Mojcasopis.sk

Najstarší filmový festival je, premietnuté do ľudského veku, už deduško.

Tradícia prehliadok filmov, neskôr aj súťažných, sa zrodila v Benátkach ako súčasť umeleckého bienále. Boom festivalov nastal po skončení druhej svetovej vojny, no ani im sa nevyhla propaganda.

Napriek mohutnému vplyvu televízie a internetu sa filmové festivaly stále tešia veľkej obľube. Každý z nás by vedel určite minimálne niekoľko z nich vymenovať. Kde sú však ich počiatky a prečo vlastne vznikli?

Súčasť bienále
Úplne prvý festival venovaný filmu pod názvom Esposizione d´Arte Cinematografica sa konal od 6. do 21. augusta 1932 v Benátkach v rámci pravidelného umeleckého bienále. Na ňom sa každé dva roky prezentovali najnovšie diela z oblasti výtvarného umenia, tanca, architektúry či divadla. S rozvojom kinematografie a jej veľkého účinku na obecenstvo sa organizátori rozhodli dať priestor aj tomuto novému umeniu. Záštitu nad festivalom prevzal gróf Giuseppe Volpi a prvým riaditeľom sa stal sochár Antonio Maraini. Najdôležitejším mužom nového projektu však bol generálny sekretár Medzinárodného inštitútu pre náučný film so sídlom v Ríme Luciano De Feo, ktorý okrem iného aj vyberal prezentované filmy. Premietalo sa na terase hotela Excelsior v Benátkach-Lide a prehliadka bola nesúťažná. Prvým filmom, ktorý sa premietal, bol „horor“ Dr. Jekyll a Mr. Hyde režiséra Roubena Mamouliana. O veľkom záujme verejnosti svedčí aj to, že v priebehu festivalu si vybrané filmy pozrelo približne 25-tisíc divákov. O dva roky neskôr sa v Benátkach už súťažilo, zúčastnilo sa 19 krajín a 300 akreditovaných novinárov. Keď spomenieme, že vyhral taliansky film s názvom Coppa Mussolini, asi netreba špeciálne vysvetľovať, akým smerom sa uberal. Od roku 1935 sa festival koná každoročne. Počas éry fašistického Talianska sa zvyšoval vplyv režimu na festival, počas vojny sa konal len trikrát. Po druhej svetovej vojne sa konečne mohol vrátiť k pôvodnej myšlienke - reprezentatívnej prehliadke najnovších filmov. Od roku 1947 sa udeľovala aj cena Grand International Prize of Venice pre najlepší film, o dva roky premenovaná na Zlatého leva. Prvým oceneným bol československý (český) film Siréna na motívy rovnomenného románu Marie Majerovej.

Opozícia fašizmu
Svetoznámy festival v Cannes vznikol ako reakcia na benátsky. Šokovaný vmiešavaním sa fašistických vlád v Taliansku a v Nemecku do výberu a celkovej organizácie talianskeho festivalu, rozhodol sa vtedajší francúzsky minister vzdelávania, že mu treba vytvoriť istú protiváhu. Francúzska prehliadka mala ponúknuť priestor odbornému výberu snímok, kde nemali chýbať ani zástupcovia britskej a americkej kinematografie, ktorých v Benátkach bojkotovali. Medzi kandidátskymi mestami boli aj Vichy, Biarritz či Alžír (Alžírsko bolo v tom čase francúzskou kolóniou). V júni 1939 súhlasil jeden z priekopníkov filmu Louis Lumi?re, že sa stane prezidentom festivalu. Naplánovali ho na termín od 1. do 30. septembra. No keďže prvého septembra zaútočil Adolf Hitler na Poľsko, z festivalu zišlo. Obnovili ho až po vojne v roku 1946 v starom canneskom kasíne, napriek tomu, že sa v ďalších rokoch boril s finančnými ťažkosťami. Zastúpenie malo opäť aj Československo, konkrétne filmom Františka Čápa Muži bez křídel reflektujúcim obdobie heydrichiády. Oceňovať Zlatou palmou sa začalo od roku 1955. Po vojne sa postupne s filmovými festivalmi akoby vrece roztrhlo nielen v Európe, ale aj v zámorí. Tam sa najstarší filmový festival koná v San Franciscu od roku 1957.