Mojcasopis.sk

Herec spôsobil nedávno šok všetkým verným divákom Ordinácie v ružovej záhrade, keď povedal, že seriál opúšťa . Za akých okolností a prečo sa tak rozhodol, nám okrem iného prezradil v rozhovore.

So seriálovým primárom Gregorom sme sa stretli v divadle počas predstavenia Hamlet, v ktorom stvárňuje postavu Laertesa. Počas hodinovej pauzy medzi výstupmi sme sa s ním porozprávali nielen o divadle, odchode z najsledovanejšieho slovenského seriálu, ale aj o tom, ako sa mu spolunažíva s jeho dlhoročnou láskou, tiež jednou z najobsadzovanejších slovenských herečiek Táňou Pauhofovou. Prezradil aj niečo viac o novom seriáli, ktorý pomaly začína nakrúcať pre televíziu JOJ.

V Hamletovi vystupujete na začiatku a na konci hry... Medzi výstupmi máte viac ako hodinu čas, čo vtedy zvyknete robiť?
Väčšinou bývajú medzi výstupmi krátke pauzy a vtedy nie je možné, aby som robil počas predstavenia ešte niečo iné, všetko sústredenie a myšlienky smerujú na javisko. Keď mám takúto dlhú chvíľu, väčšinou sa venujem inej práci, učím sa texty alebo si čítam. Stalo sa mi už aj to, že keď som bol veľmi unavený, nastavil som si budík a schrupol som si. To je však vždy riziko, že sa nezobudím a nestihnem výstup. Druhá vec je, že musím vstať aspoň pätnásť minút predtým, aby som sa stihol prebrať a zorientovať v texte.

V inscenácii síce nehráte hlavnú úlohu, ale nie je to typ roly, s ktorou by sa veľmi rád stretol každý herec vo vašom veku?
Nemyslím si, že práve to je méta... Aj keď Hamlet rozhodne patrí do kategórie kultových mužských postáv podobne ako Othello, Oidi-pus, kráľ  Lear alebo Cyrano.  Takéto  tituly  sa v jednom divadle robia raz za pätnásť, dvadsať rokov. Takže ak je herec členom divadla a nechytí ho to, keď má na to vek, tak si tú postavu pravdepodobne už nikdy nezahrá. Ale ja som aj tak nikdy po žiadnej postave extra netúžil. Vždy jednoducho príde príležitosť a musíš sa s ňou popasovať najlepšie, ako vieš. Záleží aj na tom, v akom období sa to stane. Ja som napríklad hral Oidipa, postavu, ktorú mladý človek nemá šancu pochopiť, nieto ešte  zahrať, hneď po škole. Teraz po desiatich rokoch by som to hral určite inak.

V spomínanej inscenácii kritika váš výkon príliš nepochválila. Dotklo sa vás to?
Bolo to jedno z prvých predstavení v Národnom divadle a vtedy som dával veľmi veľký pozor na kritiku a zaujímal som sa o všetko, čo povedia. Neskôr som však zistil, že kritika je do veľkej miery subjektívna. Divák si v konečnom dôsledku aj tak urobí názor sám. Tiež si myslím, že neexistuje dobré a zlé predstavenie, ono je vždy také, aké sa zdá tomu konkrétnemu divákovi. A všetci vieme, že sa nedá vyhovieť každému, vždy sa nájdu tí, ktorým sa to páčilo viac, aj tí, ktorým sa to páčilo menej. A keď som si toto uvedomil, prestal som si kritiku, čo nikam nevedie, pripúšťať. Čím nechcem povedať, že neberiem do úvahy inšpiratívne, hoci aj kritické názory iných.

Je úplne normálne, že človek niekedy nemá svoj deň. Vy musíte takmer každý večer stáť na javisku a zabávať stovky ľudí, aj keď vám práve nie je do smiechu. Ako sa dokážete preladiť, máte nejaký rituál?
To je naše povolanie, nemôžem sa jednoducho zašiť v kancelárii za počítač. O siedmej musím vyjsť na javisko, či je dobre, či je zle. Ľudia niekedy čakajú na lístky mesiace alebo aj pol roka, zaplatia si za to predstavenie, a prečo by ich malo zaujímať, ako sa herec cíti... Mňa nakopne asi až ten moment, keď som na javisku a zacítim energiu divákov, ktorí sú tam, majú chuť sa dívať a počúvať. Priznávam, že nie vždy sa dá celkom odtrhnúť od reality, hlavne keď  je niekto z blízkych chorý, keď sa niečo nepodarí, vtedy je ťažšie potlačiť to a sústrediť sa.  Nemám žiadny výnimočný rituál, jediné, čo robievam pravidelne, je, že si pred predstavením opakujem texty, dám si kávu, tesne pred siedmou idem do sprchy, dám si kostým a idem na javisko.

