Muž, ktorý obohatil tanečnú scénu o dupák, sexsymbol slovenských žien, herecký vzor, ale aj milujúci partner. Jozef Vajda naštartoval život po päťdesiatke na plné obrátky a urobil dobre!
Na začiatku boli recitačné súťaže a púchovské ochotnícke divadlo, v ktorom si Jozef Vajda ako 9-ročný zahral postavu Kaya, malého väzňa Snehovej kráľovnej. Na javisku sa mu zapáčilo a túžil na ňom stáť častejšie.
"Túžbu byť hercom som nosil v kútiku duše, ale nemal som odhodlanie a sebavedomie prihlásiť sa na Vysokú školu múzických umení. Aby som podal prihlášku, na to ma naštartovali pán profesor Huba a pán Záborský. Stihol som to na poslednú chvíľu a vzali ma," spomína na začiatky Jozef Vajda. Nie je tajomstvom, že otec si Jožovu kariéru najskôr predstavoval v lekárskom plášti, no našťastie v správny čas pochopil synovo nadšenie pre herectvo. "Môj otec bol úžasný. Pochádzal z rodiny, kde boli samí umelci. Jeho brat bol dlhé roky riaditeľom konzervatória, ďalší brat bol herec, sestra violončelistka a druhá sestra operetná speváčka. Mal pre mňa absolútne pochopenie." Otcovo prianie aspoň trochu splnil, keď si v seriáli Ordinácia v ružovej záhrade obliekol primársky plášť.
Vajda vajdom
Šarmantný Jozef Vajda je typ herca, ktorého by Hollywood vyvážil zlatom. Na Slovensku má aspoň poriadne zaplnený diár. V týchto dňoch skúša hry Matka Guráž a Odchádzanie v Slovenskom národnom divadle, ktoré by diváci mali vidieť v novembri. No už 23. októbra by mal do kín prísť film Cinka Panna, kde stvárnil akúsi osudovú rolu. "Vajda v ňom hrá vajdu. Režisér Dušan Rapoš ma do tejto úlohy obsadil asi preto, že to bol úžasný komerčný ťah," smeje sa herec, ktorý by so svojou stavbou tela dokonale pasoval do akčných trhákov. Tie ho však, ako hovorí, absolútne "neberú". "Mám rád komornejšie hĺbavejšie filmy, ktoré ma obohacujú, a nieže v priebehu prvých dvadsiatich sekúnd umrie dvadsať ľudí a nikto ani brvou nepohne. V diele Zločin a trest zabil muž jednu ženu a trápil sa tým 300 strán. Dnes sa človek nad veľkými vecami nepozastavuje. Fascinujúca je smrť," dodáva na margo krvavej kinematografie. Pre slovenskú kinematografiu, ktorá vstáva z mŕtvych, má len jedno prianie - oscarový film. "Je veľmi dôležité, že sa na Slovensku znova niečo točí, a je to dobré najmä pre slovenských hercov. Aj keď možno nemajú až takú zmysluplnú robotu, podstatné je, že majú robotu a herectvo na Slovensku nevyhynie. Pomaly som mal pocit, že všetci pôjdu do Česka a na Slovensku sa už ani točiť nebude." V popularite mu pomohla aj druhá séria tanečnej šou Let's Dance. Dupák a la Vajda sa zapísal do kroniky tanečných kreácií, no pre Jozefa to znamená dlhodobú tanečnú abstinenciu na verejnosti. "Som rád, že dupák tak zarezonoval. No kdekoľvek by som prišiel a začal tancovať, tak by sa ľudia dívali na to, ako dupem. Bolo to fajn, bavil som sa počas celého obdobia a mám z toho stále dobrý pocit."
Starý? A čo to znamená?
