Mojcasopis.sk

Muška iba zlatá...

Snažiť sa dosiahnuť šťastie ako trvalý stav, to je najistejšia cesta, ako sa stať nešťastným.

Nepoznám vo svojom okolí človeka, ktorý by nechcel byť šťastný. Aj ten najskeptickejší intelektuál, ktorý sa rád čvachtá vo svojom negativizme a ktorý by aj na smädnej ťave prešiel Saharou, len aby vám povedal zlé správy, túži občas po chvíľach šťastia. Možno len preto, aby mal kontrast k svojmu základnému životnému postoju.

Pravda je však skôr inde: pocit šťastia je jedinečný, opojný, veď dopamín v mozgu vykoná svoje. Pod vplyvom tejto chemickej látky vznikajú pocity uspokojenia až blaha. Jeho účinky si vyskúšali aj naši predkovia, keď ulovili mamuta, a dodnes je prítomný po pohlavnom styku. Takouto biochémiou, ktorá nás núti byť závislými od pôžitkov, si príroda poistila, že prežijeme a budeme sa rozmnožovať.

Treba si dávať reálne ciele
Aj ja som si niekoľkokrát v živote myslela, že prežívam absolútne šťastie: keď som vyhrala výtvarnú súťaž, matematickú olympiádu, po úspešnej maturite, štátniciach. Po ťažkom pôrode, keď som si uvedomila, že som zostala nažive a moje dieťa je zdravé. Sú to len záblesky, ostatní ľudia okolo mňa sa mi vždy zdali šťastnejší.  „Rád chodím na ryby, pretože práve tam zažívam pocity šťastia. Najprv, keď vidím, ako sa začína plavák ponárať pod vodu, a potom, keď osobne fyzicky bojujem s rybou, ale nie kapríkom či červenicou, ale riadnym kusom. Naposledy som ulovil veľkú šťuku a až sa mi chveli ruky, keď som ju naberal do podberáka. To je asi pre mňa šťastie, ale nepreceňujem to. Možno sa vo mne ozývajú pradávne gény lovca: chytil som veľkú rybu, moja rodina nebude hladovať. Niekedy mám pocit šťastia aj z toho, že mám harmonickú rodinu, a keď otvorím dvere na dome, tak sa oproti mne vyrúti syn a spokojná manželka. Aj toto si viem užiť,“ hovorí marketingový riaditeľ  Miroslav, vášnivý rybár, ktorý chodí na ryby s celou svojou partiou a aj s malým synom. Pocity šťastia prežíva aj horolezec Richard:  „Už mám svoj vek a mnohí sa čudujú, že ma to ešte baví. Ale ja som doslova závislý od toho tepla, ktoré ma zaleje, keď sa dostanem na vrchol hory. Dnes už sú to menšie kopce ako kedysi a mal som s tým asi dva roky problém, kým som v sebe spracoval fakt, že na žiadne Himaláje nevyleziem. Musel som znížiť svoje kritériá a nároky na seba a okolie, aby som zasa začal pociťovať šťastie, nielen večnú nespokojnosť, že nestojím na Mont Evereste.“ Psychológovia upozorňujú na jednu vec: aby bol človek šťastný, nemusí byť olympijským víťazom, nemusí mať milióny na konte, nemusí tráviť dni rozjímaním v kostole. Stačí, ak si dá reálne ciele a je sám spokojný so sebou.

Základ: dobré vzťahy v rodine
Ženy to majú so šťastím jednoduchšie. Až na pár výnimiek sa im spája najmä s rodinou.  „Nehanbím sa povedať, že som sa túžila vydať a mať veľkú rodinu, hoci sa to teraz nenosí. Veru som na svojej svadbe plakala od šťastia, že som si našla dobrého a schopného muža, ktorý si ma aj chcel zobrať, pretože teraz to nie je samozrejmosť. Potom som šťastie prežívala pri dvoch pôrodoch: pri prvom som doslova pocítila eufóriu, že som to zvládla a mám zdravú dcérku, pri druhom som bola šťastná, keď mi oznámili, že syn je len ľahko postihnutý, hoci ma lekári pripravovali na horšiu alternatívu. Občas si len tak pootvorím dvere na izbe, kde sa hrajú moje deti, a pri pohľade na ich šťastie pociťujem šťastie aj ja. Prežila som aj ťažkú chorobu v rodine, syna som musela vypiplávať z vrodených hendikepov, preto si vážim, že sme všetci zdraví a tvoríme šťastnú rodinu. Moja sestra má takmer štyridsať rokov, je slobodná a často sa zaoberá takými problémami, že ja nemám čas ani na ne pomyslieť. Má veľa času, tak sa prple v sebe a okolí, a vždy čosi nesedí,“ hovorí Lenka, ktorá je už piaty rok na materskej dovolenke. Lenže schopnosť byť šťastný je do určitej miery aj vrodená záležitosť, najmä intelektuáli majú vždy nejaké pochybnosti, ktoré im bránia byť šťastnými.  „Ja neviem byť len tak šťastná, emócie vždy držím na uzde. Ale  ,prírodné‘ šťastie, bez ohľadu na myšlienky, ma doslova zasýti po športových výkonoch, na dovolenke pri mori, ale i v horách,“ hovorí Regina, ktorá musela prehodnotiť svoj hodnotový rebríček.  „Túžila som mať istú sumu na konte, pracovala som, ale peniaze mi žiadne pocity šťastia nepriniesli. A to som chcela prvý ušetrený milión, vtedy ešte v korunách, osláviť vo veľkom štýle.“  Vedci tvrdia, že peniaze majú na pocity šťastia minimálny vplyv, stačí, ak si uspokojíte základné potreby. Na prvom mieste sú to dobré vzťahy v rodine a s celým okolím.“

