Mojcasopis.sk

Dnes už väčšina žien túto dilemu nerieši. Chcú oboje: aj fungujúcu rodinu, aj skvelú kariéru.

Je len minimum profesií, kde musíte svoje súkromie obetovať práci. To sa stáva výnimočným vedkyniam, umelkyniam alebo lekárkam.

„Nepoznám jediného chlapa na svete, ktorý by takúto dilemu riešil. Je samozrejmé, že sa môže rozhodnúť pre oboje. Prečo by takýto problém mali riešiť ženy?“ pýta sa manažérka Jarmila. Podľa nej si to vyžaduje len dobrú organizáciu rodiny.  „Kým sú však deti malé, musíte mať poruke obetavú babku alebo šikovnú opatrovateľku, inak sa doslova uštvete. A musíte si zvážiť počet detí v rodine. Dvojkariérové manželstvo môžete mať pri jednom dieťati. Pri dvoch už musíte trochu ubrať z kariéry.“ Spýtali sme sa preto samotných žien, ako vyriešili spojenie pracovných povinností s materskými.

Dana, vedecká pracovníčka
„Mám už 36 rokov, preto som si chcela splniť sen o deťoch. Teraz mám dvoch škôlkarov a priznám sa, že je to ťažké. Aj počas materskej som dvakrát do týždňa chodila do laboratória, ale s nástupom do práce som sa trochu precenila. Vystrojiť dve deti do škôlky, potom prepnúť na osem hodín na vedu a potom zasa letieť do škôlky je nad moje sily. Požiadala som o skrátený pracovný úväzok a vyhoveli mi. Takto budem mať viac času na deti. Najviac ma hnevá, že muž sa ďalej pokojne venuje svojej práci a záľubám, ako keby nebol otcom dvoch malých detí.“

Barbora, prekladateľka
„Práve som na materskej dovolenke s druhou dcérkou. Staršia má štyri roky. Kým pri prvej dcére som sa hnala, učila som angličtinu, prekladala a vedľa mňa spalo bábo v košíku, teraz už nemám takú potrebu dokazovať celému svetu, že som supermama a superpracovníčka. Načo? Kto to ocení? Viac ako dve deti nebudem mať, preto si teraz maličkú dcérku vychutnávam. Aby som nevyšla úplne z cviku, píšem rozprávky pre deti.“

Jana, projektantka
„Našla som si prácu na doma. Pripravujem projekty a do práce po dohode so zamestnávateľom chodím dvakrát do týždňa. Takto mi to vyhovuje: môžem sa postarať o malého syna a o domácnosť. Čo uberiem z pracovného dňa, to dobehnem večer, keď syn už spí. Celkom mi to vyhovuje, ale faktom zostáva, že nemám dosť času pre seba. Navyše som musela celú rodinu naučiť, že keď som doma, tak nemôžem kdekoľvek skočiť, vybaviť, zariadiť. Uvažujem aj o opatrovateľke na pár hodín do dňa, pretože zamestnávateľ mi síce vyšiel v ústrety a ja pracujem doma, ale roboty mám presne toľko ako moje kolegyne, ktoré sú v ateliéri a nik ich neruší.“

Simona, podnikateľka
„Ja som nič neriešila. Bývame u rodičov na dedine a tam by ma pokladali za krkavčiu mater, keby som šla do roboty skôr ako o tri roky. Ale kamarátka začala podnikať a pribrala ma do partie, preto sa o Samka stará pár hodín denne moja mama. Aj s patričným komentárom. Zatínam päste a viem, že musím vydržať, pretože sa mi už tak nemusí pošťastiť v robote ako teraz. Mama tomu nerozumie, ona si myslí, že by som mala mať dve deti za sebou, odkrútiť si materskú najmenej päť rokov a potom nastúpiť do práce. Dúfam, že o päť rokov už budem spolumajiteľkou fungujúceho penziónu. Zatiaľ robím od upratovania cez varenie a účtovníctvo všetko.“