Sú muži, ktorí po dovŕšení päťdesiatky dajú dobrovoľne zelenú pivnému pupku a hliveniu pred futbalovou reprízou. Jožo je presný opak. Po polstoročí svojho života akoby uťal. Zabudol na minulosť a začal žiť prítomnosťou. "Neviem, čo je staroba, a slovo starý nepoužívam. Som primerane mladý. Ten okamih, ktorý práve prežívam, je najpodstatnejší. Nie som jasnovidec a ani ním nechcem byť. Prišla životná zmena, je to normálne. Zmena je život, zmena môže znamenať katastrofu, ale nasmeruje život iným smerom. Nikdy nevieme, či je niečo správne, alebo nesprávne, ale človek by mal mať cit pre to, čo mu robí dobre. No človek je buď pohodlný, alebo má zo zmien strach. Strach je hlúpa ľudská vlastnosť." A čoho sa bojí naoko nebojácny Jozef Vajda? "Sám seba, svojich úletov, fantazmagórií, lenivosti a eufórie, v ktorej robím hlúposti." Hlúposťou určite nebolo rozhodnutie prestať fajčiť, Jožo pred pár dňami oslávil druhé výročie života bez nikotínu. "Veľakrát som prestal s fajčením, no znova som si zapálil. Na javisku v rámci hry fajčím, teda presnejšie len vydychujem dym. Neláka ma to zapáliť si mimo neho. Cigarety sú hlúposť, nie závislosť. Vtedy mi to chutilo, no treba sa vzdať takej chuti, pretože človek si platí za to, že sa dostáva do hrobu," hovorí herec, ktorý dbá nielen o svoje zdravie, ale aj o svoje telo a občas bojuje s označením narcis z úst neprajníkov a lenivcov. "Dnes je normálne, že sa muž o seba stará. Pred dvadsiatimi rokmi to bolo iné. Som toho názoru, že keď má človek rád sám seba, môže mať rád druhých. Človek by si mal svoje telo vážiť," obhajuje sa a dodáva, že mnoho známych či priateľov si klepalo na čelo. Kúpanie v studenom Dunaji je v Jozefovom živote bežný jav rovnako ako beh vo voľnej prírode či cvičenie s osobným trénerom.
Smola, dámy, zadaný!
Pri slove ženy sa v hercových očiach prebudia hravé iskierky. "Ženy sú korením mužovho života. Keď sa muž prestane o ženy zaujímať, mali by ho dať rovno do truhly a zakopať, lebo skončil," vtipkuje známy milovník ženskej krásy, ktorý má oči už niekoľko rokov len pre jednu - Júliu. "Spoznali sme sa v piešťanských kúpeľoch. Čítala knihu, ktorej názov ma zaujal. Dali sme sa do reči a ja som začal prichádzať na to, že tejto žene rozumiem. Keď som cítil, že sa na mňa pozerá, alebo bola v mojej blízkosti, začali mi padať veci z ruky a nevedel som prečo. Zrazu bola všade zvláštna energia, a tá ma zasiahla. Máme 90 percent spoločných záujmov, čo je bombastická vec. Rozumieme si a verím, že ma má skutočne, ale skutočne rada," dodáva s láskou v hlase muž, ktorý je paradoxne stále na papieri ženatý s matkou svojej jedinej dcéry. O tom, že s hercom Jozefovho kalibru nie je ľahký život, vedia zrejme obe dámy svoje. "Mám svoje muchy. Za to sa ospravedlňujem svojej žene, ale aj terajšej priateľke. Tie moje stavy pred premiérami a pred rôznymi situáciami, keď mám toho dosť a potrebujem mať pokoj... Som večne nespokojný. Obdivujem všetky, čo to so mnou vydržali," dodáva s pokorou.
VIZITKA
Jozef Vajda (53)
Narodil sa: 31. júla 1955
Stav: Oficiálne ženatý a šťastne zadaný.
Angažmán: Jozej Vajda vyštudoval VŠMU, hneď po škole pôsobil na Novej scéne a od roku 1980 až doteraz má angažmán v SND.
Ocenenia: Na konte má 10 Cien Litfondu, Zlatú slučku za dabingový výkon a v roku 2004 ho nominovali na Krištáľové krídlo a cenu Igric.