Názor odborníčky psychologičky Vlasty Minárikovej
„Životné okolnosti sú vždy nejaké, nikdy nebudeme mať okolo seba ideál. Záleží na nás, ako sa na svoj život pozeráme, s kým sa porovnávame, ako v sebe hľadáme chyby, ako neustále prehodnocujeme svoje rozhodnutia. Nie vždy sa rozhodneme najlepšie, nie vždy je to pre nás najvýhodnejšie, ale vtedy netreba rozoberať, aké chyby sme urobili, ale zobrať to ako fakt. Takto som sa rozhodol, za toto nesiem zodpovednosť a bodka. Nie je ani dobre v životnej kríze ponoriť sa do seba a dookola rozanalyzovávať svoje činy, názory, postoje. Inak sa človek vnútorne uštve a jeho nespokojnosť sa bude prejavovať na všetky strany. Bude nevyspatý, nervózny, budú sa množiť ďalšie chyby. Problémom je aj to, že si ľudia často myslia, že môžu byť šťastní len vo výnimočných situáciách: na svojej svadbe, na dovolenke, na promóciách. Skúsme byť šťastní aj zo zdanlivých maličkostí, tak ako kedysi naši starí rodičia. Dedko bol šťastný, keď zasvietilo slnko a on mohol ísť robiť na roľu, babka sa tešila z vydareného obeda, obaja sa tešili z návštevy vnúčat. Ak sa človek cíti dlhodobo nešťastný, nie je to nikdy preto, že mu osud výnimočne nepraje. Vtedy je dobré zaoberať sa športom alebo fyzickou prácou, ale aj sexom. Alebo vybrať sa na dovolenku do krajiny, kde ľudia majú výrazne menej hmotných statkov ako my, a predsa sú šťastnejší. To je naozaj dobrá terapia. A ešte pripomínam, že podľa výskumov sú šťastnejší ľudia, ktorí majú vedľa seba životného partnera. V čase životnej krízy tak majú vedľa seba človeka, od ktorého môžu očakávať psychickú aj finančnú podporu.“

Najšťastnejší ľudia žijú v Kostarike
Z výskumov jednoznačne vyplýva, že najnešťastnejší ľudia sú v krajinách, kde je problémom uspokojovanie základných životných potrieb. Preto Afričania nehýria šťastím a v Zimbabwe, Tanzánii, Mozambiku a Burundi majú úplne iné problémy, ako pátrať po svojom šťastí. Z celého čierneho kontinentu sú najviac šťastní v Tunisku. Paradoxom je, že presne také šťastie ako Tunisania prežívame aj my na Slovensku a ešte aj Indonézania. V Ázii sú najšťastnejší obyvatelia Spojených arabských emirátov a Japonska, Austrálčania patria jednoznačne medzi najšťastnejších obyvateľov planéty a konkurujú im Kanaďania. V Južnej Amerike sú šťastní v Kolumbii a najšťastnejší na svete sú ľudia z Kostariky. Šťastní ľudia žijú aj v Európe: na Islande, v Dánsku, Nórsku, vo Švédsku a Fínsku, šťastní sú aj vo Švajčiarsku, v Írsku a Holandsku. My Slováci nepatríme k najšťastnejším: Česi, Poliaci a najmä Rakúšania sú výrazne šťastnejší ako my. Reputáciu pesimistov zachraňujú Maďari, ktorí sú nešťastnejší ako my, a Ukrajinci, kde to však viac súvisí s ekonomickou situáciou.
Zdroj:www.wolrddatabaseofhappiness.eur.nl