Mojcasopis.sk

Každý člen odbornej poroty jej dal svoj hlas. Za najkrajšiu ju považovali novinári aj väčšina hlasujúcich divákov.

S novou slovenskou Miss Marínou Georgievovou sme sa rozprávali len pár hodín po tom, ako jej slávnostne nasadili na hlavu cennú korunku pre kráľovnú krásy. Napriek tomu, že bola nevyspatá, nohy mala dotlačené od úzkych a nepohodlných topánok a stratila hlas po náročnom večere, rozhovor s ňou bol príjemný a plný smiechu. Nie je totiž minúty, kedy by sa táto šarmantná Banskobystričanka nezasmiala.

Čo ti prebleslo hlavou, keď zaznelo tvoje meno ako víťazky?
V tej chvíli som sa veľmi potešila. Prvé mi napadlo, čo budem, Bože, teraz celý rok robiť. Myslím, že práce budem mať až-až a stále je tu ešte škola. Dúfam, že sa mi do týchto všetkých aktivít spojených s povinnosťami Miss Slovensko podarí natlačiť aj šport a čas na rodinu a priateľov. Môj doterajší deň vyzeral asi takto: ráno som šla do školy, odtiaľ rovno do fitka a potom som sa doma učila. Večer som zvykla mať voľno. Sem-tam nejaké fotenie, uvidím, ako sa mi zmení život teraz.

Niektoré modelky fotografovanie vyčerpáva, aj teba?
Nie, mám ho veľmi rada. Pri fotení je veľká zábava, teší ma, keď vzniknú pekné fotografie. Keď sa na ne potom po čase pozriem, spomeniem si na všetko úsmevné, čo sme pri fotení zažili a pospomínali, a to mi zlepší náladu.

Ako dlho sa venuješ modelingu?
Práve vôbec sa mu dlho nevenujem. Len minulý rok v auguste som sa rozhodla nafotiť book. Dostala som asi dvanásť fotiek a hneď v septembri som na základe nich išla do Istanbulu. Potešilo ma to, tu som nadobudla prvé skúsenosti. Predtým, asi rok dozadu, ma fotili v svadobných šatách, v tých som sa cítila báječne. (Smiech)

Vraj si sa do Miss Slovensko prihlásila najmä preto, aby si toho čo najviac precestovala...
Áno, ale aj preto, že v modelingu môžem uplatniť svoju znalosť jazykov. Veľmi rada sa učím nový jazyk. Vždy, keď mám základy z nejakého jazyka, ženie ma to dopredu, a tak sa mi to páči, pretože ma to núti učiť sa z neho čoraz viac a viac.

Je teda viac jazykov, ktorými sa dohovoríš?
Ovládam nemčinu, pretože môj nevlastný ocino je Nemec a bývali sme dva roky v Nemecku, čiže ňou sa plynule dohovorím. Angličtinu sa učím od základnej školy, teda tiež sa bez problémov dohovorím a tento rok určite doženiem nedostatky, ktoré v tomto jazyku mám. Ešte viem po bulharsky, hoci nie až tak dobre, pretože už tam chodím len zriedka.

Bulharský pôvod máš zrejme po otcovi...
Áno. Mamina je Slovenka.

Aký vzťah máš k Bulharsku?
Veľmi pozitívny. Bulharsko sa mi páči, hlavne more a jeho príroda sú krásne. A, samozrejme, má úžasnú kuchyňu! Moja starká robí neuveriteľne dobré jedlá. (Smiech)

Keby si si mala vybrať krajinu, v ktorej by si chcela žiť, bola by to krajina na juhu Európy?
To zatiaľ neviem. Samozrejme, páčia sa mi viaceré krajiny, priťahuje ma exotika ako  Kuba, navštíviť ju je môj sen, a takisto Austrália. No mám pocit, že kamkoľvek pôjdem, všade sa mi bude páčiť, ale aj tak sa vrátim domov. Domov je tam, kde je moja rodina a blízki.

