Mojcasopis.sk

Každoročne10. decembra na počesť švédskeho vynálezcu Alfreda Nobela udeľujú vyznamenania za výnimočné myšlienky a činy.

Samotársky chorľavý muž, ktorý zarobil majetok vynájdením účinnej výbušniny, sa nevedel zmieriť s tým, že sa jeho vynález zneužíva a prináša smrť. Preto všetky peniaze venoval na odmeňovanie tých, ktorí sa významnou mierou pričinili o zlepšovanie ľudského života.

K eď v roku 1896 otvorili závet Alfreda Nobela, ktorý spísal rok predtým, mnohí žasli. Stálo v ňom, že celý svoj majetok, ktorý bol vtedy neuveriteľných 33 miliónov švédskych korún, odkázal ešte neexistujúcemu fondu, z ktorého mali každoročne odmeňovať tých, ktorí sa výnimočným spôsobom zaslúžili o nové objavy na poli fyziky, chémie a medicíny, ako aj ľudí, čo vytvorili unikátne literárne diela alebo sa zaslúžili o zbližovanie národov a zmierňovanie vojenských konfliktov. V závete aj určil, aby cenu za fyziku a chémiu udeľovala Švédska kráľovská akadémia vied, cenu za fyziológiu a medicínu štokholmský Karolínsky inštitút, cenu za literatúru Švédska akadémia a cenu za mier Storting – nórsky parlament (Nórsko bolo vtedy súčasťou Švédska, ale malo svoj vlastný parlament). Hoci sa naplnenie jeho poslednej vôle odďaľovalo, pretože ju napadli Nobelovi dedičia, v roku 1900 bola založená Nobelova nadácia a už nasledujúci rok udelili ceny. Prvým laureátom sa stal Wilhelm C. Röntgen za fyziku.

Tvorivý samotár 
Alfred Nobel sa narodil 21. októbra 1833 v Štokholme ako tretie z ôsmich detí Immanuela a Andriette Ahlsell. Nevynikal ani fyzickou zdatnosťou, ani zdravím, pre chatrnú kondíciu sa až do 17 rokov vzdelával doma. Jeho otec bol vynálezcom a majiteľom továrne na výbušniny, zbankrotoval však, a tak sa s celou rodinou presťahoval do Petrohradu. Tam presvedčil ruského cára, aby využíval jeho vynálezy, vďaka čomu rodina opäť zbohatla. Mladý Alfred ovládal päť jazykov a okrem chémie a fyziky sa nadchýnal literatúrou a filozofiou. Otec však chcel, aby podobne ako jeho bratia ďalej rozvíjal rodinný podnik. Poslal ho do Európy, kde sa vzdelával a pracoval v mnohých významných laboratóriách. Najväčší objav mal len prísť. Po úpadku firmy v Petrohrade sa spolu s otcom a bratom Emilom vrátil naspäť do Štokholmu a začal experimentovať s vysoko výbušným kvapalným nitroglycerínom. Keď mu zakázali pokusy v dosahu hraníc mesta, robil ich na člne uprostred jazera Mälaren. Po nehode v továrni, kde zahynul jeho brat, sa ešte viac uzavrel a snažil sa objaviť niečo, čo by zvýšilo bezpečnosť pri manipulácii s výbušninami. Čoskoro zistil, že zmiešaním nitroglycerínu so silicou sa roztok mení na hmotu, z ktorej možno vytvarovať valčeky vhodné do navŕtaných dier. V roku 1867 si dal túto zmes patentovať pod názvom dynamit. K nemu ešte vynašiel detonátor a patent na vynález, ktorý urýchľoval a najmä zlacňoval mnohé konštrukčné a stavebné práce, od neho zakrátko odkúpilo mnoho firiem. Nobel sa stal zámožným mužom aj vďaka premysleným investíciám, no s pribúdajúcim vekom ho čoraz viac trápilo, keď videl, že sa jeho vynález zneužíva vo vojenských konfliktoch. Samotársky chorľavý muž, ktorý sa nikdy neoženil, okrem vedy miloval cestovanie. Hoci oficiálne žil v Paríži, väčšinu času strávil na cestách. Victor Hugo ho raz opísal ako  „najbohatšieho európskeho tuláka“. Desiateho decembra 1896 Alfred Nobel podľahol dlhej chorobe srdca.

