Mojcasopis.sk

Krehká, sympatická žena zatiaľ na toho pravého len čaká. Ako sama hovorí, na vzťah si treba počkať , a už len s pousmiatím sleduje snahu bulvárnych médií poľovať fotoaparátmi po „nápadníkoch“, ktorí sa (náhodou) ukážu po jej boku.

S riaditeľkou súťaže Miss Slovensko sme sa stihli stretnúť ešte pred odletom na Kanárske ostrovy, kde bude mať na ďalšom sústredení pod drobnohľadom finalistky na titul tohtoročnej kráľovnej krásy. Práve prežíva najhektickejšie obdobie roka, samu seba by už najradšej videla zahrabanú na záhradke pod májovým slnkom. V našom rozhovore spomenula, prečo sa rozhodla založiť občianske združenie na pomoc rôznym sociálnym skupinám, ale povedala nám aj to, kto ju pozorne počúva, keď sa potrebuje vyrozprávať.

Riadenie súťaží krásy sa javí ako sezónna práca, zapĺňa vám celý rok?
Dá sa povedať, že áno. Vždy na konci leta spúšťame nový ročník Miss Slovensko, výzvy pre mladé dievčatá sa v médiách objavujú zhruba na konci septembra. V novembri sa už uskutočňujú kastingy, s ktorými je spojená pomerne dlhá príprava. V decembri je semifinále a následne v januári verejné predstavenie finalistiek. Ide vlastne o verejnú udalosť, ktorá si tiež vyžaduje náročnejšiu prípravu. Vo februári štartuje kolotoč fotení, sústredení, výroby televíznych dokrútok, ale už aj samotná príprava finálového večera, ktorý je v apríli. Je to produkčne najnáročnejšie obdobie. Nakoniec v máji doťahujeme povinnosti spojené s obchodnými partnermi a víťazkami. Letné mesiace jún a júl sú voľné, vtedy sa zašijem do záhradky a oddychujem.

Nemali ste niekedy chuť povedať si – stačilo, do ďalšieho ročníka nejdem?
Jasné, že áno. (Smiech) Povedala som si to hneď po prvom a myslím, že aj po druhom ročníku súťaže. Ale ustálilo sa to. Nechcem povedať, že organizovanie súťaže Miss Slovensko je stereotypné, ale človek sa dostane do takého režimu, v ktorom vie, čo ho čaká, teda sa vie na to aj psychicky pripraviť.

Je ťažké nemať medzi finalistkami svoju favoritku a držať každej palce rovnako?
Každý rok mám finalistku, ktorá mi je istým spôsobom bližšia a zdá sa mi byť tou, ktorá by to mala vyhrať. Ale je zvláštne, že keď sa mi to stalo prvýkrát, v mojich očiach bola favoritkou dievčina, ktorá bola krásna, pôsobila milo a skromne a veľmi som jej želala, aby súťaž vyhrala. No keď prišiel finálový večer a ona nevyhrala, povedala som si: všetko je tak, ako má byť. Ten svet, v ktorom sa potom víťazky musia pohybovať, nie je asi to, v čom by sa tá dievčina cítila dobre. Dnes robí niečo úplne iné a myslím si, že je veľmi spokojná a určite jej titul Miss Slovensko nechýba. No už som sa naučila odlíšiť profesionálne vnímanie od subjektívneho pocitu.

Ste známa tým, že si finálovú zostavu dievčat strážite, ste akoby ich mama. Teraz ich nie je tucet, ale pätnásť. Dá sa pätnásť mladých dievčat plných života ustrážiť?
Nesnažím sa ich strážiť, skôr uchrániť pred mnohými vecami, na ktoré by ešte nemuseli byť pripravené. Celý projekt sa snažíme prezentovať bez toho, aby jeho súčasťou bola zbytočná nahota, aby nepôsobil lacno a aby naše dievčatá mali šancu ukázať, že naozaj nejde len o krásnu tváričku a dobrú postavu. V tomto smere som prísnejšia. Napríklad pitie alkoholu, fajčenie a ponocovanie na našich akciách nehrozí. Vyžadujem normálne a základné formy slušného správania.

