Mojcasopis.sk

Na zabitie Hitlera existovalo veľa plánov, ale iba dvakrát sa útok uskutočnil. Okrem pokusu v júli roku 1944 známom ako operácia Valkýra, ktorú filmovo spracovali v hlavnej úlohe s Tomom Cruisom, to bol aj pokus o atentát v roku 1939. Bomba ukrytá v stĺpe v pivárni však vybuchla až 13 minút po odchode Hitlera.

Bomba bola ukrytá v stĺpe pivárne
Hitler vždy 8. novembra oslavoval výročie nepodareného mníchovského puču (1923) prejavom k  „starým bojovníkom“ v pivárni v Mníchove, kde sa puč začal. Tesár a elektrikár Georg Elser sa preto na tento deň takmer rok pripravoval, aby spáchal na Hitlera atentát, ktorý by mohol priniesť mier. Vyrobil bombu, vydlabal do stĺpa v pivárni dieru a tam ju uložil. V roku 1939 pri príležitosti výročia puču však rečnil Hitler kratšie ako obvykle a skončil s prejavom sedem minút po 21.00 hodine, aby stihol vlak do Berlína. Bomba, ktorá bola ukrytá v stĺpe za rečníkom, vybuchla o 21.20. Zabila ôsmich ľudí a 63 zranila. Hitler bol už preč. V noci po výbuchu tesára zatkli na hraniciach, keď sa pokúšal utiecť do Švajčiarska. Mal pri sebe pohľadnicu pivárne, ktorú si dali do súvislosti s pokusom o atentát. Hitler bol však presvedčený, že tesár mal aj komplicov, a gestapo malo za úlohu ich nájsť. Tesár však trval na tom, že za bombovým útokom bol sám. Skončil v koncentračnom tábore v Sachsenhasene, a keď sa blížila porážka Nemecka, začiatkom roku 1945 ho nacisti previezli do Dachau. Deviateho apríla 1945 ho popravili.

Valkýra
Kto videl americký film Valkýra s Tomom Cruisom, má takmer presnú predstavu,  aký bol priebeh druhého pokusu o atentát na Hitlera. Dokonca aj podoba medzi hlavným predstaviteľom filmu a atentátnikom Clausom Schenkom von Stauffenbergom bola pomerne verná. Claus Schenk von Stauffenberg nemal pravú ruku, na ľavej prišiel o dva prsty a aj o oko už ako 37-ročný počas bojov v severnej Afrike. K sprisahaniu proti Hitlerovi sa pridal skôr, ako prišiel s novým plánom jeho zavraždenia. Keď ho v lete 1944 vymenovali za náčelníka štábu záložnej armády generála Friedricha Fromma, mal prístup na Hitlerove rokovania s generálmi. 20. júla 1944 o 12.30 prišiel na rokovanie aj s kolegom Haeftenom. Obaja mali v kufríkoch pripravené nálože, ktoré na toalete začali nastavovať časovacím zariadením. Niekto ich však klopaním na dvere vyrušil, a tak zostala jedna nálož nefunkčná, pretože nestihli nastaviť jeden časovač. Hitler medzitým už v drevenom vojenskom baraku rokoval v plnom prúde. Stauffenberg zaujal svoje miesto pri obrovskom dubovom stole, kufrík s výbušninou položil vedľa nohy stola. Hitler stál v strede. Stauffenberg sa vzápätí ospravedlnil, odišiel a o 12.45, keď sa vodca skláňal nad mapou, došlo k výbuchu. Atentátnici už medzitým nastupovali do auta, ktoré bolo pripravené odviezť ich na letisko, v presvedčení, že Hitler je mŕtvy. Odleteli do Berlína, kde ich spoločníci čakali na pokyn, aby sa mohol začať prevrat.
 
Hitler opäť prežil
Výbuch vyrazil okná, dvere a celý barak horel. Zapisovateľovi odtrhlo nohy, jednému z generálov prerazil telo kus dreva, ďalší dvaja generáli prišli o končatiny. Všetci neskôr zomreli. Zostali tam ešte dvaja zranení, jeden s popáleninami a jeden s otrasom mozgu. Hitler prežil. Výbuch mu síce poškodil bubienky, tvár mu porezalo sklo, telo mal plné drevených triesok, šatstvo na ňom horelo, ale barak opustil živý, bez pomoci iných. Popoludní už pripravoval stretnutie s Mussolinim. Výbušnina nemala taký účinok, aký naplánovali, pretože explodovala iba jedna z náloží, tlaková vlna sa vyvalila oknami a výbuch stlmil aj obrovský dubový stôl.

Hitler zúril
Hitlera pokus o atentát rozzúril a vydal pokyn, že sprisahancov majú zavesiť na hák ako mrcinu. Fromma a tisíce ďalších zatkli, niektorí naozaj skončili na háku s drôtom okolo krku a kati ich ešte aj mučili. Clausa Schenka Stauffenberga na nádvorí zastrelili.

Nevydarené pokusy
Na Adolfa Hitlera bolo okrem spomínaných dvoch atentátov pripravených viacero, ale vodca mal, zdá sa, šťastie.
Napríklad bomba, ktorú dali do jeho lietadla a nikto nevedel prečo,  nevybuchla.
Alebo, keď pripravenému vrahovi s revolverom odrazu nedovolili v poslednej chvíli sa s Hitlerom stretnúť.
Inokedy zasa musel samovražedný útočník náhle zneškodniť bombu pripevnenú na svojom tele, pretože Hitler odrazu predčasne opustil výstavu, kde sa mal útočník odpáliť.
Niektorí sprisahanci zaváhali v poslednej chvíli a o útok sa ani nepokúsili, pretože zavraždiť hlavu štátu, ktorej prisahali vernosť, znamenalo prekonanie veľkých psychických zábran, čo v poslednej chvíli mnohí nezvládli.

Medzníky Hitlera
1889   V tomto roku sa 20. apríla v rakúskom meste Braunau narodil.
1914   Slúžil ako dobrovoľník v nemeckej armáde počas prvej svetovej vojny.
1923   Stál na čele neúspešného mníchovského puču, za čo putoval do väzenia.
1932   Nacisti získali v nemeckom parlamente prevahu.
1934   Viedol Nemecko ako vodca Tretej ríše.
1939   Nemecko zaútočilo na Poľsko a začala sa druhá svetová vojna.
1939   Prežil pokus o atentát v mníchovskej pivárni.
1941   Útok na Sovietsky zväz, vyhlásenie vojny Spojeným štátom a začiatok holokaustu.
1943   Nemecké vojská obkľúčili pri Stalingrade a nastal obrat v druhej svetovej vojne.
1944   Vylodenie spojeneckých vojsk v Normandii, prežil druhý pokus o atentát.
1945   30. apríla spáchal v Berlíne samovraždu.