Mojcasopis.sk

Viete, čo majú spoločné Andy Warhol, Ronald Reagan a kráľovná Viktória? Na všetkých troch boli spáchané atentáty, ale všetci traja ich prežili. Navyše vo všetkých troch prípadoch boli útočníkmi duševne chorí ľudia.

Kráľovná Viktória
Na kráľovnú Viktóriu počas jej štyridsaťpäťročnej vlády zaútočili najmenej šesťkrát. Raz na ňu zaútočili pištoľou s práškom, inokedy ju udreli po tvári vychádzkovou palicou. Prvý pokus o atentát sa stal už v roku 1840, keď mala kráľovná iba dvadsaťjeden rokov. V roku 1882, keď mala kráľovná Veľkej Británie a cisárovná Indie už šesťdesiatdva rokov, cestovala 2. marca vlakom z Londýna do Windsoru. Sprevádzala ju najmladšia dcéra z jej deviatich detí dvadsaťštyriročná princezná Beatrice a obľúbený škótsky sluha John Brawn. Pred windsorskou stanicou nastúpila kráľovná Viktória do koča, ktorý mieril do zámku. Medzitým panovníčku úctivo zdravil dav, a keď sa koč pohol, princezná Beatrice si všimla obďaleč stojaceho mladíka s pištoľou v ruke. Ten vzápätí vystrelil na koč. Kráľovnú však nielen nezranil, ale tá strelu ani nezaregistrovala. Bola totiž otočená na druhú stranu a myslela si, že zarachotil vlak. Princezná matku nechcela znepokojiť a mlčala, ale kráľovná si všimla, že dav strká do akéhosi muža. Rozhorčene sa spýtala, čo sa stalo, na čo jej sluha Brawn odvetil:  „Ten muž strieľal na kočiar vášho veličenstva.” Atentátnika neodsúdili, uznali ho za duševne chorého a poslali do ústavu. Kráľovná verdiktom súdu nadšená nebola, ale atentát s jeho dôsledkami vyhodnotila napokon pozitívne. Dcére napísala:  „Oplatí sa byť na muške – a vidieť, ako človeka milujú.”

Roderick Maclean
Atentátnik bol Škót, ktorý písal verše a túžil stať sa básnikom. Kráľovnej Viktórii poslal báseň, ktorá sa mu však vrátila s poznámkou, že kráľovná nikdy neprijíma rukopisy poézie. Maclean strávil väčšinu svojho života v blázinci. Osem odborných lekárov potvrdilo, že  „ho poznačilo šialenstvo”. V ústave pre duševne chorých napokon aj zomrel.

Ronald Reagan
Muž, ktorý strieľal v roku 1981 na Reagana, sa ešte v roku 1976 chorobne upol na herečku Jodie Fosterovú. Sledoval ju počas celého jej štúdia na univerzite, kde študovala, a to až do roku 1980. Keď 8. decembra toho istého roku zavraždili Lenona, Hinckleymu to vnuklo myšlienku spáchať atentát. Nevedel však, či má zabiť seba, alebo niekoho iného. V tom čase už navštevoval psychiatra, užíval antidepresíva a utišujúce lieky. Napokon si zmyslel, že zavraždí prezidenta. Veril, že tak na seba konečne upúta pozornosť filmovej hviezdy Jodie Fosterovej. V hotelovej izbe nechal pred atentátom list, v ktorom jej napísal:  „Dúfam, že ak obetujem svoju slobodu a možno i život, zmeníš svoj názor na mňa.” 30. marca 1981 šiel americký prezident Ronald Reagan, ktorý mal vtedy šesťdesiatdeväť rokov, do washingtonského hotela, kde mal mať prejav. Aj keď nešlo o významnú udalosť, na chodníku postávali zvedavci aj novinári vrátane televíznych štábov. John W. Hinckley stál nenápadne medzi nimi. Pri sebe mal revolver kalibru 22. Prezident vyšiel z hotela o 14.30 a zamieril k svojej limuzíne. Keď už bol takmer pri aute, Hinckley sa prikrčil a držiac revolver v oboch rukách začal strieľať. Agent tajnej služby priskočil k prezidentovi a chránil ho vlastným telom, pričom ďalší agent rýchlo strčil prezidenta do auta. Keď sa agent na prezidenta v aute zvalil, Reagan pocítil bolesť. Myslel si, že pod ťarchou jeho tela. Keď však auto namiesto do Bieleho domu dorazilo do nemocnice Georga Washingtona, Reagan vykašliaval krv. Lekári zistili, že prezidenta postrelili. Strela sa odrazila od obrnenej limuzíny, vnikla do tela v ľavom podpazuší a uviazla v dolnej časti ľavého pľúcneho laloka, asi 2,5 cm od srdca. Na guľke sa našli stopy po farbe auta. Keď ho išli operovať, ešte s lekárom vtipkoval:  „Dúfam, že ste republikán.” Operácia bola úspešná a prezident sa zo zranení úplne vyliečil. Hinckleyho prezidentova ochranka chytila a odzbrojila hneď po útoku. Vyšetrovanie neodhalilo žiadne sprisahanie, súd v roku 1982 Hinckleyho uznal za duševne chorého a neodsúdil ho. To vyvolalo vo verejnosti všeobecnú nespokojnosť, no napriek tomu bol atentátnik iba umiestnený v ústave pre duševne chorých. Reagan bol na rozdiel od Američanov omnoho zhovievavejší a o Hinckleym povedal:  „Je to nevyrovnaný mladík z dobrej rodiny. Modlil som sa k Bohu, aby ho vyliečili, a robím to dodnes.” Horšie ako prezident však skončil jeho tlačový tajomník. Jemu strela vnikla nad ľavým okom do hlavy a poranila mozog, následkom čoho ochrnul. Spolu s manželkou sa neskôr stal vášnivým stúpencom kontroly zbraní a vďaka nemu začal neskôr platiť zákon, podľa ktorého sa začalo registrovať, komu bola zbraň predaná. Okrem Reaganovho tlačového tajomníka zranil atentátnik aj policajného dôstojníka a ešte jedného muža.