Katka, majiteľka PR agentúry
„Najprv som sa zabezpečila, vytvorila som PR agentúru, funkčnú aj so skvelými spolupracovníkmi. Zabezpečujeme PR pre farmaceutické firmy. Syn sa mi narodil pred tromi mesiacmi a celkom som pracovať neprestala, s významnými klientmi stále rokujem ja. Mám výbornú sestru, ktorá mi bude pomáhať po celý rok starať sa o dieťa, preto môžem na pár hodín kedykoľvek vybehnúť do práce. Ostatné zvládam cez internet.“

Veronika, zdravotná sestra
„Som obyčajná zdravotná sestra, preto o kariére nemôže byť ani reči. Rada by som bola na materskej, ale máme hypotéku, takže do roboty ma vyhnali skôr peniaze. Našla som si prácu v ambulancii zubnej lekárky, ordinujeme maximálne päť hodín. Ročnú dcérku mi stráži kamarátka na rodičovskej, ale iba každý druhý týždeň, keď má manžel ranné služby. Keď ide do práce poobede alebo na noc, povaruje ju on. Kamarátke platím 10 eur na deň.“

Zuzka, kozmetička
„Som domáci typ a na materskú som sa celkom tešila. Myslela som si, že budem celej rodine vyvárať, budem mať upratané, v záhrade posadené. Ale dcéra sa narodila s vrodenou chybou a museli sme spolu podstúpiť náročné vyšetrenia a zložitú rehabilitáciu. Hoci som doma, veľa vecí mám v domácnosti zanedbaných vrátane seba. Neviem si návrat do práce ani predstaviť, ale aby som nebola celkom izolovaná, chodím dvakrát do týždňa na angličtinu a cvičiť. Manžel zarába, je celý deň preč a ja sa chcem občas rozprávať aj s inými dospelými, nielen s lekármi.“

Ingrid, knižná redaktorka
„My sme mali s mužom veľmi veľký konflikt, čo sa týka rodiny a kariéry. On si totiž myslel, že dieťa je predovšetkým záležitosťou matky, a tak okrem roboty chodil na golf, squash, pivo a ďalšie zábavky. Zbalila som sa a odsťahovala od neho na tri mesiace, kým nepochopil, že takto to v rodine ďalej nejde. Ale nech je emancipácia akákoľvek, prvé roky života dieťaťa si odkrúti mama sama a ostatní z rodiny jej len pomáhajú, a to vrátane muža. Tvrdo som zaviedla dni pre seba, keď sa môžem venovať aj profesii a svojim záľubám. Inak zasa zbalím kufor.“

Elena, manažérka
„Som manažérkou firmy a očakáva sa odo mňa plný pracovný výkon. Ráno zaveziem dieťa do súkromnej materskej školy a o piatej ho vyberá manžel. Potom idú spolu na prechádzku a nákup. Snažím sa byť doma okolo šiestej a intenzívne sa venujem dcére dve hodiny. Večeru máme suchú, vždy len chlebíky. Ale zasa s malou staviame lego, ona mi rozpráva, čo bolo v škôlke, potom ju kúpem, čítame rozprávku a ukladám ju spať. Vždy ju držím za ruku, kým nezaspí. Každý mesiac si beriem jeden deň voľna a chodíme na predĺžené víkendy. Myslím, že moje dieťa nepociťuje, že mám náročnú prácu, každý deň som tu aj pre ňu. Navyše mám manžela, ktorý mi pomáha.“

Zora, koordinátorka
„Mám dve deti, sú škôlkari, ale nevrátila som sa naspäť na bývalé pracovisko. Musela by som byť v lekárni do večera do siedmej, preto som si našla prácu na šesť hodín v neziskovej organizácii. Kariéra je trochu na ústupe, ale ja som spokojná, že môžem deti odviesť do škôlky a domácnosť funguje. Bola som päť rokov na rodičovskej, čo je dobrý tréning pred celým úväzkom. Navyše, ja nemám pomoc, nemám ani jednu babičku, a manžel robí síce do piatej, ale hodinu cestuje z práce. A štátne škôlky sú otvorené len do piatej.“