Čo vás vyčerpá viac, celý deň strávený na pľaci alebo ťažké predstavenie?
Práve nedávno som to riešil a ešte stále riešim. Posledné dva týždne som hral všetky dni okrem pondelkov, keď  je v divadle voľno. Všetko  náročné inscenácie, ako sú Herodes a Herodias, Tak sa na mňa prilepila, Skrotenie zlej ženy, Tančiareň, Karenina a musím povedať, že som bol  taký vyčerpaný, že som si uvedomil, že môžem točiť od rána do večera a nikdy mi to nezoberie toľko energie, ako keď  hrám deň po dni ťažké predstavenie. Nehovoriac o tom, že napríklad Karenina končí o pol jedenástej večer a tesne potom som taký vypätý, že určite nemôžem zaspať  hneď po príchode domov. Potrebujem minimálne hodinu a pol, kým to zo mňa opadne. Nakrúcanie Ordinácie rozhodne také náročné nie je, aj keď teraz ma čaká seriál, ktorého realizácia bude určite zložitejšia.

Keď sme pri tých seriáloch, nemáte pocit, že odkedy hercov prostredníctvom nich ľudia spoznávajú, chodia do divadla viac?
Veľa ľudí sa ťažko orientuje na základe programu alebo jednotlivých titulov a určite si vyberá aj podľa toho, kto v tom hrá, ale tak to bolo aj v minulosti. Aj staršia generácia nám hovorila, že ľudia vždy chodili do divadla kvôli svojim obľúbencom... A ja na tom nevidím nič zlé. Keď chce niekto vidieť herca z obrazovky naživo, nech pokojne príde do divadla, samozrejme do toho,  v ktorom ten herec hrá. (Smiech) Ale neviem to úplne posúdiť, pretože SND nikdy nemalo problémy s návštevnosťou.

Naozaj ste si nevšimli, že by bolo v divadle o niečo viac mladých ľudí, čo sa prišli po-zrieť na svoje idoly, a nie na konkrétnu hru?
Povedzme si pravdu, kto to nerobí? Ja keď chcem ísť napríklad do kina a vidím, že v nejakom filme hrá De Niro, Hopkins, Oldman, Al Pacino, prípadne ho režíruje môj obľúbený režisér, tiež ma častokrát nezaujíma, o čom ten film je, pretože oni sú pre mňa zárukou, že bude za niečo stáť. Niekedy sa stane, že som sklamaný, ale aj tak to robím. Zvláštny moment pre mňa nastáva, keď ma ľudia poznajú z chronicky známej postavy v televízii, ktorú hrám niekoľko rokov. Prirodzene očakávajú, že budem rovnaký, a potom sú prekvapení, keď  je to inak, čo je, samozrejme, dobre. Stále sú však aj dospelí ľudia, ktorí v divadle nikdy neboli, a keby ich tam mali prilákať seriály, vravím si prečo nie.

V niektorých inscenáciách vás režiséri vyzliekajú. Aký je váš postoj k nahote na javisku?
Mám s tým veľký problém. Nerád sa vyzliekam a ukazujem, vždy sa chcem tomu radšej vyhnúť. Keď sme skúšali Tak sa na mňa prilepila a režisér mi prvýkrát oznámil, že sa mám vyzliecť, mal veľa roboty, aby ma presvedčil, že to nie je nejaký márnomyseľný réžijný výstrelok. Iná možnosť však nebola, keď uvážime, že tá postava sa vymkne nahá predo dvermi a rieši, že sa nemá kde skryť, čo by bolo asi ťažko uveriteľné, keby som to hral oblečený.

Aké je to pre herca byť tri roky stotožňovaný s jednou seriálovou postavou? Nemali ste pocit, že vám za ten čas možno unikali iné príležitosti?
Ani nie. Keď som začal hrať v Ordinácii, začali sa nakrúcať aj iné seriály a mne ponuky chodili stále. Moja postava bola dosť veľká, mám veľa práce v divadle, takže ďalšiu podobnú prácu by som už nezvládal, a z toho, čo mi bolo ponúkané, som nemal pocit, že by išlo o  nejakú lepšiu alternatívu a o niečo, čo by stálo za to.

Teraz ste sa rozhodli definitívne. Predpokladám, že ste už mali tej gynekológie vyše hlavy...
Asi už aj hej.  Odchod som zvažoval už pred dvoma rokmi, chcel som to urobiť aj minulý rok, ale vždy ma tvorcovia zlomili a presvedčili, aby som išiel ďalej. Niekedy už bolo tej gynekológie toľko, že už som bol dokonca v štádiu, že by som išiel robiť čokoľvek, len aby to bolo niečo iné. Keď si to však znova prechádzam, myslím si, že je ľahké med vymeniť za niečo lepšie, ale nový seriál je vždy riziko a nikdy sa nedá dopredu povedať, ako to dopadne.

