Mojcasopis.sk

Nie je to tak dávno, čo svet hudobného priemyslu spoznal novú tvár. Počas pár mesiacov sa stala popovou hviezdou číslo jeden , ovládla hitparády, vydala album a stala sa módnou ikonou. Mnohí priaznivci, ale aj neprajníci ju označujú za nástupkyňu Madonny.

Ak ste si mysleli, že táto speváčka je produkt šikovných producentov, tak ste sa pomýlili. Dvadsaťštyriročná slečna, ktorej pravej meno je Joanne Stefani Germanotta, za svoj úspech vďačí hlavne sebe. Nielen že je autorkou kreatívnych nápadov vo videoklipoch, skladá si aj texty a hudbu. Skrátka, ako sama hovorí, všetko drží pevne v rukách. Keď ste aj vy v pomykove a zaujíma vás, kto sa v skutočnosti skrýva za kostýmami, parochňami, množstvom mejkapu a umeleckým menom Lady GaGa, z rozhovoru budete určite múdrejší...

Ako vás hudobne ovplyvnilo to, že ste vyrastali v New Yorku, chodili do školy na Manhattane a žili život dieťaťa z horných desaťtisíc?
Študovala som klasickú hudbu a vyrastala v džezových kluboch, neskôr som začala hrávať v džezových kapelách, chodila som do speváckeho zboru a hrala som aj rock and roll... Skrátka, odmalička som bola totálne pohltená hudbou. Nebola som dievča, ktoré by sa išlo potrhať za tým, aby mohlo chodiť s chlapcami von... Vždy som chcela byť umelkyňou.

Keď vás ešte ľudia nepoznali ako Lady GaGa, písali ste hudbu a texty pre rôznych interpretov, napríklad Britney Spears či Pussycat Dolls. Dnes skladáte a píšete pre seba. Ako k tomu pristupujete, snažíte sa za každú cenu napísať hit?
Pre mňa musí byť pieseň melodická a musí sa v nej objaviť veľký zbor. Inšpirácia prichádza náhle a takmer stále, neviem to vysvetliť, ale je to, ako keď vás niekto veľmi silno kopne a vy zrazu viete, že to, čo tvoríte, bude hit. Vždy hovorím, že najlepšie skladby prichádzajú samy. Jednoducho začnem skladať melódiu, zrazu sa mi k tomu zjaví v hlave text a takto nejako to zo mňa lezie. Ak ten proces trvá dlhšie ako tridsať minút, je viac ako isté, že to nebude dobrá pesnička.

Líši sa váš prístup v prípade, že tvoríte hudbu pre niekoho iného?
Niekedy, keď píšem svoje skladby, beriem na seba väčšie riziko, nebojím sa kontroverzie a využívam ju. Vždy si vymyslím niečo, čo by možno iný umelec neurobil, pretože by sa bál reakcií okolia. Ale musím povedať, že sa až tak veľmi neobmedzujem a pre iných sa snažím písať rovnako dobre ako pre seba. (smiech) Niekedy robím niečo na mieru pre konkrétneho umelca, použijem ho ako moju múzu a inšpiráciu, ale pokiaľ ide o melódiu, pochádza vždy z rovnakého miesta – z mojej duše.

Jeden z vašich veľkých hitov je skladba Paparazzi. Aké je podľa vás jej posolstvo?
V prvom rade som veľmi spokojná, že existuje niekoľko rôznych výkladov tejto pesničky. Musím sa priznať, že to bol môj cieľ. Pieseň je o niekoľkých rôznych veciach, ale v prvom rade som vychádzala z môjho osobného životného zápasu: chcem slávu alebo lásku? Je to aj o tom, že sa do mňa zamiluje paparazzi. Je to o médiách, o tom, ako ľudí sledujú za každú cenu, ale aj o tom , ako hviezdy zo seba robia hlupákov na ktorejkoľvek komerčnej stanici. Je to milostná pieseň pre kamery a fotoaparáty , ale aj zamilovaná pieseň o láske a sláve – môžete mať oboje alebo len jedno z toho...?

Debutový album sa volá Fame (Sláva). Z pohľadu na vašu momentálnu popularitu sa zdá, že ste si  tento stav predpovedali. Cítite sa slávna?
Vždy som si myslela, že som slávna, aj keď som v skutočnosti nebola. (smiech) Sláva bola doposiaľ  pre mňa niečo, čo vychádza zvnútra, niečo, čo je skutočne zakorenené hlboko vo mne a v mojej tvorbe. Nakazila som tým nielen seba, ale aj mojich priateľov. Myslím, že sláva, ktorú prežívam teraz, je úplne iná, je to pre mňa obrovský zážitok. Dnes to vnímam tak, že sláva je, keď nikto nevie, kto ste, ale všetci sa to snažia zistiť. To sa presne deje mne. Preto sa moje pesničky šplhajú na prvé priečky hitparád, preto sa môj album stále predáva. Ľudia sa ma, skrátka, snažia spoznať, objavujú mňa aj moju tvorbu. Pátrajú po tom, kto som a aká naozaj som. Tento druh slávy je veľmi špeciálny, treba ho brať ako dar a chápať pozitívne, pretože môže ovplyvniť životy ľudí, čo je na jednej strane veľkolepé, ale je pravda, že si treba dávať pozor na to, aby človek neskĺzol do príliš egocentrickej roviny. Priznávam však, že je to jeden z najlepších pocitov. Keď vidíte, že oblečenie, ktoré milujete, štýl, ktorý uznávate, a hudba, ktorú robíte, masovo ovplyvňuje kultúru, je to božské. Viem, že je to rýchlo pominuteľné, a preto poviem už len toľko: nemám nič a zároveň všetko, ale naozaj bytostne milujem to, čo robím.