V čase vyjdenia nášho rozhovoru v časopise vy už budete pracovať s dievčatami v príjemnej klíme na Kanárskych ostrovoch. Tešíte sa?
Áno, ale teraz, pár dní pred odletom, máme ešte plné ruky práce s dolaďovaním vizualizácie kampane Miss Sympatia. Okrem toho sa snažíme skombinovať, kto čo berie a zbalí do svojej batožiny, pretože sme limitovaní jej hmotnosťou. Je to také dynamické,  ale cestovná horúčka sa už objavuje. (Smiech)

Ako bývalá modelka už máte s balením a cestovaním prax...
V podstate cestujem rada a naozaj som sa už od puberty, teda odvtedy, čo som začala robiť modeling, veľa nacestovala. Ale zisťujem, že čím som staršia, tým ťažšie sa balím a horšie znášam prípravy, pretože väčšinou cestujem aj so psíkmi. Takže balím seba a potom musím zbaliť ešte aj im misky, domčeky, potraviny...  Trvá mi to stále dlhšie a dlhšie a som z toho nervóznejšia.

Finálový večer je už o pár týždňov, máte už v hlave predstavy, ako asi bude vyzerať?
Áno, určité predstavy už nosím v hlave, veľa vecí je, samozrejme, ešte otvorených. No myslím, že základné kontúry máme už dosť jasné, teraz ich musíme len vycibriť a dotiahnuť do väčšieho perfekcionizmu.

Počas minuloročného finálového večera sme mali možnosť vidieť finalistky pojedať červíky, surové pštrosie vajce či oddávať sa adrenalínovým športom. Čaká na dievčatá aj tento rok niečo podobné? Nemajú strach?
Je to zvláštne, no ešte ani jedna to nespomenula. To je zaujímavé, pretože minuloročné disciplíny boli doteraz najnáročnejšie. Poviem len, že v podobnej tematike budeme určite pokračovať aj tento rok. Chceme ukázať dievčatá aj z iného uhla pohľadu, ako je len pozícia krások na móle. Zatiaľ ešte o tom netušia, no verím, že si disciplíny naplno užijú ako minuloročné finalistky.

Prezradíte meno moderátora finálového večera?
Ešte ho nechcem prezradiť, no myslím, že diváci budú veľmi spokojní.

Slovensko je malá krajina, no máme tu dve súťaže krásy. Nie je to trochu priveľa?
Je, ale tak to priniesol život. Tým sa nezaoberám a snažím sa robiť si svoju prácu dobre. Treba ísť vlastnou cestou a dúfam, že diváci vidia, aký je medzi nimi rozdiel. Každá súťaž má svojich priaznivcov.

Miss Slovensko sa striktne bráni zásahom plastických chirurgov na telách dievčat, tá druhá súťaž nie.
Nepovedala by som, že striktne. Som zástankyňou toho, že keď  je z čoho vyberať, a tých prirodzene pekných dievčat je dosť, tak nevidím dôvod, prečo by som mala uprednostniť tú, ktorá si ku kráse pomohla plastikou. Možno o niekoľko rokov to bude inak, ale zatiaľ mám pocit, že by to bolo predčasné. A v konečnom dôsledku: veď keď ide osemnásťročné dievča na plastiku, tak sa mi to zdá unáhlené.

Panuje dogma, že medzi herečkami a modelkami neexistuje úprimné priateľstvo, čo si o tom myslíte vy?
Minulý ročník svedčí o tom, že to nie je pravda. To bola naozaj perfektná finálová zostava a myslím, že tam nebolo ani jedno dievča, ktoré by malo s niekým problém alebo konflikt. Navyše táto partia funguje dodnes, čo som veľmi rada. Kamarátstva pretrvali aj po tom, ako jedna vyhrala a druhá nie. Môže to fungovať, pokiaľ je priateľstvo založené na iných vlastnostiach ako tých, ktoré sú späté s vizuálnou stránkou. Predovšetkým by si mali ľudsky vyhovovať.

