Mojcasopis.sk

Po prvom semifinálovom večeri národného kola Eurovízie v zákulisí šťastím plakali nevidiaci aj nepočujúci. Obe skupinky majú totiž svoje súťažné  „želiezka“ vo finálovom ohni.

Zdá sa, že najbližšie k Oslu má mladá speváčka Kristína. Bezprostredne po vystúpení tabuľka s percentuálnym hlasovaním divákov ukazovala pri jej mene viac ako 67 %. Ona sama o svojom veľkom úspechu hovorí len veľmi opatrne a rozhodne nechce nič nechať na náhodu.

Priznáva, že každá zložka jej vystúpenia podliehala precíznej príprave, počnúc pozeraním minulých svetových eurovíznych kôl až po výrobu kostýmov a dolaďovanie choreografie. „Áno, chceli sme získať prehľad toho, čo bodovalo na Eurovíziách, a som rada, že ľudia na našu snahu pozitívne reagovali. Na mojej skladbe spolupracovali profesionáli, ktorí vedeli odhadnúť pesničku, urobiť dobrú choreografiu aj vyhotoviť zaujímavé kostýmy,“ hovorí Kristína, ktorá je jednou z najsilnejších kandidátok na reprezentovanie Slovenska v Nórsku. Zatiaľ však stojí pevne nohami na zemi a trpezlivo čaká, ako sa situácia vyvinie počas finálového večera.  „Je to veľmi pekný pocit prežívať tieto víťazné chvíle, no nezamýšľam sa nad tým, čo bude. Všetko chcem riešiť kolo po kole,“ hovorí. Doteraz Slováci veľmi nebodovali na eurovíznom javisku, mnohí tvrdia, že je to práve preto, lebo piesne spievané v slovenčine nie sú pre európske uši dostatočne atraktívne. Kristína si myslí presný opak a zatiaľ nepripúšťa, že by v prípade svojho postupu do európskeho finále ponúkla Horehronie okorenené anglickým jazykom.  „Myslím, že práve v slovenčine môže zaujať, veď slovenčina je krásny jazyk,“ dodáva.

Rozumeli aj nepočujúci
Tesne za Kristínou sa v očiach divákov aj odbornej poroty slovenskej Eurovision Song Contest objavil Miro Jaroš. Toho úspech potešil a zároveň veľmi prekvapil, netušil, že pomocou netradičného podania naberie pesnička na takej sile, že sa dostane až do finále. Do Slovenskej televízie aj do Mirovej súkromnej schránky prišla kopa ďakovných e-mailov od nepočujúcich divákov, ktorí boli z Mirovho nápadu nadšení.  „Máme množstvo pozitívnych ohlasov. Nepočujúci nám ďakujú, že mohli aspoň na chvíľu rozumieť zábavnému programu, ktorému doteraz nerozumeli, pretože pre dynamické prestrihy nestíhali čítať z pier. Veľmi sa z toho teším a až teraz si uvedomujem to, čo sa mi podarilo,“ vyznáva sa. Je pravda, že v histórii Eurovízie ešte nikto nikdy nepoužil posunkovú reč. Celý nápad vznikol vtedy, keď produkcia Slovenskej televízie prišla za Mirom s požiadavkou, aby svoju pesničku predviedol inak, než ako bola pôvodne napísaná.  „Vychádzal som z textu piesne, zo slov – môžem byť nemý, slepý, hluchý, a napadlo mi, čo keby som použil posunkovú reč, veď aj to je prostriedok na vyjadrenie.“ A tak sa Miro s celou kapelou stretli s Izabelou, ktorá má oboch rodičov nepočujúcich, aby ich naučila  „vyposunkovať“ refrén piesne Bez siedmeho neba. Miro sa chystá v učení posunkovej reči pokračovať. „Ukázalo sa to ako veľmi dobrý nápad, ktorý pesničku posunul do oveľa vyššieho levelu, ako pôvodne bolo myslené. Posunkovú reč z nej už nemôžeme odstrániť,“ hovorí a dodáva, že ak sa stane zázrak a s piesňou postúpia do Osla, sestry tlmočiace text do reči nepočujúcich pocestujú s nimi. V médiách sa síce minulý týždeň pretriasala informácia o tom, že počas Mirovho štvrťfinálového vystúpenia bolo na pódiu viac účinkujúcich, ako predpisujú pravidlá Eurovision Song Contest, a vznikla tak možnosť, že by mohol Miro zo súťaže vypadnúť a nahradila by ho vtedy piata v diváckom rebríčku umiestnená Družina.  „Našťastie sme si to vyjasnili. Bola to len nafúknutá kačica. Družina sa iba informovala vo vedení STV, prečo oni nemohli mať na pódiu siedmeho hudobníka, keď ja som mal na pódiu oveľa viac ľudí, z čoho neskôr vznikol konflikt, pretože pravidlá hovoria o počte hudobníkov, a ten som spĺňal, ostatní dotvárali len choreografiu. No a ich bolo ako hudobníkov sedem,“ vysvetľuje spevák, ktorého favoritom na víťaza slovenského kola Eurovízie je Horehronie.  „Kristína nemá konkurenciu. Je tu kopa skvelých pesničiek, ale Eurovízia potrebuje takú, ktorá zaberie na prvé počutie. V Osle dostaneme len jednu šancu zaujať, preto tam musíme poslať pesničku, ktorá zaujme chytľavou melódiou.“

Rozmlátené husle
V porovnaní s minulým ročníkom slovenskej Eurovision Song Contest musíme podotknúť, že je na veľkú škodu programu, keď atmosféra bublajúca v zákulisí sa len v menšej miere dostáva k divákom pri televíznych obrazovkách. Občas je až neuveriteľné, koľko kontrastov a zaujímavostí môžete vidieť na jednej chodbe. Po vyhlásení výsledkov si navzájom so slzami radosti v očiach gratulujú nepočujúci aj nevidiaci, pretože tak ako skladba Mira Jaroša postúpila do finále aj pieseň, ktorú prezentoval nevidiaci Marián Bango. Do toho stretnete modrých artistov, našuchorené huslistky a farebných chlapcov z Get Explode, ktorí ešte aj v zákulisí zmetajú zvyšky z rozmlátených huslí, ktoré padli za obeť ako istý protest proti husľovej presýtenosti slovenskej Eurovízie spôsobenej nepopierateľným vplyvom Alexandra Rybaka. Hoci pre chalanov z Get Explode sa Eurovízia už skončila, smútok necítia, pretože im otvorila dvere do ďalších projektov a najmä k ďalším koncertom.  „Rozbiehame viac koncertov, album už máme hotový, dá sa vypočuť aj stiahnuť na našej webovej stránke. S (ne)postupom sme počítali 50 na 50, svoj účel sme splnili a prekvapila nás priazeň Slovenska aj odbornej poroty, ktorá nám udelila šesť bodov, osobne som ich očakával menej,“ priznáva spevák formácie Laco Kováč. Je pravda, že skupina nejedného diváka vyviedla z miery a šokovala svojou vizuálnou stránkou, no aj toto je možnosť, ako zaujať.  „O našu vizuálnu stránku sa stará asi 80-členný tím, kostýmy nám šila pani Elenka Jazyková, mamina našej kamarátky, a čo sa týka rekvizít, nápady na ne vznikli akosi samy od seba,“ dodáva Laco. Najbližšia nedeľa prinesie zostávajúci tucet semifinalistov. Meno interpreta a skladby, ktorá nás bude reprezentovať na veľkolepom finále v Osle, sa dozvieme počas posledného februárového večera.