Mojcasopis.sk

Aj keď Zoe Saldana v sci-fi trháku Avatar vôbec neukázala svoju tvár, stala sa najžiadanejšou herečkou v Hollywoode. Komerčne mimoriadne úspešný film Jamesa Camerona jej priniesol šťastie a herečka si teraz môže vyberať medzi ďalšími lukratívnymi filmovými ponukami.

Až dosiaľ sa jej meno neskloňovalo medzi najslávnejšími hollywoodskymi hviezdami. Všetko sa zmenilo po premiére filmu Avatar, kde si zahrala princeznú z budúcnosti. Nie je to jej prvá úloha mimozemšťanky, skúsenosti má už z filmu Star Trek, ktorého druhú časť práve v týchto dňoch nakrúca. Tridsaťjedenročná herečka, v ktorej žilách koluje karibská krv, odštartovala kariéru v divadle a v seriáloch, no netrvalo dlho a všimli si ju aj filmoví režiséri. Zatiaľ sa síce nedostáva k úlohám, za ktorými jej srdce piští, no priznáva, že cíti, ako veľmi sa za tie roky herecky posunula. Považujú ju za jednu z najväčších hereckých profesionálov, preto je dnes taká.

Princezná Neytiri je zrejme vo vašej kariére prelomovou filmovou postavou. Po premiére Avataru sa z vás stala jedna z najžiadanejších herečiek v Hollywoode. Čakali ste až taký úspech?
Ani náhodou. Keď vás však osloví taký slávny režisér do svojho filmu, zrazu sa začnú ponúkať aj ostatní, to je, skrátka, Hollywood. Takže, keď si vás vyhliadne James Cameron, v podstate nie je iná šanca, ako stať sa megaslávnym (smiech). Do filmu som však nešla zo zištných dôvodov, Avatar ma skutočne nadchol, rovnako aj princezná Neytiri, do úlohy ktorej si ma vybrali.

Aká bola vaša reakcia, keď ste prvýkrát videli podobu Neytiri tak, ako ju navrhol James Cameron?
Keď som prvýkrát videla, ako budem vo filme vyzerať, doslova mi to vyrazilo dych, nikdy som si nič také nepredstavovala, zasiahlo ma to a zaujalo na prvý pohľad, bolo to, akoby mi vybuchla v hlave bomba fantázie. Okamžite som rolu začala vnímať ako veľkú výzvu. Vedela som, že stvárniť ženu z budúcnosti nebude jednoduché, zvlášť v interpretačnej rovine.

Muselo to byť náročné vcítiť sa do niekoho, kto len vzdialene pripomína dnešného človeka. Zaskočilo vás niečo pri nakrúcaní alebo ste vždy vedeli, čo od vás režisér na pľaci očakáva?
Keby nebolo Jamesa Camerona, ktorý absolútne do detailov vedel, čo chce mať v každom zábere, boli by sme stratení. Mnoho pocitov sme pri práci totiž nemohli vyjadriť slovami, dôležité bolo sústrediť sa na mimiku, detaily tváre, aby sa dalo čítať každé gesto. Snažila som sa o minimalistickú prácu a najviac som sa pred premiérou bála, že mi diváci nebudú rozumieť. Verím a dúfam, že môj výkon zachytil každý úškrn, každý prítomný pocit Neytirinho uzamknutého vnútra a dúfam, že sa diváci na nás nepozerajú ako na skupinku modrých ľudí, ale ako na nás, na seba samých. Pretože to bolo naším cieľom.

Bolo ťažké držať krok s víziou tvorcov filmu?
Bolo by to určite ťažké, keby som nemala presný výklad toho, čo sa odo mňa očakáva, a detailný opis toho, čo mám hrať. James však nič nenechal na náhodu. Všetko bolo perfektne pripravené, a aby sme jeho víziu pochopili, dokonale pripravil pre nás aj malý zážitkový výlet... Na niekoľko dní sme išli na Havaj, kde sme skákali po pralese ako šialení. Nebolo tam dôležité oblečenie, zubná niť ani mejkap. Dostali sme pár uší, chvost, parochňu a učili sme sa bosými nohami chodiť po bahnitej zemi, až sa nám to zdalo úplne prirodzené. Sledovali sme slnko spoza stromov, lovili sme ryby, ktoré sme potom jedli, a mohli sme sa pýtať na čokoľvek, hlúpa otázka neexistovala. Bola to zaujímavá skúsenosť, počas ktorej sme sa snažili získať späť našu stratenú nevinnosť.