Nedávno ste prezradili, že zakladáte nové občianske združenie. Aká bude jeho sféra pôsobnosti?
Už dlho som sa zaoberala touto myšlienkou, ale vždy ma odrádzalo to, že som si nebola istá, ktorým smerom by malo združenie fungovať. Pomoci nikdy nie je dosť. Ak sa má človek rozhodnúť medzi staršími ľuďmi, opustenými deťmi či týranými zvieratkami, nie je to jednoduché. Nakoniec som sa rozhodla, že toto združenie sa bude venovať všetkým sociálnym vrstvám, ktoré to budú potrebovať, a bude nasmerované na individuálne prípady. Ak budem vedieť pomôcť, tak to veľmi rada urobím.

Čo vám k odštartovaniu činnosti ešte chýba?
Názov máme vymyslený, združenie sme pomenovali Svetluška. Je v ňom partia ľudí, ktorí mi budú pomáhať, takže už treba len odniesť žiadosť na úrad a zaplatiť kolok.

Na sklonku minulého roka ste trochu chorľaveli. Čo sa dialo?
V podstate išlo o problémy, ktoré sa dlhodobo vliekli. Nakoniec sa spojili s rôznymi inými udalosťami, keď som nebola úplne v pohode, a pohoršilo sa mi. Musela som si pár dní poležať v nemocnici. No nie sú to veci, ktoré by som chcela medializovať alebo sa nimi dokonca prezentovať. Už je to v poriadku, poležala som si pár dní a povedala si, že tak skoro sa do nemocnice nevrátim. Snažím sa dávať si na seba viac pozor.

Ako sa cítite teraz?
Cítim sa unavená, ale to je v podstate spôsobené tempom, ktoré máme, pretože naozaj je toho veľa. Už si predstavujem máj, žijem tým, že už čoskoro bude za nami finále.

Čo vás najviac dobíja energiou?
Povedala by som, že spánok, ale ani ten teraz nie je ideálny. Asi psíky. Možno to vyznie povrchne, ale ten, kto má doma nejaké živé zvieratko, vie, že sú perfektné na dobitie bateriek. Dokonca sa hovorí, že zvieratá dokážu človeku odobrať zlú energiu.

Lucia, médiá neustále poľujú po mužoch, ktorí sa ocitnú vo vašej blízkosti. Nie je to už pre vás únavné?
Je to únavné a ani nepoviem, že je to smiešne, pretože už mi to ani smiešne nepripadá. Médiá sú asi presvedčené o tom, že ak žena okolo tridsiatky je sama, tak to nie je v poriadku. Myslím si, že na vzťah si treba počkať, určite to netreba tlačiť a nie som ani ten typ. Nevidím dôvod, prečo by som sa nemala stretávať s ľuďmi, s ktorými sa cítim dobre, a je mi fakt jedno, či sú to muži, alebo ženy. Ale robiť z toho zakaždým vzťah, je pritiahnuté za vlasy.

Akú najväčšiu hlúposť ste si o sebe prečítali?
Jéj, tých bolo! (Smiech) Neviem, ktorá by mala niesť titul najväčšia. Neustále sa o sebe dozvedám veci inak, ako sú v skutočnosti. Bola som na miestach, kde som v skutočnosti nebola, alebo som prišla na akciu s niekým, s kým som neprišla, alebo s ním dokonca odchádzala...

Čo cítite, keď to čítate?
Niekedy ma to rozľútostí, niekedy ma to naštve, ale o päť minút sa na to už snažím nemyslieť, pretože v mojom živote sú oveľa dôležitejšie veci. Nemám už tendencie vysvetľovať celému svetu, ako to vlastne je a kde je pravda. Aj keď i to bolo.

