stál osem korún, a dve koruny v priloženej obálke. Ja som si to zjednodušila a dala som do obálky rovných desať korún,“ priznáva so smiechom Oľga, ktorá má Vianoce z detských čias spojené najmä so spomienkami na zasneženú rodnú Oravu.  „Vianoce boli vždy nádherné. Prišiel sneh aj milovaný ocinko z Bratislavy. Pod stromčekom som nachádzala úžasné knihy, vonku mrzlo, v izbe praskal oheň, celé dni som si pri peci čítala a večer nám rodičia hrávali bábkové divadlo.“  Ľubomír má tak isto svojské spomienky.  „Keď sme žili v Žiline, chodievali sme na Vianoce do Púchova, kde som mal babku a krstných rodičov. Otec si na tú veľkú, asi 40-kilometrovú cestu požičiaval od priateľa auto. Áut bolo vtedy málo. Zdalo sa mi, že sme jediným autom na ceste, iba kdesi pri Bytči sa raz objavilo ďalšie auto idúce v protismere a s tým sme sa zrazili.“

vizitka
Ľubomír Feldek

Vek: 72
Čím sa preslávil: Dlhé roky pracoval ako redaktor vo viacerých periodikách a vo vydavateľstve Slovenský spisovateľ.  V revolučnom roku ’89 bol prvým, kto vyzval Komunistickú stranu, aby sa vzdala moci a stal sa zakladajúcim členom VPN. V roku 1992 ho zažaloval minister kultúry Dušan Slobodník „Za to, že som čítal noviny.“ Poznamenal Ľ. Feldek.
V období dlhotrvajúceho sporu sa spisovateľ spolu s rodinou presťahoval do Prahy. Dnes sú opäť bratislavčanmi. Ľubomír Feldek, zástupca tzv. Trnavskej skupiny konkretistov, má na konte množstvo básnických zbierok, próz, esejí, rozprávok a divadelných hier, okrem toho je jedným z najvyhľadávanejších prekladateľov poézie. Je plodným prekladateľom poézie a drámy (Shakespeare, Sofokles, Majakovskij, Puškin, Goethe, Apollinaire).

Významné ocenenia: Krištáľové krídlo
za rok 2007 v kategórii Literatúra a publicistika a za  „veľký príspevok k rozvoju rusko-slovenských kultúrnych vzťahov“ dostal  vyznamenanie od ruského prezidenta Vladimira Putina.

vizitka
Oľga Feldeková

Vek: 65
Preslávila sa ako: novinárka, prozaička, scenáristka, dramaturgička, glosátorka relácie Sedem s r. o. a prekladateľka z poľského jazyka. Dlhé roky žila takpovediac „v tieni“ svojho známeho manžela, dnes je z nej uznávaná spisovateľka (Dievča a šťastie, Veverica, Tajomstvá Sloveniek) a fejtonistka (Niekedy spávam s okuliarmi, aby som lepšie videla na sen). Knihy tvoria neoddeliteľnú súčasť jej dňa.  „Najradšej čítam v posteli, a to aj cez deň, a každý večer pred spaním. Je nádherné zaspať s knižkou v ruke. Keď zaspím, objemnejšia mi padne na nos, zobudí ma a pokračujem v čítaní. Paperbekové sú tolerantnejšie. Tie ma nezobudia,“ smeje sa.