Mojcasopis.sk

Dostať sa do prezidentského kresla nemusí byť vždy iba výhra. Niekedy vás to môže stáť život. Mocní muži tohto sveta vždy priťahovali veľa pozornosti, a nielen pozitívnej. Prinášame vám osudy niektorých prezidentov z tých, ktorí odišli z tohto sveta nedobrovoľne.

Smrť za slobodu
Prvým zo štyroch amerických prezidentov, ktorí zomreli rukou atentátnika, bol Abraham Lincoln. Syn farmára a robotníka z Illinoisu si už od štrnástich rokov sám zarábal na živobytie, postupne ako pltník, lodivod, lovec, vojak, vedúci poštového úradu či pomocník v obchode. Istý čas dokonca aj ako profesionálny hráč pokeru. Hoci jeho politické začiatky sprevádzali ťažkosti, v roku 1861 ho zvolili za 16. prezidenta USA. V jeho volebnom programe totiž rezonovali sľuby ako koniec rozširovania otroctva či rýchle udeľovanie občianstva prisťahovalcom, ktorí boli v tom čase vyhľadávanou pracovnou silou. Práve požiadavka postupného odstraňovania otroctva sa stretla s veľkým odporom predovšetkým južanských štátov, ktorý prerástol do päťročnej krvavej občianskej vojny známej pod menom Sever proti Juhu. Po počiatočných úspechoch južanskej Konfederácie zvíťazila nakoniec Únia zo Severu na čele s Lincolnom. V roku 1865 ratifikoval Kongres USA 13. dodatok k ústave, ktorým sa definitívne rušilo otroctvo na celom území. Veľkého medzníka nielen v právnom systéme Spojených štátov sa však Abraham Lincoln už nedožil. Päť dní po skončení vojny 14. apríla 1865 navštívil spolu s manželkou slávnostné predstavenie v divadle vo Washingtone. O štvrť na jedenásť večer vtrhol do prezidentskej lóže jeden z hercov a z tesnej blízkosti strelil Lincolna dvakrát zozadu do hlavy. Ten napriek okamžitej lekárskej pomoci na druhý deň zomrel. Fanatickému prívržencovi Juhu Johnovi Wilkesovi Boothovi sa síce v zmätku podarilo utiecť, o niekoľko dní ho však vojaci chytili a zastrelili. Ukázalo sa, že atentát bol sprisahaním, na ktorom sa okrem Bootha podieľalo ešte deväť atentátnikov a okrem Lincolna chceli zabiť aj ďalších čelných predstaviteľov Severu.

Nezabíjajte môjho vraha
Dvadsiaty piaty prezident USA William McKinley bol posledným prezidentom, ktorý sa zúčastnil na občianskej vojne. Keď ho zvolili do úradu, začal s konsolidáciou amerického hospodárstva, na základe čoho sa potom mohol pustiť do aktívnej zahraničnej politiky. Výsledkom bolo napríklad pripojenie Havajských ostrovov k USA či americký vplyv na Kubu a ďalšie karibské ostrovy po americko-španielskej vojne v roku 1898. Piateho septembra 1901 navštívil aj s manželkou Panamerickú výstavu v New Yorku, kde krátko pozdravil zúčastnený dav. Z neho však okrem potlesku vyšli aj dve guľky. Vystrelil ich mladý anarchista Leon Frank Czolgosz z pištole zakrytej vreckovkou. Prvá zasiahla prezidenta do pleca, no druhá prešla žalúdkom, pankreasom a pečeňou. Zranený McKinley ešte ratoval muža, ktorý mu usiloval o život, keď volal na svojich sprievodcov, aby nedovolili Czolgoszovi ublížiť. Rozzúrený dav by ho totiž pravdepodobne zlynčoval. Prezident sa týždeň trápil, pretože druhú guľku sa nepodarilo nájsť a vybrať. Atentátnik nakoniec skončil na elektrickom kresle.