Na súťaži si žiarila inak ako ostatné finalistky. Ty si vôbec nemala trému?
Jasné, že som mala. Ale snažím sa všetko, do čoho sa pustím, dotiahnuť do konca. Takáto súťaž je raz za život, preto som si povedala, že si to užijem. Vyšla som na pódium a snažila som sa vychutnať si atmosféru, aj keď sa mi trošku triasli nohy aj úsmev na tvári. Išla by som do toho určite znova.

Veľa finalistiek súťaže hovorí, že rozhovor je ich najobávanejšia disciplína. Aj ty si to myslíš?
Obávala som sa ho, bála som sa, že mi položia zákernú otázku, na ktorú nebudem vedieť odpovedať, alebo že sa zakoktám. Našťastie dostala som normálnu otázku, na ktorú sa dalo odpovedať.

V modelingovom svete vraj neexistujú pravé priateľstvá. Sadli ste si s dievčatami?
Sadli sme si, ale vnímam rozdiel medzi kamarátmi a priateľmi. Kamarátov môžeme mať veľa, ale keď má človek dvoch alebo troch skutočných priateľov, tak to je asi adekvátny počet. Baby sú moje kamarátky, veľa sme sa spolu nasmiali a veľa sme toho za tie dni prežili, no najlepšie si rozumiem s Táničkou (pozn. Tatiana Kohútová), s ňou ostanem v kontakte. Som rada, že získala titul 2. vicemiss a že sa s ňou budem stretávať aj naďalej.

O čom sníva 18-ročné dievča, ktoré získalo titul Miss Slovensko 2010?
Napriek tomu, že sa veľmi teším z tohto prestížneho titulu, ešte viac si zakladám na vzdelaní a na školu nedám dopustiť. Chcem študovať ďalej, teraz som v treťom ročníku na obchodnej akadémii, viem, že to bude náročné, ale školu dokončím, aj keby kamene padali. Krása raz odíde, ale to, čo budem mať v hlave, mi zostane. V škole budem mať teraz asi individuálny študijný plán. Nechcem zbytočne vymeškávať a naťahovať štúdium, chcem zmaturovať vtedy, keď mám.

Uvažovala si už aj o vysokej škole?
Áno. Keďže mám potenciál v cudzích jazykoch, tak by som sa rada venovala štúdiu medzinárodných vzťahov, do úvahy by prichádzalo aj právo, ale v poslednom čase som si všimla, že právnikov je už pomerne veľa, tak to ma trošku odrádza. Lákalo by ma aj herectvo, ale neviem spievať ani hrať na žiadnom hudobnom nástroji. Mám rada aj výtvarné umenie a vážnu hudbu.

Na afterparty po finálovom večere si sa tak krásne, láskyplne zvítala s priateľom. Čím ťa zaujal a kedy si sa do neho zaľúbila?
S Borisom sme sa zoznámili vo fitku. Najskôr sme boli dlho len kamaráti, vedeli sme sa o všetkom porozprávať, rozumeli sme si. Láska vzišla práve z tohto kamarátstva. On je úžasný človek, ktorý ma vie rozosmiať asi v každej chvíli. Je to zlatý chalan, zaujal ma aj tým, ako uvažuje, ako vie argumentovať. Na svoj vek je veľmi rozumovo vyspelý. Chystá sa na vysokú školu a znova sa vracia k hokeju, bol aj v slovenskej reprezentácii.

Takže okrem modelky budeš aj fanúšičkou na štadióne?
Áno. (Smiech) Doteraz som na hokej nechodila, ale keď Boris už bude hrať, budem musieť.

S Borisom ste sa teda už dlhšie poznali, ale predsa, veríš v lásku na prvý pohľad?
Neviem na to úplne presne odpovedať. Som človek, ktorý sa snaží nedať na prvý dojem a láska na prvý pohľad s prvým dojmom súvisí. Pri prvom kontakte s novými ľuďmi som rezervovanejšia, snažím sa byť priateľská, ale mám svoju zónu, za ktorú ich nepustím.

Zvykne ti priateľ niečo vyčítať, alebo sa vôbec neškriepite?
Ale ba! Jasné, že sa škriepime, veď sme ľudia. Vyčíta mi, že na neho občas kričím, aj keď nemusím. Ale snaží sa ma pochopiť, keď som nervózna. Posledný týždeň pred finále Miss Slovensko bolo toho na mňa veľa a bola som ráznejšia. Ale on to prežil a chápal ma. 

