Mojcasopis.sk

Dvadsiateho mája 1570 vydal flámsky obchodník a kartograf Abraham Ortelius prvú tlačenú zbierku máp.

Hoci mapy vnímal spočiatku predovšetkým ako tovar, uvedomoval si aj ich estetickú a intelektuálnu hodnotu. Veľký vplyv malo naňho stretnutie so skvelým kartografom a priekopníkom výroby glóbusov Gerardusom Mercatorom. Práve ten presvedčil Ortelia, aby vydal kolekciu máp, a sám neskôr ako prvý pre ne použil slovko atlas.

V šestnástom storočí bolo Španielske Nizozemsko, zaberajúce zhruba územie dnešného Belgicka, jednou z najvýznamnejších svetových námorných veľmocí. Preto sa tu prudko rozvíjala aj kartografia, ktorá mala v prvom rade praktický význam pri ďalekých plavbách. Podnikaví flámski obchodníci si rýchlo uvedomili, že mapy môžu byť výnosné nielen ako geografická pomôcka, ale vďaka prepracovanej estetickej stránke aj ako samostatné umelecké dielo.

Mapy ako umelecké dielo
Jedným z vtedajších podnikavcov bol aj Abraham Ortelius. Narodil sa 14. apríla 1527 v Antverpách, kde neskôr aj študoval latinčinu, gréčtinu a matematiku. Podobne ako jeho ďalší rodinní príslušníci, aj Ortelius sa venoval obchodu, popri ktorom veľa cestoval. Orientoval sa najmä na predaj kníh a máp a záujem o geografiu ho zviedol dohromady s ďalším Flámom Gerardusom Mercatorom, v tom čase uznávaným kartografom. Ortelius pravidelne navštevoval Frankfurt nad Mohanom, ktorý bol už vtedy európske kníhtlačiarske stredisko, preto veľmi dobre poznal celý proces výroby kníh a mal v tejto sfére mnoho kontaktov. Mercator mu zas sprostredkúval stretnutia s významnými akademikmi a odborníkmi v kartografii. Obaja sa popri vedeckej stránke zaujímali aj o stránku grafickú. Ortelius mnohé mapy, ktoré kúpil, sám koloroval a okraje zdobil výjavmi zo života námorníkov alebo bájnych príbehov. V roku 1564 dohotovil obrovskú mapu sveta so všetkými kontinentmi, ktorá sa však pre svoje rozmery nezachovala a dodnes existuje len jedna jej zmenšená kópia uložená v knižnici Univerzity v Bazileji. Nasledovali ďalšie mapy, ktoré sám vydal, spomeňme aspoň mapu Egypta, pobrežia Nizozemska či mapy Ázie a Španielska.

Atlas ide na dračku
Všetko to však boli veľké mapy, ktoré zaberali neraz i celú stenu. Podľa jednej z tradovaných príhod ho nizozemskí námorníci nabádali, aby jeho kartografické pomôcky boli menšie a prakticky zviazané, aby sa v nich počas plavby nemuseli prehŕňať. Pravdepodobne ide len o legendu a oveľa väčší vplyv na vydanie atlasu mala Orteliova spolupráca s Mercatorom. Spoločne zozbierali kolekciu, ktorú Ortelius v roku 1570 vydal pod názvom Theatrum orbis terrarum, teda voľne preložené Divadlo sveta. Prvé kusy vytlačil 20. mája antverpský kníhtlačiar Gilles Coppens de Diest. Atlas obsahoval 70 máp na 53 listoch a Ortelius v ňom ako prvý uviedol aj autorov a pôvod všetkých máp. Už prvé vydanie sa doslova rozchytalo a len v priebehu prvých dvoch rokov museli štyrikrát dotláčať latinskú verziu. Okrem nej vyšlo Theatrum aj vo flámčine, francúzštine a v nemčine. O popularite a úspechu tohto diela svedčí aj to, že do Orteliovej smrti v roku 1598 vyšlo celkovo dvadsaťpäť edícií, ktoré sa postupne dopĺňali a korigovali. Samozrejme, nie všetky mapy zodpovedajú dnešným poznatkom a už pri zbežnom pohľade sú zrejmé odchýlky od skutočnosti. Napriek tomu bolo Theatrum na svoju dobu výnimočným počinom. Ortelius v ňom publikoval najnovšie poznatky z oblasti geo-grafie a kartografie, v mapách sú napríklad podrobne zakreslené Galapágy, na ktoré v roku 1535 vďaka náhode natrafil panamský biskup Tomas De Berlanga a neskôr ich skúmali španielski moreplavci. Ortelius v atlase tiež propagoval myšlienku akéhosi prakontinentu, keď si všímal podobnosti v reliéfe pobrežia jednotlivých kontinentov, ktoré do seba zapadali ako dieliky puzzle.

Zberateľská rarita
Prvé edície Orteliovho prvého atlasu patria k vyhľadávaným zberateľským kúskom nielen medzi nadšencami starých máp. Na aukciách v Londýne a Paríži sa objavia jeden až dva kúsky ročne a ich cena sa pohybuje okolo milióna eur.

Prvý skutočný atlas
Hoci za prvý moderný atlas považujeme práve Orteliovo Theatrum orbis terrarum, prvýkrát toto slovo na označenie zbierky máp použil až o osem rokov neskôr Gerardus Mercator vo vlastnej kolekcii nazvanej Atlas sive cosmographicae meditiationes de fabrica mundi et fabricati figura. Pomenovanie je odvodené od mena gréckeho Atlasa, Titana, ktorý podľa povesti niesol na pleciach nebeskú klenbu. Bol to trest od najvyššieho boha Dia za povstanie (so Zeusom bojoval aj Atlasov brat Prométeus). Atlas sa potom spomína aj v bájach o Herkulovi a neskôr ho pohľad na odrezanú hlavu Medúzy, ktorú mu ukázal Perzeus, premenil na dnešné pohorie v Afrike. Nuž a práve vyobrazenie Atlasa nesúceho zemeguľu zdobí aj titulnú stranu Mercatorovho atlasu. Mimochodom, Mercatorovi vďačí ľudstvo aj za masové rozšírenie glóbusov. Dovtedy drahé drevené alebo kovové modely nahradil guľou zo sadry a papiera, na ktorý sa navyše dali potrebné údaje rýchlo maľovať a pestro zdobiť.