John W. Hinckley ml.
Muž, ktorý postrelil prezidenta Reagana, bol synom naftára. Nikdy nedokončil štúdium a nezrealizoval ani svoj sen stať sa skladateľom piesní. V októbri 1980 ho zatkli na letisku v Nashville v štáte Tennessee, pretože v jeho taške našli zbraň. V ten deň tam bol totiž aj prezident Jimmy Carter. Hinckley vtedy vyviazol iba s pokutou. Keď v marci 1981 prišiel do Washingtonu, mal pri sebe až tri zbrane. Na Reagana strieľal iba jednou.

Andy Warhol
Tento výtvarník, podnikateľ a filmár mal v čase, keď bol naňho spáchaný pokus o atentát, iba tridsaťdeväť rokov. Bolo to 3. júna 1968. Andy Warhol sa viezol do Factory, svojho ateliéru na Union Square West 33 v New Yorku. Bolo to krátko po štvrtej hodine poobede. Na chodníku už naňho čakala jeho známa Valerie Solanasová. Bola považovaná za nevyrovnanú osobnosť, ktorá brala drogy, no napriek tomu sa ona sama považovala za tvorivého génia. Keď čakala na Warhola, mala v papierovej taške pripravené dve ručné zbrane. Valerie sa s Andym Warholom vyviezla výťahom do jeho štúdia a kým Andy telefonoval, vytiahla vrahyňa Solanasová automatickú zbraň kalibru 32 a vystrelila. Guľka však po prvom výstrele Warhola minula. Vystrašený umelec sa ukryl pod stôl, ale Valerie rozhodnutej strieľať už neušiel. Tam ho druhým výstrelom zasiahla priamo do hrude a guľka prenikla cez Warholove pľúca do vnútorných orgánov. V štúdiu sa v tom čase nachádzal aj umelecký kritik a kurátor Maria Amaya, ktorého útočníčka zranila tiež. Vražedný útok prežil Andy Warhol iba vďaka dlhej a starostlivej liečbe. Valerie Solanasová sa polícii vzdala sama a feministky z nej urobili hrdinku. Zvyšok života potom strávila striedavo v zariadeniach pre duševne chorých a občas na slobode. Zomrela dvadsať rokov po atentáte, v roku 1988.

Valerie Solanasová
Pozornosť na seba upútala traktátom Manifest SCUM zameraným proti mužom. Skratka SCUM znamenala Spoločnosť na kastráciu mužov. Takáto spoločnosť však v skutočnosti neexistovala, ale Solanasová sa aj tak považovala za jej vodkyňu. V minulosti účinkovala aj v jednom Warholovom filme. Neskôr mu dala aj vlastný scenár, aby podľa neho nakrútil ďalší film. Warhol však ponuku odmietol a jediný exemplár scenára dokonca stratil. Stal sa tak prirodzeným nenávistným cieľom Solanasovej činu.