Ako reagoval na to, že si sa do Miss Slovensko prihlásila?
Keď som postúpila do finálovej pätnástky, bol z toho trochu smutný, pretože sa o mňa bál, aby sa mi niečo zlé nestalo. No pochopil, že ja si dám pozor. Vie, že som konzervatívna a že som šťastná takto, s ním. 

Čo okrem svetového mieru by si ako víťazka Miss Slovensko chcela dosiahnuť?
Venovala som sa fitnes a správnej životospráve, chcela by som osloviť dievčatá bojujúce s anorexiou a aspoň trochu im pomôcť nadobudnúť iný pohľad na krásu. Takisto ma trápi otázka opustených detí. Svet má veľa nedostatkov a chýb a viem, že ja ako misska ho celý nespasím. Ale dúfam, že aj tým málom by som dokázala pomôcť niekomu, kto trpí. To by ma skutočne potešilo. Aj ja som mala veľakrát chvíľu, že mi bolo zle a potrebovala som mať niekoho pri sebe, potrebovala som pomôcť, a naozaj som za každú pomoc vďačná.

Si najkrajšia pre novinárov, odbornú porotu aj hlasujúcich Slovákov. To je naozaj veľký záväzok. Kam si dáš tri cenné šerpy? 
Až takúto priazeň som nečakala, všetkým veľmi pekne ďakujem, bol to fantastický pocit. Šerpy si priklincujem doma na stenu. (Smiech)

Bol to posledný ročník, ktorému šéfovala Lucia Hablovičová. Zrejme si každý deň s vami naplno užívala.
Lucia k nám bola veľmi milá, vždy stála pri nás a aj pred finálovým večerom nás všetky povzbudzovala. Myslím, že z nás mala radosť, boli sme dobrý kolektív, neznepríjemňovali sme nikomu tieto mesiace hádkami či nenávisťou. Dúfam, že na svoj posledný ročník bude spomínať len a len v dobrom.

Keď prídeš po finálovom večere domov k mamine, čo ti uvarí?
Segedínsky guláš. (Smiech) S knedľou, kyslou kapustou... Milujem naše dobré sedliacke jedlá.

Vieš ho uvariť aj sama?
Áno, už sa mi to podarilo. No mojou špecialitou sú cestoviny penne quatro formaggi. A viem aj halušky. Keď som bola menšia, bavilo ma pečenie. Potom ma chuť na sladké akosi prešla.

Halušky sa vašej päťčlennej skupine v špeciálnej salašníckej disciplíne podarilo uvariť ako prvej. Chutili?
Chutili mi, síce neboli dokonalé, ale ja zjem všetko, čo mi dajú na tanier. Som veľký jedák, naozaj mi chutí všetko. A keď si dám šalát, tak si niekto síce myslí, že mám diétu, ale nie je to tak. Dám si aj rezne, aj sladké. Pred súťažou som sa snažila obmedziť biele pečivo a sladké a najmä veľa som sa hýbala.

Vizitka

Marína Georgievová
Miss Slovensko 2010, Miss Symapatia 2010 a Miss Press 2010
Vek: 18 rokov
Znamenie: Kozorožec
Výška: 173 cm
Marína Georgievová je študentkou tretieho ročníka na Obchodnej akadémii Jozefa Gregora Tajovského v Banskej Bystrici. Aktívne hrala volejbal viac ako štyri roky v prvej lige. So svojou veľkou rodinou žije v Banskej Bystrici. Má jednu vlastnú a tri nevlastné sestry.
Životné motto:  „Všetko zlé je na niečo dobré.“  Veď keby neboli zlé veci, tak by sme si nevedeli užiť to šťastie. A ešte sa riadim podľa vety – Všetko, čo robím, robím poriadne.“
Jej najväčšou neresťou je: dlhé rozhodovanie.
Charakteristická črta: stále sa smeje. „Najradšej na dobrom vtipe alebo na trapasoch a vtipných príhodách, ktoré sme s priateľom zažili.“