Mojcasopis.sk

Prostoreká poslankyňa Nancy Astorová, prvá žena v britskom parlamente bola Američanka s poriadne nabrúseným jazykom.

Dvadsiateho ôsmeho novembra pred deväťdesiatimi rokmi do britskej dolnej komory parlamentu zvolili prvú ženu v histórii. Lady Astorová bola v konzervatívnom Anglicku zaujímavým zjavom. Rozvedená a druhýkrát vydatá energická žena, ktorá nepatrila medzi sufražetky, neváhala podpichnúť ani Winstona Churchilla.

Nancy Witcher Langhronová sa narodila 19. mája 1879 v Danville v americkom štáte Virgínia. Jej otec, pôvodne bohatý obchodník, veľmi schudobnel následkom občianskej vojny, v ktorej niekdajším černošským otrokom priznali občianske práva. Chopil sa však príležitosti pri budovaní železnice a za niekoľko rokov opäť nadobudol veľký majetok. Nancy a jej štyri sestry, všetko známe krásavice, sa tak mohli venovať štúdiu. Ako osemnásťročná sa vydala za plukovníka Roberta Goulda Shawa, z ktorého sa vykľul alkoholik. Jediným pozitívnym výsledkom krátkeho štvorročného vzťahu bol syn Bobbie. Po krachu manželstva a smrti matky si Nancy odišla trochu prevetrať hlavu do Veľkej Británie. Do tejto krajiny sa doslova zamilovala a rozhodla sa sem spolu so sestrou Phyllis presťahovať.

Prvá žena v parlamente
Už počas prvej návštevy si medzi an-glickou smotánkou, najmä jej mužskou časťou, získala značnú popularitu svojím vtipným, i keď niekedy ostro nabrúseným jazykom, rozhľadenosťou a šarmom. Raz sa jej dokonca jedna prominentná Britka spýtala, či prišla, aby dostala ich manželov, na čo Nancy odpovedala:  „Keby ste vedeli, koľko som mala problémov zbaviť sa toho môjho...“ Napriek tomu sa opäť vydala, a hoci jej druhý muž od dvanástich rokov vyrastal medzi anglickou aristokraciou, narodil sa v USA, a to dokonca v ten istý deň ako Nancy. Lord Waldorf Astor bol tiež podobnej povahy ako jeho žena a celkovo si veľmi rozumeli. Pri prvej kandidatúre do parlamentu mala aj poriadny kus šťastia. Jej manžel mal za sebou pomerne úspešnú kariéru v Dolnej snemovni a len niekoľko mesiacov pred ďalšími voľbami sa vďaka povýšeniu otca stal druhým vikomtom z Astoru, a teda automaticky získal miesto v Snemovni lordov. Na jeho miesto si preto robila chúťky lady Astorová. Pomohla jej aj ďalšia náhoda. Prvou zvolenou ženou do britského parlamentu bola sufražetka Constance Markiewiczová. V tom čase však prívrženkyňa odbojnej strany Sinn Féin, usilujúcej sa o osamostatnenie Írska od Veľkej Británie, sedela vo väzení za podpaľačstvo a miesto odmietla. Prvého decembra 1919 tak lady Astorová zasadla ako prvá ženy v histórii do britského parlamentu.

Voľnejšie rozvody
Od začiatku sa venovala najmä charitatívnym projektom. Počas prvej svetovej vojny pomáhala v nemocnici pre kanadských vojakov, ktorú dočasne vybudovali vo vidieckom sídle Astorovcov v Clivedene. Jedným z jej najvýznamnejších politických počinov bolo, že hoci sa odmietala zapojiť do hnutia britských sufražetiek, zoskupovala okolo seba ženy, ktoré postupne prenikali do parlamentu, a koordinovala ich aktivity. No nie vždy sa tešila veľkej popularite. Otvorená povaha a nabrúsený jazyk, ako aj viaceré vystúpenia vyvolávali v radoch parlamentných kolegov vlnu nevôle. Jednou z takýchto akcií bolo i presadzovanie reformy zákona o rozvodoch, ktorá by aj britským ženám rozviazala ruky v otázkach manželstva a jeho rozluky podobne ako v USA. Tridsiate roky 20. storočia boli pre lady Astorovú veľmi náročné. Jej syna z prvého manželstva zatkli za homosexualitu a jej dlhoročný priateľ spisovateľ George Bernard Shaw koketoval so sympatiami k ruskému diktátorovi Stalinovi, čo sa Astorovej priečilo. Pred druhou svetovou vojnou pripisovali Nancy Astorovej náklonnosť k nemeckému nacistickému režimu, pretože podporovala britského ministerského predsedu Nevilla Chamberlaina a jeho ustupovačnú politiku appeasementu, ktorá umožnila Hitlerovi vyvíjať agresiu v strednej Európe. O tom, že so sympatiami k nemeckému diktátorovi to asi vážne nebolo, svedčia aj Astorovej slová adresované vtedajšiemu veľvyslancovi a neskôr ministrovi zahraničných vecí Nemecka Joachimovi von Ribbentropovi. Prostoreká poslankyňa mu povedala, že Hitler vyzerá priveľmi ako Charlie Chaplin na to, aby ho ľudia mohli brať vážne.

Dožila osamelá
Tesne pred vojnou si lady Astorová robila čím ďalej, tým viac nepriateľov. Vystupovala veľmi ostro protikomunisticky aj protikatolícky, jej ostrému jazyku neunikol ani pápež. Dva roky pred vypuknutím vojny zomrela jej sestra Phyllis a o rok neskôr aj posledný z troch bratov. Po vojne dosť utrpel Astorovej obraz na verejnosti. Neskrývané rasistické názory nemohli po odhalení holokaustu a v časoch neustálych kultúrno-spoločenských zmien budiť veľa sympatií. Posledné roky života strávila pomerne osamelo, zomrela v roku 1964 v dome svojej dcéry v Grimsthorpe v Linconshire. Po prirodzenej smrti matky spáchal samovraždu jej syn Bobbie.