Mojcasopis.sk

Podobná motivácia však zaberá aj u ostatných ľudí. Nespievate, a preto vás nikdy nenominujú na Slávika, avšak ocenenie vo vašom odbore je tiež dôležité. Posúva vás to profesionálne dopredu, viete, že vaša snaha nebola márna a kvalitná práca bola ocenená. Ceny a medaily sa však neudeľujú každý deň, preto občas stačí aj pochvala od šéfa. Poteší aj vyššia suma na výplatnej páske.

Opakovať si každý deň výšku svojho platu cestou do práce, aby sme boli motivovaní na vysoké výkony, je dosť frustrujúce. Zamestnanci oceňujú okrem platu najmä mimoriadne odmeny, trináste a štrnáste platy, podiely na zisku. Lenže v čase krízy nemôžu zamestnávatelia nadeľovať odmeny ako pred pár rokmi. Musia preto siahať k iným motiváciám. „Už mamy malých detí vedia, že úspech u svojich drobcov dosiahnu skôr pochvalami a odmenami ako krikom a zákazmi. Podobne musia postupovať aj šéfovia. Správna motivácia zamestnancov je veľké umenie. Okrem platu a odmien zaberá vždy pochvala. Mám skúsenosť, že aj bonusy – služobný telefón, počítač či služobné auto, ktoré môže zamestnanec používať aj na súkromné účely, zaberajú iba krátkodobo, potom sa stanú samozrejmosťou,“ hovorí majiteľ veľkej cestovnej kancelárie. Za základ dobrého pracovného výkonu považuje zodpovedajúci plat. „Inak si kvalitného pracovníka neudržíte. Investujete do jeho vzdelania, vie o vašom know-how a potom prejde ku konkurencii. Sú pozície, ktoré sú pre mňa kľúčovo dôležité a nechcem, aby sa mi na nich ľudia striedali. Mám napríklad manažérku, s ktorou spolupracujem už 17 rokov a okrem jej profesionálnych znalostí si vážim aj jej lojálnosť,“ vysvetľuje majiteľ, ktorý zo začiatku zamestnancov odmeňoval aj osobnými darčekmi:  „Kupoval som šperky, drobnosti do domácnosti, knihy. Dnes to už nerobím, jednoducho mám už priveľa zamestnancov. Mám iné nástroje. Keď sa firme darí, udelím mimoriadne voľno, to vítajú najmä ženy. Na každomesačných poradách vždy slovne ocením najlepších pracovníkov a  mám pripravenú nejakú odmenu alebo darček. Pracovníci si považujú permanentky do fitness centier, vstupenky do divadla, do aquaparkov, ale aj jazykové kurzy, na ktoré môžu chodiť počas pracovnej doby.“ Kríza však hrá do karát aj zamestnávateľom: prepúšťa sa a na svojich postoch ostávajú väčšinou iba tí najlepší. „ Nemôžete však každý deň mávať zamestnancom nad hlavou výpoveďami. Nikam to nevedie. Osvedčilo sa mi na rovinu povedať, ako na tom firma stojí a poprosil som každého, aby mi napísal, čo sa dá zlepšiť, kde sa dá ušetriť. Niektoré návrhy sme aj realizovali. Pracovník musí cítiť, že jeho názory nie sú firme ľahostajné,“ dodáva podnikateľ.

Populárne dlaňovky
Sú profesie, kde je to s uznaním jednoduchšie. Napríklad novinár nemusí čakať ocenenie iba od šéfredaktora či majiteľa, na články reagujú aj čitatelia a pekný list alebo mail od čitateľa vždy poteší. „Ale aj novinár čaká profesionálne uznanie, pretože neraz robí v ťažkých podmienkach. Kedysi sme mali v denníku šéfredaktora, ktorý každý deň na porade určil za pomoci kolegov jeden-dva najlepšie články a potom vyplácal tzv. dlaňovky. 300 až 500 Sk. Boli nesmierne populárne a motivujúce, lebo okrem peňazí sa vám dostalo aj slovného uznania a celá redakcia o vašom úspechu vedela,“ hovorí novinár Boris, ktorý už dostal aj  Novinársku cenu Nadácie otvorenej spoločnosti.  „Novinári nepotrebujú len kritiku a nadávky od politikov, ale aj ocenenie, uznanie. A to nielen finančné, ktoré síce poteší, ale nie je to všetko. Mňa potešila pochvala od staršieho kolegu, ktorý mi zablahoželal k dobrej reportáži. Je to profesionál, ktorého názory si vážim. Potľapkanie po pleci od vedúceho oddelenia, ktorý má problém napísať kvalitný článok, je mi ľahostajné,“ dopĺňa novinár.

Chýbajú večierky a lyžovačky
Jaro pracuje ako PR manažér vo filmovej spoločnosti. Služobné auto, laptop, telefón a podiel na zisku považuje za samozrejmosť. „Najviac som vždy oceňoval firemné akcie: večierky, oslavy okrúhlych narodenín, lyžovačky. Pokladal som to za veľké plus. Nedávno sa príchodom iného majiteľa zmenila firemná politika a podobné benefity sa zrušili. Chápem hospodársku situáciu, ale dosť mi to chýba. Navyše, ak prišiel majiteľ z Čiech, vždy vyhľadal aj naše oddelenie a porozprával sa s nami, ocenil, ak sa nám niečo skvelé podarilo. Teraz chodí na Slovensko jeho spoločník a ani raz nezaklopal na naše dvere. Mám pocit, že mu je jedno, kto vo firme robí, a hoci sa mi neznížil plat, cítim sa nedocenený.“

Najpopulárnejšie benefity
• mimoriadne odmeny
• 13. a 14. platy
• služobné autá, laptopy, telefóny
• pochvaly od šéfov
• rozličné ocenenia
• mimoriadne dovolenky, dni voľna
• poukážky na nákup
• poukážky do kúpeľov, do hotelov
• firemné večierky
• firemné lyžovačky
• oslavy narodenín
• akcie pre deti zamestnancov

Názor odborníčky psychologičky Vlasty Minárikovej
„Súhlasím s tvrdením, že ak má pracovník uspokojené základné potreby, túži po ďalších: To, že máte čo jesť, kde bývať, kde pracovať je jedna stránka veci. Potom túžite po dobrom pracovnom kolektíve, ale aj po profesionálnom uznaní. Je úplne jedno, ktorá je to profesia, či je to lekár alebo lesný pracovník. Najvyšším uznaním je, ak vám stúpa nielen plat, ale aj kompetencie, stanete sa samostatným riadiacim pracovníkom, majiteľ firmy vám dôveruje. Vo svete je bežné, že takýmto pracovníkom ponúknu aj spolumajiteľstvo vo firme. V štátnej službe, v zdravotníctve, školstve, vo vede, vo výskume, v kultúre a ďalších profesiách majú svoju váhu aj štátne vyznamenania, pochvaly od primátorov či ceny inštitúcie, napríklad akadémie vied. Ale niekedy, po mimoriadnom pracovnom výkone, stačí nahlas a pred celým kolektívom oceniť daného pracovníka, potriasť mu ruku. Aj to veľmi poteší.“