Ženy laureátky
Ani nežné pohlavie nevyšlo pri udeľovaní Nobelových cien naprázdno, hoci v pomere k mužom stále tvorí menšinu. Prestížne ocenenie zatiaľ získalo štyridsať žien. Najviac NC dostali ženy za literatúru a za mier, po dvanásť, najmenej – len jednu, za ekonómiu. A to práve v tomto roku Američanka Elinor Ostromová. Profesorka z Univerzity v Indiane si ju odniesla za analýzu ekonomického riadenia. Tento rok bol pre ženy úspešný, pretože získali celkovo päť cien. Okrem Ostromovej aj tieto dámy: Nemka rumunského pôvodu Herta Müllerová za literatúru, Izraelčanka Ada E. Yonathová za chémiu a Američanka Carol W. Greiderová spolu s krajankou austrálskeho pôvodu Elizabeth Blackburnovou za medicínu. Prvou ženou ocenenou NC bola Poľka žijúca vo Francúzsku Marie Curie-~-Sklodowska za fyziku v roku 1903 spolu so svojím manželom. Táto dáma je zároveň jedinou ženou, ktorá získala dve NC a ešte k tomu v rozličných odboroch. Druhú jej udelili v roku 1911 za chémiu.

Neprevzali si cenu
Nie všetci ocenení si udelené vyznamenanie aj preberú, niektorí dobrovoľne, no zväčša pod nátlakom politického režimu. Dobrovoľne sa Nobelovej ceny zriekli dvaja laureáti. Bol to francúzsky literát a filozof Jean-Paul Sartre v roku 1964, ktorý uviedol, že si neželá, aby ho zmenila nejaká cena. V roku 1973 odmietol NC mieru vietnamský generál a diplomat  Le Duc Tho, ktorý s Ho Či Minom viedol boj za oslobodenie svojej krajiny a neskôr paralelne aj mierové vyjednávania v Paríži v rokoch 1968 – 1973 s americkým ministrom zahraničných vecí Henrym Kissingerom. Tie viedli k prímeriu a obaja vyjednávači dostali nobelovku. Le Duc Tho ju odmietol, pretože  „mier sa v skutočnosti nedosiahol“ a Vietnam sa ešte dlho zmietal v nepokojoch. Troch nemeckých vedcov prinútil poctu odmietnuť Adolf Hitler. Boli to Richard Kuhn (1938) a Adolf Butenand (1939), ktorých odmenili za chémiu. Ceny za medicínu sa musel vzdať Gerhard Domagk (1393). Všetci si ocenenia po skončení II. svetovej vojny prevzali. Po cenu si nesmel ísť ani ruský spisovateľ a autor slávneho románu Doktor Živago Boris Pasternak (1958). Až po páde Sovietskeho zväzu ju in memoriam prevzal syn Jevgenij.
 
Nepravá nobelovka
V roku 1968 sa Švédska banka pri príležitosti 300. výročia svojho trvania rozhodla vytvoriť  „na pamiatku Alfreda Nobela“ šiestu cenu – za ekonomické vedy. Prvýkrát ju udelili v roku 1969. Laureáta vyberá Švédska kráľovská akadémia vied. Suma je rovnaká ako pri ostatných cenách, ale peniaze poskytuje Švédska banka zo svojho zvláštneho fondu. Peňažná odmena mala pôvodne vedcom pomôcť v bádaní, aby sa nemuseli iným spôsobom starať o živobytie, dnes ju ocenení zvyknú venovať na charitatívne účely.