Mojcasopis.sk

Pred štyridsiatimi rokmi sa na najväčšom štadióne v Južnej Amerike zapísal do histórie Ed(i)son Arantes do Nascimento, známejší skôr ako Pelé.

Je devätnásteho novembra 1969 a na beznádejne vypredanom Estádio do Maracana v Riu de Janeiro hrajú proti sebe dva vynikajúce brazílske tímy Santos a Vasco da Gama. Ligový zápas by nebol ničím výnimočný, keby sa na ihrisku nepohyboval  legendárny Pelé. Navyše s gólovým skóre 999. Prvý polčas priniesol niekoľko šancí, no ani jedna strela neskončila za chrbtom brankára.

Všetci sú v napätej eufórii, hoci muž, ktorého sa celé šialenstvo dotýka najviac, akoby ani nepostrehol výnimočnosť situácie. Pohybuje sa po trávniku rovnako uvoľnene a elegantne ako obvykle. Hoci brazílski futbalisti sú povestní svojou individuálnosťou, tentoraz všetci hráči klubu Santos pracujú na vytvorení ideálnej pozície pre jediného muža. Pre Pelého. Všetci očakávajú gól a po každej zmarenej šanci to v hľadisku nespokojne zašumí. 

Tisíci z penalty
Konečne je Pelé opäť v šanci, obratne prekľučkuje súperovou obranou, no v priestore pred bránkoviskom padá. Či ho skutočne faulovali, alebo sa len potkol o nohu obrancu, nikto nerieši. Musel to byť faul. Celé hľadisko najskôr skanduje  „penalta, penalta“ a vzápätí  „Pelé, Pelé“. Keď si najznámejší futbalista planéty postaví loptu na značku, štadión stíchne. Pelé sa rozbehne a pravačkou ju pošle do ľavej časti bránky. Argentínčan Edgardo Andrada v službách Vasca vystihne síce smer strely, na loptu však nedosiahne, a tá niekoľko centimetrov od jeho rúk presviští za jeho chrbát. Pelé vbehne do bránky, vytiahne loptu zo siete a nadšene ju niekoľkokrát pobozká. Diváci šalejú a okolo rozradosteného Brazílčana sa okamžite zbieha húf reportérov. Pelé sa tisícim gólom  zapisuje do historických tabuliek. Venoval ho všetkým chudobným brazílskym deťom s nádejou, že aj ony raz dostanú šancu zmeniť svoj osud k lepšiemu.

Papier v ponožke
Edson Arantes do Nascimento sa narodil 23. októbra 1940 v mestečku Tres Coracoes v chudobnej rodine. Jeho otec Dondinho bol amatérsky futbalista, ktorému sa v provinčnej súťaži podaril dokonca rekord. V jednom zápase strelil päť gólov, navyše všetky hlavou. Matka však nechcela, aby sa syn živil futbalom, pretože sa bála, že bude zarábať rovnako málo ako jeho otec. Malý Dico, lebo tak ho volali, lákaniu nevedel odolať. Keďže nemal na drahú koženú loptu, techniku si cvičil na ponožke vypchatej papierom. Spočiatku hrával len v miestnej juniorskej lige, kde si výnimočný talent všimol ďalší skvelý futbalista a tréner  Waldemar de Brito a priviedol ho do klubu Santos. Zaň začal hrávať ako šestnásťročný a už o necelý rok strelil vo finále majstrovstiev sveta v Štokholme dva góly domácej reprezentácii. Vo veku 17 rokov a 249 dní sa stal najmladším účastníkom svetového šampionátu, ktorý skóroval. Brazília aj Pelé vtedy v roku 1958 vyhrali svoj prvý titul majstra sveta. Hviezda skvelého futbalistu prudko vystrelila a nezhasla ani po skončení aktívnej kariéry v roku 1977.

Neobľúbená prezývka pojmom
Vlastné krstné meno Edson dostal po vynálezcovi Thomasovi Alvovi Edisonovi. Hoci sa  rodičia rozhodli  „i“ z mena vypustiť, nedopatrením mu do rodného listu zapísali meno Edison, takže Pelého raz uvádzali ako Edisona, inokedy ako Edsona. Doma ho odmalička volali Dico a chlapec chcel, aby to tak zostalo aj vo futbale. Kamaráti ho však častovali prezývkou Pelé, na ktorú sa spočiatku veľmi hneval, zdala sa mu hanlivá. O jej vzniku sa vedú mnohé špekulácie, pôvod nepozná ani Pelé, keďže toto slovko v jeho materskej portugalčine nič neznamená. Prezývka mu však prischla a dodnes má cveng ako žiadna iná.

Pelého naj
Jeho meno sa stalo synonymom futbalovej virtuozity, obhájil svetový majstrovský titul ešte v rokoch 1962 a 1970. Hoci zlato za turnaj v Čile (1962) mu priznali až po štyridsiatich piatich rokoch. Pre zranenie totiž nenastúpil vo finálovom zápase proti Československu a podľa vtedajších pravidiel hráči, ktorí nevybehli na ihrisko, zostali bez medaily. Celkovo počas aktívnej hráčskej kariéry strelil rekordných 1 281 gólov a s počtom 541 gólov v 560 zápasoch sa tiež stal historicky najlepším prvoligovým kanonierom. Až za ním nasleduje Čech (resp. reprezentant Československa) Josef Bican (518 gólov/341 zápasov) a Maďar Ferenc Puskás (511/533). Za najlepšieho futbalistu, respektíve športovca 20. storočia ho vyhlásili okrem Medzinárodnej futbalovej asociácie (FIFA) napríklad aj UNICEF (Detský fond Organizácie Spojených národov), spravodajská agentúra Reuters či Medzinárodný olympijský výbor.