Čítala som, že ste chodili do školy so sestrami Hiltonovými. Boli ste v tom čase priateľky?
Vtedy sme sa veľmi nekamarátili. Do triedy som chodila s Nicky, Paris je totiž o niečo staršia. Vnímala som ich ako veľmi milé, pekné a vždy dokonale upravené dievčatá. Ja som bola iná, zvláštna, niekedy pre ostatných až divná. Robila som divadlo, chodila som extravagantne oblečená, s množstvom červeného rúžu, niekedy som mala extémne vytočené vlasy, proste chcela som  byť teatrálna a získať si pozornosť. Dnes sa na tom smejem, pretože to isté robím stále, len si tým zarábam na mimoriadne slušný život.

Musím sa vás opýtať na meno Lady GaGa, počula som rôzne historky o tom ako vzniklo...
Inšpirovala ma pesnička Radio Ga Ga od skupiny Queen. Jedného dňa som sa snažila teatrálnym spôsobom napodobňovať Fredieho, a hrala som na klavíri presne túto skladbu. Priateľ sa na mňa díval, smial sa a vravel mi, že som Ga Ga presne tak ako Mercury. (smiech) Potom ma tak oslovovali aj v štúdiu a všetci sme si na to zvykli. Ďalej už nebolo čo  riešiť.

V jednom rozhovore ste dokonca spomenuli, že sa cítite ako ženská verzia Fredieho Mercuryho. Stále máte ten pocit?
Myslím, že áno. Niekedy sa vnímam počas javiskovej šou ako hermafrodit. (smiech) Na jednej strane som super ženská, úžasne sexi, ale na druhej strane sa občas cítim ako chuligán a frajer. Viete, hudba je odrazom toho, kto som, a ja som vyrastala ako divadelné dieťa. Študovala som hudobné divadlo a šou, masky či kostýmy sú súčasťou môjho vyjadrovania. Bola som tanečnica, herečka aj speváčka a Lady GaGa  je mix všetkých svetov, ktorými som si v rámci profesií prešla. A Fredie Mercury ma v tomto veľmi ovplyvnil, pretože to robil podobným spôsobom.

Keď sme pri tom divadle... Váš vzhľad sa niekedy nedá rozoznať od masky. Kde čerpáte nápady?
Moja mejkapová ikona na začiatku bola moja mama, potom Marilyn Monroe a neskôr Judy Garland, pretože milujem Čarodejníka z krajiny Oz. Som fascinovaná týmito ženami,   ktorých smrť bola poznamenaná veľmi smutnými okolnosťami (pozn. ide o americkú klasickú rozprávku, v ktorej hlavné predstaviteľky Judy Garland a Adriana Caselotti predčasne zomreli, v prípade Judy to bolo predávkovanie liekmi, v prípade Adriany rakovina). Chápem, že to možno pôsobí trochu morbídne, ale som tým jednoducho posadnutá. Zdali sa ako silné a krásne ženy, ale predsa v nich bolo niečo tajomné, čo sme nikdy nevideli a nespoznali.

Aj vy v sebe skrývate niečo podobné?
Čo sa týka mojej práce, provokujem sexualitou, som lascívna, vulgárna a neviem, čo je tabu, ale na otázku, či niečo skrývam, odpovedám nie.

Ste novou tvárou pre nadáciu MAC AIDS fond. Aký je váš cieľ na tento rok?
Dala som si urobiť test HIV, a to nie preto, lebo spávam každý večer s iným mužom. Keď som bola dlhodobo na cestách, zabudla som sa starať o svoje telo. Tak som sa zobudila a povedala som si: Ou, som doma v New Yorku, idem navštíviť svojho gynekológa a dám si spraviť HIV test. Ženy by sa mali vedome chrániť. Nechcem vyzerať, ako vystrihnutá z glamour časopisu, bez toho, aby som ženám nepripomenula, že keď idú v noci do klubu, mali by si hodiť do kabelky spolu s rúžom aj kondóm. Skrátka, môj odkaz znie: Položte si kondóm do svojej peňaženky a zachráňte si svoj posraný život. A nevolajte mi cez víkend s plačom. Je to možno neskutočné, ale chcem, aby bolo módne byť rozumný.

Čo ešte by sa mal svet o Lady GaGa dozvedieť?
Len by som chcela zdôrazniť, že celý album, jeho kreatívny obsah, videá, filmy a vystúpenia v televízii, všetko držím pevne v rukách a za všetko zodpovedám ja a nikto iný. Je to moja vizitka, na ktorej mi naozaj úprimne záleží.