Jeden z vašich prvých filmov Heaven sa odohráva v Karibiku, kde siahajú aj vaše korene. Bolo zaujímavé znovu objavovať zvyky a tradície vašich predkov?
Určite. Narodila som sa síce v New Jersey, ale v žilách mi prúdi portorikánska krv po mame a dominikánska po otcovi. Keď som mala desať rokov, presťahovali sme sa s rodičmi do Dominikánskej republiky, kde som žila sedem rokov. Pochádzam z prostredia, v ktorom len chlapci majú požehnanie robiť slobodne to, čo chcú. Je to kultúra slobodného sveta mužov. Ženy si tam vážia ako matky, chránia ich a uctievajú, pretože zabezpečujú život rodiny, ale nemôžu sa realizovať iným spôsobom. Film Heaven som si užila, pretože Andrea, ktorú v ňom hrám, sa proti miestnym konvenciám búri, hľadá svoju cestu za šťastím.

Zdá sa, že vaše šťastie je momentálne v herectve, hovorí sa o vašom enormnom zápale a nevídanej profesionalite...
Naozaj si vychutnávam pocit, že sa mi darí v tom, čo ma baví najviac na svete. Aj preto mám ešte viac energie a veľkú chuť do nových projektov. Cítim obrovský progres a zdá sa mi, že ako herečka rastiem. Dostávam teraz veľmi veľa filmových ponúk, stačí si len dobre vybrať. Určite však nechcem zabudnúť ani na divadelné dosky, na ktorých sa to všetko začalo.

Vo väčšine vašich filmov sa objavujete v intímnych scénach. Nemáte s tým žiadny problém, prípadne morálne zábrany?
Nemám zábrany, patrí to k mojej práci – samozrejme, odtiaľ potiaľ a len v prípade, že to má opodstatnenie. Nie som herečka, ktorá sa vyzlečie len preto, aby sa objavila na titulke nejakého časopisu. Svoju robotu si vážim a považujem ju za vznešenú. No a keď sú intímne scény napísané v scenári, potom sa už len modlím, aby som dostala voňavého partnera (smiech). Keď sa to podarí a je to navyše aj profesionál, ktorý vás rešpektuje, chráni svojím chrbtom, a to doslova, tak to môže byť veľmi krásny a príjemný zážitok.

Herečky sa väčšinou zhodujú v tom, že nakrútiť erotickú scénu tak, aby pôsobila uvoľnene, je mimoriadne zložité. Čo si myslíte vy?
Ak to mám hodnotiť podľa seba, tak nakrúcanie intímnych scén je pre mňa trochu nepohodlné. Z odbornej stránky si takéto zábery vyžadujú veľké sústredenie, je to dlhá mravčia práca. Svieti na vás veľké množstvo svetiel, vy sa potíte, ste nahá a na to všetko sa pozerá celý štáb. Do toho neustále rozpráva režisér, ktorý chce, aby som partnera pobozkala vo veľmi podivnom uhle, pretože iba tak dosiahne lepšie svetlo (smiech). Preto si sama vymyslím film, čo mi bude úplne vyhovovať.

Chcete povedať, že ste sa vrhli aj na produkciu?
Áno, už pred pár rokmi mi napadlo, že je načase začať. Ako diváčka som si uvedomila, čo by som chcela vidieť na obrazovke, a ľuďom by som chcela oveľa viac sprostredkovať to, čo cítim. Uvedomujem si samu seba, som Latinoameričanka, žena z New Yorku, a jedna moja časť chce vyrozprávať môj životný príbeh.