Úrad alebo život
James Abraham Garfield bol v poradí dvadsiatym prezidentom USA, no druhým najkratšie vládnucim.
V úrade strávil iba 199 dní. Jeho smrť má na svedomí právnik Charles J. Guiteau. Pred prezidentskými voľbami v roku 1880 napísal prejav Grant verzus Hancock na podporu Ulyssesa S. Granta. Keď republikáni ako svojho kandidáta nominovali Garfielda, Guiteau iba zmenil názov na Garfield verzus Hancock, upravil niekoľko statí a spis rozposlal poslancom, ktorí prezidenta volili. A hoci je otázne, koľkí z nich si ho aj naozaj prečítali či sa ním nebodaj riadili, keď Garfield voľby vyhral, Guiteau si osvojil utkvelú predstavu, že práve on bol hlavným strojcom jeho víťazstva. Samozrejme, očakával za to postup vo vlastnej politickej kariére, a to post veľvyslanca najskôr vo Viedni a potom v Paríži. Na jeho listy smerované viacerým členom vlády však nikto nereagoval, navyše mu zakázali prístup do kancelárie štátneho sekretára, kde predkladal svoje nároky každý deň. Vtedy sa rozhodol, že Boh ho poveril, aby zabil nevďačného prezidenta. Požičal si 15 dolárov na revolver, a keďže nebol príliš zručný, istý čas sa cvičil v streľbe. Druhého júla 1881 čakal pri železničnej stanici, okolo ktorej prezident Garfield prechádzal cestou na Williams College, kde mal mať prednášku. Okrem iných ho sprevádzal aj minister vojny Robert T. Lincoln, syn Abrahama Lincolna. Guiteau prezidenta zasiahol dvoma guľkami, no hoci zranenia boli pomerne vážne, Garfieldov organizmus s nimi bojoval vcelku úspešne. Pri stále nových pokusoch vybrať mu z tela aj druhú guľku bez vydezinfikovaných nástrojov prezidentovi pravdepodobne zaniesli do rany streptokokovú infekciu. James J. Garfield zomrel dva mesiace po postrelení na otravu krvi a oslabenie organizmu. Zneuznaného veľvyslanca Guiteaua obesili.

Miláčik žien aj národa
Najznámejším zavraždeným prezidentom bol nepochybne John Fitzgerald Kennedy. Mimoriadne obľúbený charizmatický muž skonal počas osudnej návštevy Dallasu, od ktorej ho vraj viacerí poradcovia odhovárali. Dvadsiateho druhého novembra 1963 sa spolu s manželkou Jacqueline a guvernérskym párom viezol v sprievode v otvorenej limuzíne. Keď prechádzali okolo Texaského knižného veľkoskladu, začala sa streľba. Podľa záverov oficiálneho vyšetrovania prezidenta zasiahli dve guľky, z toho jedna do hlavy, guvernéra Johna Connallyho tretia a ďalšia ľahko zranila jedného z prizerajúcich sa divákov. Hoci Kennedyho okamžite previezli do najbližšej nemocnice, vážnym poraneniam čoskoro podľahol. Jeho smrť vyvolala doslova hystériu smútku a nešťastia. Už krátko po atentáte zatkli Lea Harveyho Oswalda, ktorý na úteku zabil ešte jedného policajta. Hlavného podozrivého však nestihli ani poriadne vypočuť, pretože dva dni po atentáte ho počas prevozu do Dallaskej okresnej väznice zastrelil majiteľ miestneho nočného klubu Jacob Rubinstein. Aj vďaka tomu sa odvtedy objavili desiatky konšpiračných teórií špekulujúcich o dvoch či viacerých strelcoch a možných motívoch. Posledné výskumy historikov a ďalších odborníkov však dávajú za pravdu oficiálnej verzii. Atentát na Kennedyho sa stal tiež námetom mnohých kníh a filmov.