Mojcasopis.sk

Posledný júnový víkend na Slovensko tretíkrát zavíta uznávaná herecká hviezda Francúzska a milovník dobrého vína . Na záver 18. ročníka Art Film Festu si v Trenčianskych Tepliciach preberie ocenenie Hercova misia.

Prvýkrát sa herec na Slovensku objavil v septembri 1998 na pozvanie agentúry zabezpečujúcej volebnú kampaň pre Vladimíra Mečiara. V tom čase sa na Slovensku zvolebnievalo a Gérard mal byť niečo ako hollywoodsky magnet na voličov. Toto účinkovanie, ako neskôr potvrdil v rozhovore pre jeden francúzsky denník, oľutoval a označil ako chybu. Druhýkrát na Slovensko zavítal ako vinársky fajnšmeker, keď si vraj v roku 2001 prišiel prezrieť slovenské vinice.

Gérard sa narodil ako tretie dieťa do rodiny chudobného obrábača kovov Renému a Anne Depardieuovcom. Po ňom prišli ešte ďalšie tri hladné krky. Nebol to ktovie ako poslušný kvietok. Gérard otvorene priznal, že nebol práve prototypom dokonalého dieťaťa. Viac ako škole sa venoval pobehovaniu mimo nej, ale aj mimo domova. Prakticky ho vychovávala ulica, často mal problémy so zákonom, ktoré riešil útekom z domu. Školu nedokončil, keď mal trinásť, nechal vzdelávanie ležať úhorom. Potom, čo opustil rodné Chateauroux, na potulkách náhodou stretol chlapca, ktorý študoval herectvo na Theatre Nationale Populaire v Paríži. Spriatelili sa a Gérard sa rozhodol, že to s herectvom skúsi tiež. Bolo to jeho najlepšie rozhodnutie v živote. Pedagógom netrvalo dlho a v Gérardovi objavili výnimočný talent a on sa do herectva doslova zamiloval a už ako študent sa objavoval v mnohých divadelných hrách. Pred filmovú kameru sa prvýkrát postavil v roku 1965. Snímka Le beatnik et le minet na neho upriamila nemalý záujem a kolotoč ponúk na filmové postavy sa poriadne rozkrútil, takže sa stal obľúbenou a často obsadzovanou tvárou. Po boku komika Pierra Richarda si zahral v úspešných komédiách Kopyto, Utečenci či Otec a otec. Komické postavy permanentne menil za vážnejšie charaktery, napríklad v snímkach Posledné metro, Danton, za ktoré získal mnoho prestížnych cien. Dokopy pätnásťkrát počas svojej kariéry bol nominovaný na prestížne ocenenie César, dvakrát toto ocenenie aj získal.

Bez prečítania scenára
Rok 1990 sa v živote Gérarda Depardieua spája so začiatkom vysnívanej kariéry v Hollywoode. Úspech mu odštartoval film Zelená karta, kde zažiaril po boku Andy McDowell. V hlavnej postave francúzskeho emigranta Faureho, ktorý sa snaží pomocou sobáša s pôvabnou Američankou Bronte nadobudnúť zelenú kartu a s ňou aj povolenie na pobyt v USA a na prácu. Tento herecký výkon vyniesol Gérardovi Zlatý glóbus. Dôležitým medzníkom v jeho kariére bol Cyrano z Bergeracu. Táto snímka Gérardovi vyniesla oscarovú nomináciu. Soška Oscara mu síce ušla len o chlp, ocenenie britskej akadémie BAFTA a César mu však neunikli. Blysol sa aj v slávnom veľkofilme Ridleyho Scotta 1492: Dobytie raja, kde stvárnil Krištofa Kolumba. Na sklonku druhého tisícročia v roku 1999 sa dočkal trochu bláznivej, no o to zaujímavejšej úlohy – dobráckeho antického siláka Obelixa. Pre filmovú adaptáciu megapopulárneho komiksu Asterix a Obelix kontra Cézar musel pribrať vyše dvadsať kíl, ktoré, mimochodom, už nikdy nezhodil a možno aj vďaka tomu sa nakrútili dve pokračovanie komiksovej adaptácie s podtitulmi Misia Kleopatra a Olympijske hry. Veľký úspech zožala aj lupičská komédia Drž hubu z roku 2003, kde bol jeho hereckým partnerom Jean Reno. Nesklamal ani ako Louise Leplé v životopisnej dráme Edith Piaf. Gérard je neslávne preslávený tým, že berie filmové postavy bez toho, aby si prečítal scenár. Preto je jeho herecké účinkovanie v podaktorých snímkach občas smiešne, nezmyselné a nehodné jeho kvalít. O svojom hereckom umení hovorí:  „Som prvý, kto prizná, že tých stopäťdesiat filmov, čo som nakrútil, má ďaleko od umeleckých diel. Ale každý považujem za dobrú skúsenosť. Pre nikoho nie je tajomstvom, že som svoje povolanie nikdy nebral ako prácu. Dokonca ani neviem, čo znamená slovo herec. Viem len, že mi to vždy pomáhalo a stále pomáha hasiť môj večný hlad po akčnosti.“ Gérard sa počas svojej kariéry ocitol aj na stoličke režiséra. Ako režisér debutoval v roku 1984 pri snímke Tartuffe, tento počin sa však nestretol s úspechom. Vo filmovom zákulisí pôsobil aj ako producent. 