Tento rok ste nedostali cenu OTO, nebol aj to jeden z dôvodov, pre ktorý ste sa rozhodli s postavou Gregora rozlúčiť?
Podľa mňa po troch rokoch už tá postava aj tak musí liezť všetkým na nervy. Už sa mu stalo všetko... Vyspal sa s každou ženou, s každým sa pohádal aj udobril, bol primárom, vystriedal všetky posty okrem riaditeľského, a ani nie je predsa normálne, aby sa jednému človeku stalo všetko na svete. Určite moje rozhodnutie neovplyvnilo to, že som nedostal cenu OTO. Myslím si, že pre človeka a herca znamená koniec, keď začne brať ocenenia automaticky a nepripúšťa, že by ich mohol mať aj niekto iný.  V tomto štádiu, chvalabohu, nie som. Veľmi som tlieskal minuloročnému galavečeru, ktorý bol plný irónie do našich radov, zrazu sme videli na javisku ľudí, ktorí majú niekoľko ocenení, kedysi boli na vrchole a dnes si na nich pomaly nikto nespomenie. Potom prišiel na javisko pán Chudík, ktorý možno také ocenenie nikdy nedostal, ale vidíte, že si celý život udržal úroveň, bol medzi najlepšími a dokázal žiť  a pracovať tak, že jeho prácu si ľudia vážili celý život. A to je pre mňa sympatická cesta, a nie honba za cenami.

Zo zákulisia som sa dozvedela, že by mal doktor Gregor v seriáli skončiť smrťou. Môžete to potvrdiť?
To sme už, samozrejme, riešili  s tvorcami a usúdili sme, že odchod takej veľkej postavy po troch rokoch musí mať nejakú váhu. Malo by to byť do určitej miery prekvapenie a možno aj šok. Práve preto sa snažíme, aby nepoznali všetci do bodky scenár skôr, ako sa to odvysiela. Takže preto sme sa dohodli, že správa o tom, že odchádzam, bude končiť pri tom, že odchádzam. (Smiech)

Začínate nakrúcať nový seriál pre televíziu JOJ, môžete vaše pôsobenie v ňom bližšie špecifikovať?
Ešte je skoro, aby som prezrádzal detaily, ale pôjde o desaťdielny seriál, kde budem hrať lekára. Nebude to lekár, ako bol Gregor, rozhodne nie je gynekológ. Bude mať do činenia s kriminálnymi prípadmi, ale nepôjde len o patológa a súdneho lekára, bude mať ešte jednu pridanú hodnotu, ale to sa nechajte prekvapiť.

V súkromí žijete so známou herečkou, obaja máte veľa pracovných príležitostí, dobre rozbehnuté kariéry. Viete si predstaviť, že by ste v tejto fáze života mali rodinu?
Viem si to predstaviť, nie je predsa možné, aby mi to nenapadlo, keď s niekým žijem šesť rokov. Nie sme rozhodne na tom tak, že by kariéra určovala to, kedy budeme mať deti.  V tomto máme medzi sebou jasno.

Mnohí ľudia si možno nevedia predstaviť, ako spolu nažívajú dvaja takí vyťažení ľudia, ako ste vy s Táňou. Prezraďte, kto sa u vás stará o domácnosť?
O domácnosť sa veľmi dobre a veľmi šikovne u nás stará moja žena. Musím povedať, že je skvelá a dávam pred ňou klobúk dolu, že to zvláda viac-menej sama, aj keď si pomáhame navzájom a staráme sa jeden o druhého. Rozhodne k nám nechodí žiadna pomocnica, je to náš domov a je to domácnosť mojej ženy. Ona si ju svojím spôsobom riadi, udržuje a ja obdivujem, že máme doma poriadok, čisto a všetko tam funguje. Ale chcem povedať, že máme síce veľa práce, ale ešte nemáme deti... Poznám však mnoho žien, ktoré pracujú a majú doma tri deti, a takisto to musia zvládnuť. Takže, nie sme ničím výnimoční.

Vedia si dvaja herci, čo spolu žijú ako partneri, povedať do očí, keď sa im niečo na hereckom výkone toho druhého nepozdávalo?
Ono je to tak, že keď sa blíži nejaká premiéra jedného z nás, my spolu o tom diskutujeme už počas celého skúšobného obdobia, radíme si, istým spôsobom sa posúvame. Neexistuje, že by sa jeden z nás bál tomu druhému povedať pravdu do očí, prípadne že sa mu niečo nepáči. Tak to nefunguje. Ide skôr o to, akým spôsobom sa tá kritika vysloví... Ak je za ňou pozitívny úmysel, je to len dobré.

Leto je pred nami, zrejme vás čaká aj dlhšie obdobie voľna, tešíte sa?
Práveže len čo skončím v Ordinácii, začínam nakrúcať nový seriál, čo potrvá do polovice júla. A koncom augusta už nastupujem znova... Ale ten mesiac a pol si užijem naplno. Nebudem vôbec pracovať, pretože od minulého augusta robím sedem dní v týždni, sviatky-nesviatky, a už mám toho naozaj dosť, aj mentálne, aj fyzicky, i keď  fyzicky sa človek kvalitným spánkom zregeneruje. No určite potrebujem vypnúť a relaxovať, veľmi sa teším na slnko a more, pretože to ma dobíja.