Púšťate sa aj do nejakého konkrétneho projektu?
Jeden už mám za sebou. Ide o nezávislý film podľa knihy Jameca Kincaida s názvom Lucy. Je to môj obľúbený spisovateľ a tento román je založený práve na príbehu malého dievčaťa z Karibiku, ktoré opustí ostrov, príde do New Yorku, kde začína ako pestúnka v bohatých rodinách. Dej sa odohráva v šesťdesiatych rokoch, po vojne, a odráža sa v ňom najmä boj za občianske práva. Do budúcnosti určite chystám aj iné.

Aká je vaša vysnívaná filmová postava?
V poslednom čase sa dostávam iba k úžasným postavám, v ktorých vždy objavujem nový svet. Musím povedať, že žáner sci-fi má pre mňa obrovský zmysel a veľmi sa mi páči. Či už je to princezná Neytiri v Avatare, alebo Uhura v Star Treku, ale teraz by som si rada zahrala aj postavu z reálneho života. Rada by som hrala ženy v manažérskych pozíciách, tieto úlohy zatiaľ dostávam málo, väčšinou hrám milenky alebo priateľky. Páči sa mi, ako sa život vyvíja, dnes sú konečne aj ženy na takých pracovných pozíciách, ako boli muži pred dvadsiatimi piatimi rokmi. Chcela by som si zahrať prezidentku, prípadne šéfku CIA (smiech). Ale vážne, som nadšená, že existuje čoraz viac producentov, ktorí chcú vyrábať filmy, kde sú ženy v dôležitých pozíciách.

Existujú ženy, ktoré vás v živote ovplyvnili?
Áno, Hillary Clintonová. Je to skutočná dáma a silná žena. Bez ohľadu na jej politickú orientáciu obdivujem ju, ako sa dokázala pred verejnosťou vyrovnať s nepríjemnou situáciou, do ktorej ju uviedol jej manžel, keď sa prevalil jeho sexuálny škandál. Neboli na nej vidieť žiadne rozpaky, zachovala si vážnosť, prehltla horkú slinu, ale ostala dámou.

Keby ste boli jeden deň prezidentkou, čo by ste chceli zmeniť?
Jeden deň by nestačil (smiech). Myslím si totiž, že žijem v najpokryteckejšej krajine na svete. Synonymum slova pokrytecký je podľa mňa slovo americký. Svoju krajinu mám rada, ale o to väčšmi vnímam jej chyby. Ľudia sú tu plní predsudkov. Napríklad: keď je muž citlivý a pôsobí jemnejšie, je to automaticky gay, a žena, ktorá je nezávislá a silná, je okamžite lesbička alebo žena, čo chce zničiť svojho manžela. Takže, keby som bola prezidentkou, chcela by som, aby spoločnosť prestala zatracovať a posudzovať druhých, najmä keď o nich nič nevie.

Medzi hollywoodskymi herečkami panuje veľká rivalita. Teraz, keď patríte medzi tie najlepšie, viete ešte oceniť aj svoje kolegyne?
Samozrejme. Zbožňujem Whoopie Goldberg a Angelinu Jolie, pretože sú nielen skvelé herečky, ale svoje postavenie využívajú aj na pomoc druhým ľuďom. Whoopie je silnou zástankyňou zneužívaných žien a neustále upozorňuje na diskrimináciu, pričom podporuje množstvo charitatívnych organizácií. Angelinu obdivujem, aj keď je mladá, krásna a bohatá, neleží v kúpeľoch v Beverly Hills, ale radšej cestuje po Afrike a podporuje deti tretieho sveta. Nesmierne ma to povzbudzuje a inšpiruje.

VIZITKA

Vek: 31 (19. jún 1978 )
Narodila sa v New Jersey v štáte New York. Pôvodom je Portoričanka a Dominikánka. Práve do Dominikánskej republiky sa jej  rodina presťahovala. Tam sa Zoe venovala hlavne tancu. Neskôr študovala prestížnu Akadémiu tanca, no v sedemnástich sa sťahovali naspäť do USA, kde už Zoe pokukovala aj po divadle. Prvé kroky vo filme
Center Stage (2000) či účinkovanie v seriáli Zákon a poriadok (1999) si všimli známi režiséri – Jerry Bruckheimer či Steven Spielberg. Mnohí kritici, jej predpovedajú hviezdnu budúcnosť.