Mojcasopis.sk

Vyhnala vás mama počas Vianoc z kuchyne lopatou? Nečudujte sa, chce vám len dobre! Podľa tradície sa rýchlo vydáte.

S Vianocami je spojené veľké množstvo zvykov a povier. Väčšina z nich má svoj pôvod u pohanov. Prečo trasieme ploty, hvízdame, práskame bičmi a kľučky mažeme medom?

Mnohé zvyky sa zachovali dodnes, a hoci nevieme, prečo ich dodržiavame, majú pre nás priam exotické čaro. Jedným z dodnes zachovávaných je sviatok Lucie 13. decembra. Táto svätica, umučená v 3. storočí v Syrakúzach, pomáhala kresťanom, ktorí sa schovávali v podzemných chodbách, nosila im jedlo a svietila si sviečkami upevnenými na hlave. Lucia v preklade z latinčiny znamená Nádherné svetlo. Vo Švédsku prináša na Luciu najstaršia dcéra s vencom so štyrmi sviečkami na hlave rodičom raňajky – kávu a zázvorové koláčiky.
 
Stridžie dni
U nás je sviatok Lucie dňom stríg. Na ochranu pred ňou slúži hluk – práskanie bičom, hvízdanie. V tento deň nesmela žiadna cudzia žena prísť do hospodárstva, nesmelo sa nič požičať ani vrátiť. Ženy oblečené v bielom, s hlavou prikrytou šatkou a so zamúčenými lícami chodievali bez slova po domoch a ometali stenyhusím pierkom. Zabezpečovali tak pre hospodárstvo dostatok obživy. Podľa docentky Zuzany Beňuškovej, pracovníčky Ústavu etnológie SAV, sa počas mimoriadnych takzvaných Stridžích dní verilo, že je možné ovplyvniť budúcnosť, zabezpečiť zdravie, hospodársku prosperitu, plodnosť či dobrého partnera. S mágiou súviselo množstvo úkonov, ktoré majú mnoho podôb a niekedy v rôznych regiónoch aj celkom protichodné vysvetlenia. Pôvodný význam sa zabudol, zvyk zostal a začal sa mu pripisovať nový význam alebo sa na zabezpečenie pôvodného významu vymyslel nový,  „zaručene účinný” úkon. Mágia bola založená na princípe podobnosti alebo dotyku – čo sa podobá, respektíve čo bolo spojené, to môže preberať rovnaké vlastnosti. 
 
Ako sa vysvetľujú staré zvyky

Prečo na Ondreja dievčatá trasú ploty? 
Pri zariekaní ľubostnej mágie sa susedky opierali o plot a v každom regióne zariekali inak. Naprílad v Turci: Plote, plote, trasiem ťa, milý Ondrej, prosím ťa, aby si mi dal znať, s kým budem pri sobáši stáť.
 
Prečo sa na Barboru odlamuje konárik čerešne? 
Pretože do Vianoc v teple rozkvitne, čím symbolizuje plodnosť, úrodnosť.
 
Prečo sa na Luciu mažú kľučky medom? 
Med má ochrannú funkciu. Na Luciu sa aktivizovali bosorky, medom sa ľudia chránili proti negatívnym silám.
 
Prečo sa na Štedrý deň leje olovo? 
Olovo sa lialo najmä na Ondreja. V zmysle mágie podobnosti sa podľa tvaru ochladeného olova veštila budúcnosť.
 
Prečo sa hádžu orechové škrupiny do kútov? 
Podľa povery v kútoch sídlia duše zomrelých. Ľudia tam kedysi hádzali aj hrach. Neskôr sa v niektorých regiónoch vysvetľovalo, že je to pre sliepky.

Prečo jeme spolu so sladkými oblátkami a s medom aj výrazne aromatický cesnak? 
Cesnak má apotropajnú (ochrannú) funkciu.
 
Prečo sa cesnak kedysi podával aj domácim zvieratám? 
Aby ich chránil pred negatívnymi silami. Zvieratá boli pre hospodárstvo existenčne dôležité.
 
Prečo sa nohy štedrovečerného stola obmotávajú reťazou? 
Reťaz má symbolicky držať rodinu pohromade.
 
Čo to znamená, ak počas štedrej večere zhasne sviečka? 
Povera, že niekto z prítomných do roka zomrie.
 
Prečo musí byť na štedrovečernej tabuli o jeden tanier viac, ako je stolovníkov? 
Pre prípadného pocestného, ktorý zablúdil. Ak bol v minulosti niekto z rodiny vo svete, verilo sa, že aj jemu poskytnú cudzí ľudia na Štedrý deň prístrešie.
 
Prečo sa nesmie odbiehať od štedrovečerného stola? 
Aby sa rodina nerozutekala. Podľa mimoriadnych dní v roku sa veštila budúcnosť. 
 
Prečo na sviatky nesmie v dome visieť čerstvo vypratá bielizeň? 
Verilo sa, že koho šaty budú visieť na šnúre, ten do roka zomrie, možno sa aj obesí! Platilo to aj v zmysle mágie podobnosti, že do roka budú mať škodu – na šnúre bude takto visieť koža z ich dobytka.
 
Prečo slobodné dievčatá po štedrej večeri ochotne vynášajú smeti, hoci inokedy ich o to mama musí prosiť?
Lebo koho vtedy vonku stretnú, ten bude ich manželom.

Prečo slobodné dievčatá hádžu šupky z jablka cez plece?
Aby bol ich nastávajúci zdravý a pekný ako jablko.
 
Prečo sa na Štedrý deň nesmie nič požičať z domu?
Aby sa majetok  „nerozpožičal”,  teda aby sa domácnosť nerozpadla.
 
Prečo kedysi odkladali na celé obdobie sviatkov kolovrátok, ihly a nite na povalu alebo na iné málo obývané miesto?
Žena, ktorá by sa od Vianoc do Troch kráľov pozerala na vreteno, trpela by na pichanie v boku. 
 
Prečo na štedrovečernom stole nesmie chýbať mäso?
Na Kysuciach verili, že ak chýba, bude hynúť dobytok. 
 
Prečo sa do sviatočnej polievky varia dlhé rezance? 
Aby narástli dlhé klasy. 
 
Prečo musí byť dopoludnia na Štedrý deň všetko upečené? 
Ktorá žena pečie ešte napoludnie, vystavuje sa nebezpečenstvu, že k nej pribehne nadprirodzená bytosť v podobe mrmlajúceho býka, pred ktorým si život môže zachrániť len tak, že mu rýchlo upečie malý bochník. 
 
Čo symbolizuje nepodarené pečivo? 
Nízke nevykysnuté chleby a koláče sú predzvesťou úpadku celého hospodárstva, puknutá kôra symbolizuje úbytok, na Orave i rozpad manželstva. Na Orave dali do pece toľko chlebov, koľko bolo v dome ľudí, a do každého chleba zapichli strúčik cesnaku. Koho cesnak v peci očernel, ten mal v nasledujúcom roku zomrieť.
 
Prečo na Kysuciach pri pečení búchali lopatou o povalu? 
Keď gazdiná posádzala koláče do pece, udierala lopatou o povalu, hovoriac:  „Hody, hody, Nový rok, nech tak trvá celý rok!“ 
 
Prečo sa na Štedrý deň lopatou vyháňajú dievky z izby? 
Aby sa chytro povydávali!