Mojcasopis.sk

Žiadna iná rodina nemá takú bohatú zbierku nobeloviek. Madam Curie dostala dve , jej manžel Pierre, dcéra Iréne a zať Frédéric Joliot-Curie po jednej.

Jedna z najvýznamnejších vedkýň všetkých čias Marie Curie-Sklodowska bola prvou ženou a človekom vôbec, ktorý dostal dve Nobelove ceny. Napriek tomu sa táto krehká žena musela celý život boriť s nepochopením, so závisťou a s xenofóbiou.

Keď sa v roku 1903 podávali návrhy na udelenie Nobelovej ceny za fyziku, horúcim kandidátom bola dvojica Antoine Henri Becquerel a Pierre Curie za výskum javu zvaného rádioaktivita. Meno Marie Curie sa nespomínalo. To vyburcovalo profesora matematiky na Štokholmskej univerzite Göstu Mittag-Lefflera, aby napísal Pierrovi Curiemu. Hoci sa tento list nezachoval, v odpovedi naň sa píše:  „Ak je to pravda, že niekto vážne uvažuje o mne, veľmi si prajem, aby ma zvažoval spolu s Madam Curie s ohľadom na náš spoločný výskum.“ Výzvu si komisia schvaľujúca nominácie očividne vzala k srdcu, pretože najvyššie vedecké ocenenie dostali všetci traja – Becquerel za objav spontánnej rádioaktivity a Curieovci za významnú časť výskumu v tejto oblasti.

Prvá žena na Sorbonne
Maria Sklodowska sa narodila 7. novembra 1867 vo Varšave ako piate dieťa učiteľského páru. Otec Józef bol riaditeľom dvoch chlapčenských gymnázií, matka Bronisława viedla prestížnu dievčenskú internátnu školu, no zomrela na tuberkulózu, keď mala Maria dvanásť rokov. O dva roky neskôr zabil týfus aj jej najstaršiu sestru Zofiu a obe úmrtia spôsobili, že Maria sa odvrátila od viery. V rodine Sklodowských sa veľký dôraz kládol na vzdelanie, no v Poľsku v tom čase ženy nemohli ísť na univerzitu. Maria so sestrou Bronisławou preto uzavreli dohodu. Maria sa zamestnala ako guvernantka a finančne podporovala sestru na učiteľskom štúdiu v Paríži. Za to potom po skončení financovala ona Mariino vzdelávanie. Maria ako prvá žena v histórii zvládla skúšky na prestížnu Sorbonnu, kde študovala na fakulte fyziky a chémie a neskôr matematiky. Pôvodne chcela v Paríži získať len titul a potom sa vrátiť do rodného Poľska. No keďže Krakovská univerzita odmietla zamestnať ženu, hľadala uplatnenie vo Francúzsku.

Na bicykli aj v laboratóriu
Kariéru začínala výskumom magnetických vlastností  kovov, čo jej do cesty priviedlo Pierra Curieho, v tejto oblasti už uznávanú kapacitu. Spájali ich dve veľké vášne – veda a bicyklovanie. Spolu podnikali dlhé výlety, kde sa ešte viac zblížili, a v roku 1895 uza-vreli civilný sobáš a Maria si začala písať meno po francúzsky Marie. O rok neskôr objavil A. H. Becquerel princíp rádioaktivity a na odporúčanie Curieho ponúkol Marii doktorandské štúdium. Navrhol jej zdanlivo neatraktívnu a dosť prácnu tému – zistiť, prečo rádioaktivita niektorých druhov uránovej rudy je omnoho vyššia, ako to vyplývalo z podielu čistého uránu v nej. Marie sa pustila do náročného delenia rudy na jednotlivé chemické zlúčeniny a hľadala tú, ktorá spôsobovala vysokú rádioaktivitu. Spočiatku pracovala s mladým chemikom Andrém Luisom Debiernom, toho však piplavá robota čoskoro prestala baviť a nahradil ho sám Pierre Curie. Podmienky mali hrozné. Malé laboratórium sa poriadne nevykurovalo, nezriedka bolo preplnené haldami uránovej rudy. Ťažká práca však priniesla po štyroch rokoch ovocie. Objavili dva nové prvky. Prvý nazvali na počesť Mariinej vlasti polónium. Neskôr vyextrahovali zo smolinca z českého Jáchymova prvý gram omnoho rádioaktívnejšieho prvku. Dostal meno rádium. Tieto objavy im vyniesli prvú Nobelovu cenu.

Pojazdný röntgen
Manželia sa zrazu stali známi, Pierre dostal profesúru na Sorbonne a vyhovujúcejšie laboratórium. V apríli 1906 sa však stala hrozná nehoda. Pri prechádzaní ulice v silnom daždi sa Pierre Curie pošmykol a spadol pod konský povoz, ktorý mu  prešiel cez hlavu. Marie zostala bez milovaného muža a kolegu s dvoma dcérami – Iréne (9) a Éve (2). Nevzdala sa však. Ako prvá profesorka na Sorbonne dostala Pierrovo miesto a pokračovala vo výskume. Akoby toho nebolo dosť, v roku 1911 sa stala obeťou štvavej kampane. Odštartovala to jej údajná aférka s fyzikom Paulom Langevinom, ktorý bol ženatý. Hoci sa ich milenecký vzťah nikdy nepotvrdil, z uznávanej vedkyne sa razom stala  „poľská židovská (len na základe mena) prišelkyňa, ktorá kradne Francúzkam manželov“. Marie bola so silami na konci. Napriek tomu jej v tom istom roku udelili Nobelovu cenu za chémiu za izolovanie čistého rádia. V Paríži sa jej podarilo vybudovať Ústav rádia s laboratóriom pre rádioaktivitu a biologické výskumy.  Počas vojny sa Marie angažovala ako dobrovoľná zdravotná sestra. Hoci od objavenia röntgenových lúčov ubehlo už veľa času, v praxi sa využívali minimálne. Marie zriadila akúsi pojazdnú vyšetrovaciu stanicu. S ňou navštevovala nemocnice vo Francúzsku a v Belgicku, kde pomohla vyše trom miliónom zranených vojakov. Vyučila mnoho röntgenologických pracovníkov a zriadila vyše dvesto stálych aj mobilných staníc. To všetko bez nároku na odmenu, za neochoty úradov a neustále vystavená žiareniu. Po vojne sa začala angažovať aj verejne, vymenovali ju za členku francúzskej Akadémie vied, bola spoluzakladateľkou niekoľkých vedeckých inštitúcií, okrem iného aj vytúženého ústavu rádia v rodnom Poľsku. Vysoké dávky radiácie si však vybrali svoju daň, Marie chorľavela a 4. júla 1934 podľahla aplastickej anémii.