Oku fotografov ste neušli ani na Eurovízii, ako sa vám páčila pesnička v podaní Marcela Palondera?
Veľmi! Ale doma som si potom vypočula verziu, ktorú Marcel urobil už dávnejšie. Bola ešte bez textu aj trošku pomalšia a tá sa mi páčila ešte viac. Možno sa s ňou ešte dalo čosi urobiť, no ako ho poznám, on sa s ňou určite ešte pohrá. Je veľmi šikovný.

Pieseň vraj vznikala s myšlienkou na vás... Aké je to byť múzou hudobníka Marcelovho kalibru?
Asi by som seba v tomto priateľstve nenazývala múzou. Boris Hanečka mi hovorí múza a možno je to tak. S Marcelom je to iné. Skôr si myslím, že vedel, že mi je veľmi ťažko, ani on nemal vtedy dobré obdobie. Zrejme sa naše pocity spojili a z toho vznikla spomínaná skladba. No že by to bolo mojou inšpiráciou... Asi mi chcel len prejaviť svoje priateľstvo a oporu.

Dá sa povedať, že jeden pre druhého ste bútľavou vŕbou?
Asi hej. Teraz už možno tak trošku menej, ale keď sa vyskytne niečo v našich životoch, tak si o tom povieme. Hlavne v minulosti sme sa vo svojich problémoch vŕtali častejšie.

Pomohol vám?
Určite. Každý človek, ktorý vo vás vzbudí pocit, že sa mu môžete zdôveriť, a presvedčí vás, že mu môžete veriť, vám pomôže. Verím, že som pomohla aj ja jemu, že to bolo obojstranné.

Ste bútľavou vŕbou pre viacerých ľudí?
Áno, budím ten dojem. Som pripravená vypočuť si každého, kto to potrebuje, a známi túto možnosť využívajú. No na druhej strane mám problém zdôverovať sa so svojimi problémami, možno aj preto môže náš vzťah s  Marcelom vyznievať intenzívne. Nejde o intenzitu stretávania, niekedy sa nevidíme aj mesiace, ale ľudí ako je on nemám veľa.

Tragédiu, ktorá sa stala vášmu bývalému priateľovi Rasťovi Žitnému, ste prežili po jeho boku a podržali ste ho. Kde ste na to vtedy vzali silu?
Keď sa človek dostane do ťažkej vyhrotenej situácie, tak tú silu musí nájsť v sebe. Samozrejme, že mi veľmi pomohlo moje okolie, rodina aj priatelia, ale predovšetkým si človek musí siahnuť na dno vlastných síl a motivovať sa k veciam, ktoré by inak nezvládol. Život prináša rôzne situácie a treba sa im postaviť.

Dala vám niečo pre život táto skúsenosť? Situácie tohto druhu zvyknú ovplyvniť myslenie zainteresovanej osoby...
Ovplyvnila určite aj moje myslenie, ale že by mi to vyslovene niečo dalo, to nemôžem povedať. Slovo „dalo“ si spájam s niečím pozitívnym a v tomto prípade sa nič pozitívne neudialo. Myslím, že ešte stále neprešlo dosť času na to, aby som to vedela zhodnotiť. Stále som emocionálne ovplyvnená a spojená so všetkým, čo sa stalo. Hoci aj zlé môže človeka posunúť dopredu kam ma to posunulo, zistím asi až s odstupom času.

Vizitka

Lucia Hablovičová
Vek: 32 (16. 2. 1978)
Stav: slobodná
Zvieratká: psíky Puki a Mini
Už piaty rok  je riaditeľkou súťaže krásy Miss Slovensko. Narodila sa v Bratislave v znamení  Vodnára. Vyštudovala pedagogiku a po desiatich rokoch v modelingu začala pracovať v televízií Markíza ako moderátorka a dramaturgička relácie Smotánka.