Zložila ho smrť syna
Donedávna bol Gérard Depardieu jedným z najobsadzovanejších francúzskych hercov. Môže sa pochváliť, že hral po boku najkrajších žien sveta ako Ornella Muti, Catherine Deneu-vue, Isabelle Adjani, Isabelle Huppert, Andie MacDowell, Sophie Marceau či Sigourney Weaver. Pritom mal o sebe stále pochybnosti a komplexy.  „Pripadal som si taký škaredý, že som si nevedel predstaviť, že sa do mňa zamiluje nejaká žena.“  Nie je tajomstvo, že sám by už najradšej herectvo zavesil na klinec a venoval sa už len svojim záľubám, medzi ktorými hrá prím vinárstvo a prevádzka reštaurácie La Fontaine v Paríži. Nechuť k šoubiznisu a pre-došlému životu sa u neho prehĺbila po tom, ako mu 13. októbra 2008 umrel prvorodený syn Guillaume na zdravotné komplikácie, ktoré spôsobil silný zápal pľúc. Herec niesol smrť milovaného a talentovaného syna veľmi zle, šepkalo sa dokonca, že svoj smútok utápa v litroch zbožňovaného vína. Guillauma mal z prvého manželstva s Élisabeth Guignot. Manželstvo s ňou trvalo do roku 1996 a narodila sa v ňom okrem syna Guillauma aj dcéra Julia. Obaja sa venovali herectvu po vzore svojho otca. Gérard mal svoju druhú dcéru Roxanne mimo manželstva s modelkou Karine Silla. Rok po rozvode s Élisabeth sa Gérard druhýkrát oženil. Vzal si herečku Carole Bouquet, no toto manželstvo stroskotalo v roku 2005. Napriek tomu, že herec sa pred oltár odvtedy nehrnul, svojej povesti milovníka nielen dobrého vína, ale aj žien neostáva nič dlžný. V júli 2006 sa mu narodil druhý syn Jean, ktorého porodila herečka Hélène Bizot.

Má rád víno
Záľubou tohto charizmatického herca, na ktorú nedá dopustiť, je víno. Tento mok vie vychutnať a oceniť. V tomto smere sú často citované tieto slová:  „Nepoznám pre človeka lepší liek ako je víno. Sám si ním liečim úplne všetko. Od chrípky, nachladnutia až po stres a nedostatok psychickej sily. Ak ho konzumujete pravidelne, tak vás choroby obchádzajú. A ak sa nejaká objaví, stačí zvýšiť dávku a je po probléme.“ Tajomstvo jeho účinkov vidí v dokonalom výbere jednotlivých odrôd. „Je to presne ako pri liekoch. Na každú chorobu je iný, podobne si musíte na každú chorobu zvoliť rôzne odrody, podľa toho, ako vám vyhovujú. Jednoznačne však platí: na fyzickú stránku červené, na dušu biele.“ Je vlastníkom niekoľkých desiatok viníc po celom svete. Ako prvé kúpil pivnice so zámockou usadlosťou vo francúzskom Anjou. Postupne vinice zveľaďoval a rozširoval až na súčasných 120 hektárov. Neskôr pribudli vinice na severe Portugalska v jednej z najstarších štátom chránených oblastí – Duora. Majú rozlohu 48 hektárov a vynášajú mu skvelé červené a portské víno. Neskôr pribúdali vinice v Alžírsku, Maroku, Španielsku, Taliansku a v Kalifornii. Dokonca rokoval o kúpe vinohradu u našich južných susedov, pri Balatone v Maďarsku. Jeho životná filozofia o zachovaní slobody a nespútanosti ľudskej duše sa odráža aj pri pestovaní viniča, kde sa snaží dodržiavať tradičné postupy a technológie.